Máte
otázku?

Overenaspolocnost.sk Maroš Hrubčina


Online právna poradňa
Oblasť práva: Obchodné právo, Košice

Otázka: Overenaspolocnost.sk Maroš Hrubčina

Dobrý deň, som konateľom obchodnej spoločnosti a dostal som správu od spoločnosti OverenaSpolocnost.sk. V tejto správe ma vyzývajú na uhradenie faktúr za "údajne" nimi vykonaný audit, ktorý sa však nikdy neuskutočnil. Taktiež mi účtujú certifikát, ktorý mi na základe daného auditu udelili. Cena za uvedené služby je 119 eur, pričom na faktúre je uvedené, že ide o zľavu z pôvodnej sumy 799 eur. Faktúru podpísal Ing. Maroš Hrubčina, M. B. A., ktorý je uvedený ako zodpovedná osoba. Medzi faktúrami som našiel aj návrh na vydanie platobného rozkazu, čo ma veľmi vystrašilo. Nie som ochotný riskovať problémy so zákonom, preto by som Vás rád poprosil o právnu radu a riešenie tejto situácie. Ako mám postupovať? Čo bude nasledovať, ak bude platobný rozkaz vydávaný?

Odpoveď: Overenaspolocnost.sk Maroš Hrubčina

Dobrý deň,
podobných situácii s predmetnou spoločnosťou evidujeme v poslednej dobe viacero. Určite dané sumy neuhrádzajte, pretože v tomto prípade ide o pokus o podvodné vylákanie finančných prostriedkov.

 

Ak sa nato pozrieme z právneho hľadiska: Vo Vašom prípade od Vás požadujú zaplatenie sumy, teda určitého dlhu, ktorý Vám údajne vznikol na základe poskytnutia služby z ich strany, resp. vykonania auditu a vystavenia certifikátu. Tento postup sa opakuje, uvedená spoločnosť používa dané formulácie, aby osoby vystrašila a tie pod domnelým tlakom zaplatili uvedené sumy.

Spolu s faktúrou je osobám doručený aj návrh na vydanie platobného rozkazu, čím chce daná spoločnosť pravdepodobne ešte podčiarknuť údajnú naliehavosť celej situácie.

Nie je to náhoda, prečo to takto formulujú a podčiarkuje to ich úmysel donútiť iného, aby zaplatil za niečo, na čo nemajú nárok.

 

V tejto situácií však netreba panikáriť. Záväzky vznikajú rôznymi spôsobmi. Jedným zo spôsobov je napríklad zmluva. Zmluva je určitou formou dohody. Zmluva môže byť uzatvorená písomne alebo ústne. Zmluva predstavuje tzv. právny dôvod. V praxi to znamená, že ak by bola platne a účinne uzatvorená kúpna zmluva, tak predávajúcemu a kupujúcemu vznikajú z tejto zmluvy určité práva a povinnosti a právnym dôvodom ich vzniku je práve kúpna zmluva, prípadne iná zmluva.

 

Ak som napríklad ako predávajúci uzatvoril kúpnu zmluvu a splnil som si svoju zmluvnú povinnosť a predmet kúpy som odovzdal kupujúcemu, tak mám právo požadovať od kupujúceho zaplatenie kúpnej ceny na základe uvedenej zmluvy. To isté je napríklad aj pri zmluve o dielo.

Mojej povinnosti a právu zodpovedá opačná povinnosť a právo kupujúceho (objednávateľa). Takýto charakter má väčšina zmlúv, ide o tzv. synalagmatické zmluvy, kde majú zmluvné strany vzájomné práva a povinnosti.

Ak by som, ale napríklad predmet kúpy odovzdal osobe, s ktorou som kúpnu zmluvu, prípadne inú zmluvu neuzatvoril, tak potom by išlo o plnenie bez právneho dôvodu. Kupujúci by v tomto prípade nemal právo odo mňa požadovať odovzdanie predmetu kúpy a ja by som nemal povinnosť danú vec odovzdať a tiež by som nemal právo požadovať kúpnu cenu nakoľko medzi nami nebola uzatvorená žiadna kúpna zmluva a teda kupujúci nemal na takéto plnenie žiadny dôvod. To isté platí aj vo vzťahu k ostatným zmluvám.

 

Výnimkou by bola situácia, ak by som chcel kupujúcemu nejakú vec darovať. Darovanie však musí byť úmyselné a teda na platný vznik darovacej zmluvy by som musel mať vôľu určitej osobe poskytnúť predmet daru bezodplatne. Ak by som, ale takúto vôľu nemal, tak by potom o darovanie nešlo. 

 

Vo Vašom prípade, daná spoločnosť požaduje, aby ste jej zaplatili za vykonanie služieb, teda auditu, vyhotovenie certifikátu atď. V tomto prípade nedošlo k uzatvoreniu žiadnej zmluvy, čo znamená, že na dané plnenie nemajú žiadne právo, resp. právny dôvod a ani vy nemáte takú povinnosť.

 

Ak by ste aj náhodou už tento domnelý dlh splnili, napr. z dôvodu, že ste sa zľakli, nemusíte sa obávať, pretože môžete zaplatenú sumu požadovať naspäť v zmysle zásad o bezdôvodnom obohatení podľa § 451 Občianskeho zákonníka:

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
 
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
 
 
Návrh na vydanie platobného rozkazu zo strany danej spoločnosti treba brať skôr ako prostriedok na zvýšenie tlaku, avšak ak by aj došlo k návrhu na vydanie platobného rozkazu a súd by takejto žiadosti vyhovel a vydal platobný rozkaz, tak v tejto veci treba podať odpor a bude nasledovať riadne konanie, kde by žalobca musel preukázať, že z jeho strany došlo k vykonaniu daných služieb, takže sa nemáte čoho obávať. 
 
 
Do úvahy by prichádzalo aj podanie trestného oznámenia. V tomto prípade by mohlo ísť o trestný čin podvodu a keďže nejde o ojedinelý prípad, ale práve naopak, zdá sa, že podobné faktúry došli väčšiemu počtu ľudí, tak by sa takéto konanie mohlo považovať za pokračovací trestný čin, čo by znamenalo, že jednotlivé konania by sa považovali za čiastkové útoky a všetky by sa posudzovali ako jeden trestný čin, čo by v praxi znamenalo, že osobe zodpovednej za tieto konania by mohol byť uložený vysoký trest odňatia slobody.  
 
Tu by bolo najlepšie, aby sa spojili viacerí ľudia a podalo sa hromadné trestné oznámenie, pretože pre účely trestného stíhania je dôležitá aj výška škody, ktorá je viac ako 266 eur. Preto jednotlivo požadujú 119 €, pretože táto suma nedosahuje hranicu trestnej stíhateľnosti. Ak sa však spoja už 3 osoby, suma by už presahovala 266 eur. 
 
Treba si uvedomiť, že trestné nie je len to, ak by bola spôsobená škoda ale aj to ak sa niekto pokúsi iného uviesť do omylu. Pokus je rovnako stíhateľný ako dokonaný trestný čin. 
V celom konaní spoločnosti overenaspolocnost.sk vidieť znaky, že nejde o reálne funkčnú spoločnosť - sídlo majú na adrese, kde je niekoľko ďalších desiatok iných firiem, recenzie vyzerajú, že sú fiktívne. Aj znenie recenzii je podivné (javí znaky toho, že si ich niekto vymyslel). Tiež zaslanie vyplneného tlačiva na upomínacie konanie - to je ďalší znak nátlakového konania. Bežný človek, ktorému takéto niečo príde sa môže zľaknúť. 
 
Určite teda nič neplaťte a nenechajte sa oklamať. Žiadny platobný rozkaz Vám nepríde. 

Trápi vás "Overenaspolocnost.sk Maroš Hrubčina" a chcete pomôcť?

Nenašli ste odpoveď na svoju otázku? Vyhľadajte ju:



Podotázka: Overenaspolocnost.sk Maroš Hrubčina (Obchodné právo)

Dobrý deň, mám úplne rovnaký problém, tiež mi prišla správa od spoločnosti overenaspolocnost.sk. Chcú odomňa sumu 119 eur. Takže to nemám platiť?

Odpoveď: Overenaspolocnost.sk Maroš Hrubčina

(odpoveď odoslaná: 26.09.2022)

Dobrý deň, 

áno, presne tak, neplaťte to. 

Nie je na to právny základ. Niekto sa snaží vylákať od ľudí peniaze podvodným spôsobom. 

Ak to nechcete nechať len tak a chcete to ďalej riešiť, bolo by dobré sa spojiť s viacerými ľudmi, ktorí sa s touto spoločnosťou a pokusom o vylákanie peňazí od ľudí stretli a podať hromadné podanie. 


4,9 (4 969)
Všetky recenzie

Podotázka: Overenaspolocnost.sk Maroš Hrubčina (Obchodné právo)

Dobrý deň, rád by som požiadal o radu ohľadom výpovede z mojej strany. Som invalidný dôchodca s plným invalidným dôchodkom, avšak pracujem a mám zmluvu na dobu neurčitú. Chcel by som sa spýtať, či sa na mňa vzťahuje dvojmesačná výpovedná lehota, alebo či môžem ukončiť pracovný pomer kedykoľvek. Ďakujem za odpoveď. S pozdravom, Martin.

Odpoveď: Overenaspolocnost.sk Maroš Hrubčina

(odpoveď odoslaná: 29.07.2022)

Dobrý deň,
okolnosť, že ste na invalidnom dôchodku nie je dôvodom na skrátenie výpovednej doby, ktorá vo vašom prípade ak pracovný pomer trvá viac ako jeden rok je dva mesiace. /§ 62 Zákonníka práce/. 

Výpovedná doba začne plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede zamestnávateľovi.

Možnosťou na vašej strane je aj dohodnúť sa so zamesntávateľom na skončení pracovného pomeru s uvedením alebo aj bez uvedenia dôvodov v zmysle ust. § 60 Zákonníka práce dohodou o skončení pracovného pomeru.

Možnosťou je z vašej strany skončiť pracovný pomer aj okamžite za splnenia zákonných podmienok ust. § 69 Zákonníka práce :

"(1) Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak
a) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu,
b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti,
c) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.
(2) Mladistvý zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer aj vtedy, ak nemôže vykonávať prácu bez ohrozenia svojej morálky.
(3) Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.
(4) Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov."

Podotázka: Overenaspolocnost.sk Maroš Hrubčina (Obchodné právo)

Dobrý deň, chcel by som sa opýtať, či mám ako čiastočný invalid možnosť nejako napadnúť rozhodnutie zamestnávateľa, ak mi končí zmluva na dobu určitú 4. 5. 2022 po dvoch rokoch? Chcem uviesť, že nie je zjavný dôvod, prečo by ma mali vyhodiť z práce. Ďakujem. Jozef.

Odpoveď: Overenaspolocnost.sk Maroš Hrubčina

(odpoveď odoslaná: 22.04.2022)

Dobrý deň,
vo vašom prípade platí ust. § 71 Zákonníka práce :

"Skončenie pracovného pomeru dohodnutého na určitú dobu

(1) Pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby.
(2)Ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.
(3) Pred uplynutím dohodnutej doby sa môže skončiť pracovný pomer podľa odseku 1 aj inými spôsobmi uvedenými v § 59."

Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že ak ste sa dohodli na pracovnom pomere na dobu určitú do 4.5.2022, pracovný pomer končí uvedeným dňom v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, zamestnávateľ vás teda nevyhodí.

Možnosťou na vašej strane je kontaktovať zamestnávateľa a požiadať o predĺženie pracovného pomeru s poukázaním aj na ust. § 252o/ Zákonníka práce :

"Prechodné ustanovenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19

 (1)Pracovný pomer na určitú dobu, ktorý sa má skončiť podľa § 59 ods. 2 v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo do dvoch mesiacov po ich odvolaní, u ktorého nie sú splnené podmienky na jeho predĺženie podľa § 48 ods. 2, je možné predĺžiť jedenkrát a najviac o jeden rok. Pracovný pomer na určitú dobu, ktorý sa skončil v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo do dvoch mesiacov po ich odvolaní, u ktorého nie sú splnené podmienky na jeho opätovné dohodnutie podľa § 48 ods. 2, je možné v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo do dvoch mesiacov po ich odvolaní opätovne dohodnúť jedenkrát a najviac na jeden rok.
(2) Zamestnávateľ je povinný predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu podľa odseku 1 vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov. Ak k prerokovaniu podľa prvej vety nedôjde, pracovný pomer sa považuje za uzatvorený na neurčitý čas."

Trápi vás "Overenaspolocnost.sk Maroš Hrubčina" a chcete pomôcť?

Podotázka: Overenaspolocnost.sk Maroš Hrubčina (Obchodné právo)

Dobrý deň, chcel by som sa opýtať, ako to bude prebiehať v prípade, že chcem dať výpoveď zo zamestnania ako polovičný invalidný dôchodca. Čo môžem očakávať od zamestnávateľa? Ďakujem.

Odpoveď: Overenaspolocnost.sk Maroš Hrubčina

(odpoveď odoslaná: 16.03.2021)

Dobrý deň,
nerozumiem celkom Vašej otázke. Ak chcete skončiť, môžete tak urobiť výpoveďou, na ktorú nemusí dať súhlas zamestnávateľ. Rovnako môžete skončiť dohodou, avšak tam musí už zamestnávateľ súhlasiť. Len samotná skutočnosť, že ste invalidný dôchodca sama o sebe nie je prekážkou, ak končíte pracovný pomer Vy. Ak by ale chcel dať výpoveď zamestnávateľ Vám, musí mať na to súhlas úradu práce.


Podotázka: Overenaspolocnost.sk Maroš Hrubčina (Obchodné právo)

Dobrý deň, chcem sa opýtať, či ma môže zamestnávateľ prepustiť bez udania dôvodu počas skúšobnej doby. Nie som si vedomý porušenia pracovnej disciplíny ani nedodržania interných predpisov.

Odpoveď: Overenaspolocnost.sk Maroš Hrubčina

(odpoveď odoslaná: 07.01.2021)

Dobrý deň,
podľa zákona platí, že V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.

Žiaľ áno, môže s Vami skončiť pracovný pomer, aj keď ste nič neporušili. To je práve účel skúšobnej doby.


V tejto právne poradni odpovedajú:

JUDr. Milan Ficek

JUDr. Barbora Ficek

JUDr. Boris Gál



Podotázka: Overenaspolocnost.sk Maroš Hrubčina (Obchodné právo)

Dobrý deň, chcela by som sa Vás opýtať, či mám nárok na odchodné v prípade, že mám pracovnú zmluvu na dobu neurčitú od 1.1.2019. Pred rokom 2019 bola pracovnú zmluva približne trikrát zmenená na dobu určitú s polovičným úväzkom, ale vždy u toho istého zamestnávateľa. Ešte predtým som bola u neho na živnosť, čiže v podstate som stále pracovala pre toho istého zamestnávateľa. Teraz som po ročnej pracovnej neschopnosti a chcem dať výpoveď ako invalidný dôchodca s 70% invaliditou z dôvodu zdravotnej indispozície. Môžete mi, prosím, poradiť, aký paragraf by som mala uviesť v mojej výpovedi, a kedy mám nárok na odstupné? Ďakujem Vám za odpoveď. S pozdravom, Z.

Odpoveď: Overenaspolocnost.sk Maroš Hrubčina

(odpoveď odoslaná: 27.12.2020)

Dobrý deň,
úvodom poznamenávame, že práca na živnosť nezakladá nárok na odstupné a odchodné v zmysle ust. Zákonníka práce a to z dôvodu, že tento vzťah nebol pracovoprávnym vzťahom, ale obchodnoprávnym vzťahom.

Odchodné upravuje ust. § 76a/ Zákonníka práce nasledovne :

"Odchodné
(1) Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
(2) Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.
(3) Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa.
(4) Zammestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1."

Otázku odstupného upravuje ust. § 76 ZP tak, že nárok na odstupné je len v prípade, že dôjde k výpovedi zo strany zamestnávateľaalebo k dohode o skončení prac. pomeru z dôvodov uvedených v ust. § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) ZP /t.j.: zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, alebo sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách/ alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.

Z uvedeného zák. textu vyplýva, že pokiaľ Vy ako zamestnanec dáte výpoveď z prac. pomeru, nevznikne Vám nárok na odstupné. Samotné priznanie ID nie je dôvodom na strane zamestnávateĺa, aby s Vami skončil prac. pomer.

Odporúčame v súlade s ust. ZP oznámiť zamestnávateľovi, že Vám bol priznaný ID, keďe priznaním ID dochádza aj k zmene odvodov na poistenie. Súčasne, ak chcete ukončiť prac. pomer, dohodnúť sa so zamestnávateľom na skončení prac. pomeru dohodou zo zdrav. dôvodov a to tak, aby Vám vznikol nárok na odstupné podľa § 76 ZP. V samotnej dohode o skončení prac. pomeru musí byť uvedený dôvod skončenia prac. pomeru ak prac. pomer skončí z dôvodov podľa §  § 63 ods. 1 písm. a) až c) ZP/viď vyšie org. zmeny na strane zamesntávateľa alebo zdrav. dôvody na strane zamestnanca/.

Neodporúčame Vám ako zamestnankyni dávať výpoveď z PP, lebo Vám nevznikne nárok na odstupné. Ak by ste dali výpoveď z prac. pomeru, nárok na odchodné máte /ID 70 %/.


Trápi vás "Overenaspolocnost.sk Maroš Hrubčina" a chcete pomôcť?

Podotázka: Overenaspolocnost.sk Maroš Hrubčina (Obchodné právo)

Dobrý deň. Som človek so zdravotným postihnutím - 50 %. Chcem sa opýtať: dostal som výpoveď od zamestnávateľa k 1.6.2020. Momentálne som na PN. Volal som pani z personálneho oddelenia a tá mi povedala, že v mojom prípade ide o výpoveď respektíve dohodu podľa paragrafu 63 odsek 1 ZP. Môže takáto výpoveď byť formou dohody? Ak je to dohoda, musia to nahlásiť na úrad práce? Potrebujem podpísať takúto výpoveď? (Myšlienka je, že ak je to dohoda, nemusím to podpísať.) Firma prepúšťa zamestnancov tichým spôsobom. Miesto tiež spomenula paragraf 61. Pozeral som, čo to znamená, ale nerozumiem tomu. Mohol by som byť podľa paragrafu 61 prepustený? Ďakujem.

Odpoveď: Overenaspolocnost.sk Maroš Hrubčina

(odpoveď odoslaná: 02.09.2020)

Dobrý deň,
v otázke uvádzate, že ste invalid na 50 %.

Podľa ust. § 40 ods. 8 ZP platí, že "zamestnanec so zdravotným postihnutím na účely tohto zákona je zamestnanec uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, ktorý svojmu zamestnávateľovi predloží rozhodnutie o invalidnom dôchodku."

Predpokladáme teda, že ste zamestnávateľovi predložili doklad o priznaní ID.

Poznamenávame, že výpoveď z prac. pomeru nie je dohodou.

Podľa ust. § 66 ZP platí :

"Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a e)."

Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že výpoveď z prac. pomeru môže Vám dať zamestnávateľ len s predchádzajúcim písomným súhlasom prísl. úradu práce. Predchádzajúci písomný súhlas ÚP nemusí byť v prípade, že by išlo o skončenie prac. pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa z dôvodov uvedených v ust. § 63 ods. 1 písm. a) a e), t.j. : zamestnávateľ alebo jeho časť  sa zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, alebo z dôvodu, že sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Ak by malo dôjsť ku skončeniu prac. pomeru dohodou podľa § 60 ZP, tu platí, že zamestnávateľ nepotrebuje súhlas ÚP ku skončeniu prac. pomeru. Citujeme ust. § 60 ZP :

"Dohoda o skončení pracovného pomeru
(1) Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
(2) Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c).
(3) Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi."

Čo je podstatné v tomto zák. ustanovení je to, že v prípade dohody o skončení prac. pomeru, ak by malo dôjsť ku skončeniu prac. pomeru z dôvodov uvedených v ust. § 63 ods. 1 písm. a) až c) ZP /v podstate org. dôvody na strane zamestnávateľa, tento dôvod skončenia prac. pomeru musí byť v dohode o skončení PP uvedený vždy - povinne zo zákona  /citujeme/ :

"§ 60 ZP
Dohoda o skončení pracovného pomeru
(1) Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
(2) Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c).
(3) Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi."

Uvádzame, že ak by došlo ku skončeniu prac. pomeru či už výpoveďou zo strany zamestnávateľa z org. dôvodov alebo dohodou o skončení PP z dôvodu uvedeného v ust. § 63 ods. 1 písm. a) až c) ZP, patrí Vám odstupné podľa § 76 ZP.

Z otázky nevieme usúdiť, či chcete ukončiť pracovný pomer.  Ak by Vám bola doručená výpoveď zo strany zamestnávateľa, tento nemusí mať súhlas ÚP v prípade skončenia prac. pomeru z dôvodov uvedených v ust. §  63 ods. 1 písm. a) a e) ZP /viď vyššie citované/. Ak by Vám bolav predložená dohoda o skončení prac. pomeru, a tejto by ste nerozumeli, môžete nás kontaktovať za účelom vysvetlenia.

Ak by išlo o dohodu o skončení PP a textu by ste nerozumeli, vyžiadajte si text dohody na preštudovanie, nemusíte ju podpísať ihneď ako Vám bude zo strany zamestnávateľa predložená, a radšej text dohody o skončení PP prekonzultujte, nakoľko je podstatné znenie dohody, aby ste nestratili nárok na odstupné.

Záverom uvádzame, že v čase PN nie ste povinný sa dostaviť k zamestnávateľovi za účelom prevzatia pošty od zamestnávateľa, na to slúži poštový podnik. Zamestnávateľ Vám však môže zaslať výpoveď z prac. pomeru z dôvodov uvedených v ust. § 63 ods. 1 písm. a/ ZP - zamestnávateľ alebo jeho časť sa zrušuje.

V prípade potreby nás kontaktujte.


Podotázka: Overenaspolocnost.sk Maroš Hrubčina (Obchodné právo)

Prosím vás o radu: ak je manžel nevyliečiteľne chorý a bude musieť podať výpoveď v zamestnaní, má to byť zo zdravotných dôvodov alebo by sme sa mali dohodnúť? Snažíme sa vybavovať invalidný dôchodok. Bude mať nárok na odstupné? Ďalšiu prácu už nebude schopný vykonávať.

Odpoveď: Overenaspolocnost.sk Maroš Hrubčina

(odpoveď odoslaná: 17.06.2020)

Dobrý deň,

podľa ust. Zákonníka práce výpoveď zo strany zamestnanca je možné dať s uvedením, alebo aj bez uvedenia   dôvodu výpovede. Ak manžel dá výpoveď z prac. pomeru v zmysle ust. § 67 Zákonníka práce nebude mať nárok na odstupné. Uvedené vyplýva z ust. § 75 Zákonníka práce, ktoré stanovuje dôvody skončenia prac. pomeru a nárok na odstupné, pričom ide o skončenie prac. pomeru zo strany zamestnávateľa prípadne dohodou z tam uvedených dôvodov.

Podľa ust. § 76 Zákonníka práce platí :


"(1) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume
a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.
(2) Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume
a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky,
b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
e) päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov."

Vo veci odporúčame kontaktovať zamestnávateľa, ktorého bude manžel súčasne informovať o svojom zdrav. stave (nemožnosť vykonávania zamestnania s doložením lekárskeho posudku) a dohodnúť sa na forme a spôsobe skončenia prac. pomeru a to tak, aby mal nárok na odstupné v zmysle ust. § 76 Zákonníka práce.


Podotázka: Overenaspolocnost.sk Maroš Hrubčina (Obchodné právo)

Pri ukončení pracovného pomeru z dôvodu 100% invalidity, kedy pracovný pomer trval iba 1,5 roka, mám nárok na odchodné? Tento prípad sa nejedná o služobný dochodok, ale o invalidnú dôchodku. Ďakujem, B. B.

Odpoveď: Overenaspolocnost.sk Maroš Hrubčina

(odpoveď odoslaná: 09.03.2020)

Dobrý deň, vo Vami uvedenom prípade platí ust. § 76a Zákonníka práce :

"Odchodné

(1) Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.

(2) Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.

(3) Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa.

(4) Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1."

 

Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že podmienkou nároku na odchodné je, že ide o prvé skončenie PP po vzniku nároku na invalidný dôchodok, o dôchodok je treba požiadať pred skončením prac. pomeru alebo do 10 prac. dní  po skončení PP. O odchodné je treba požiadať zamestnávateľa.



V prípade doplňujúcej otázky vyplňte formulár nižšie:


Trápi vás "Overenaspolocnost.sk Maroš Hrubčina" a chcete pomôcť?



Príbuzné otázky v PRÁVNICKEJ PORADNI:



najpravo.sk | epravo.sk | pravnelisty.sk
4,9 (4.969)
Všetky recenzie
Chatbot
Dobrý deň,
volám sa Lexana a som virtuálna asistentka. Nižšie vyberte, s čím chcete pomôcť.