Odpoveď: Súbeh odstupného a odchodného
Dobrý deň. Vaša otázka smeruje k možnosti súbehu nárokov na odstupné a odchodné. Súbeh týchto dvoch nárokov v zásade nie je vylúčený. V minulosti však istý čas platila právna úprava, ktorá vylučovala súbeh nárokov na odstupné a odchodné.
Relevantná právna úprava
Podľa ustanovenia § 76 ods. 2 Zákonníka práce platí, že:
„ Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume
a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky,
b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
e) päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.“
Podľa ustanovenia § 76a Zákonníka práce platí, že:
„(1) Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
(2) Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.
(3) Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa.
(4) Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1.“
Nárok na odstupné
Vychádzajúc z Vami zadanej otázky mám za to, že zamestnávateľ sa chce s Vašim otcom dohodnúť na skončení pracovného pomeru z dôvodu tzv. nadbytočnosti (t.j podľa ustanovenia písm. b) Zákonníka práce). Ak sa Váš otec s jeho zamestnávateľom dohodnú na skončení pracovného pomeru, patrí mu odstupné, ktorého výška sa odvíja od dĺžky trvania pracovného pomeru.
Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy odstupného by malo Vášmu otcovi patriť odstupné najmenej v sume:
- jedného jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval menej ako dva roky,
- dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
- trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
- štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov alebo
- päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej dvadsať rokov.
Pritom vyššie uvedené sumy odstupného zákon konštruuje ako minimálne, čo znamená, že zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť aj na vyššej sume odstupného.
Nárok na odchodné
Ako je už uvedené vyššie, súbeh nárokov na odstupné a odchodné nie je podľa súčasného právneho stavu vylúčené. Odstupné a odchodné síce možno považovať za inštitúty, ktoré síce majú isté spoločné črty (napr. obe predpokladajú skončenie pracovného pomeru), avšak nejde o inštitúty totožné.
Odchodné (na rozdiel od odstupného) rieši odlišnú životnú situáciu zamestnanca. Odchodné sa totiž poskytuje zamestnancovi len raz počas pracovnej kariéry zamestnanca, a to pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na:
- starobný dôchodok alebo
- invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %,
a to za predpokladu, ak zamestnanec požiada o poskytnutie jedného z uvedených dôchodkov pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
Okrem toho nárok na odchodné vzniká pri skončení pracovného pomeru za predpokladu, že mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení. Pritom toto bude situácia aj Vášho otca, ktorého zámerom je ísť na predčasný starobný dôchodok.
Len pre úplnosť uvádzam, že žiadosť o priznanie predčasného starobného dôchodku je potrebné zaslať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovane a po priznaní tejto dávky túto skutočnosť odkomunikovať aj so zamestnávateľom.
Výšku odstupného Zákonník práce určuje minimálne v sume jedného priemerného mesačného zárobku zamestnanca, a teda obdobne ako pri odstupnom, aj pri odchodnom sa môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť na vyššej sume, než určuje zákon.
Záverom už len dodávam, že pri odchodnom nie je rozhodujúce to, z akého dôvodu, alebo kto s kým končí pracovný pomer, a preto na prípadný nárok na odchodné nemá vplyv to, že ku skončeniu pracovného pomeru dôjde dohodou.
V zmysle citovanej relevantnej právnej úpravy jedine v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa tento nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odstupné, čo však nie je Váš prípad.