Máte
otázku?

Súbeh odstupného a odchodného


Online právna poradňa
Oblasť práva: Pracovné právo, Nitra

Otázka: Súbeh odstupného a odchodného

Dobrý deň, chcela by som sa opýtať, či zákon umožňuje mať nárok na odchodné a odstupné zároveň. Môj otec bol dlhšiu dobu na pracovnej neschopnosti a keď sa chcel vrátiť do práce, oznámili mu, že na jeho mieste je už nový pracovník, a teda pre neho nemajú miesto. Musí si vyčerpať dovolenku a potom sa dohodnúť na ukončení pracovného pomeru. Môj otec by teda chcel využiť možnosť ísť do predčasného dôchodku, keďže v septembri oslávi 61 rokov. Má nárok na odstupné, ak pracovný pomer ukončí zamestnávateľ, a vznikne mu zároveň nárok aj na odchodné, alebo by musel podať žiadosť o skončenie pomeru ako zamestnanec, čím by mu zanikol nárok na odstupné? Ako má postupovať? Ďakujem za odpoveď.

Odpoveď: Súbeh odstupného a odchodného

Dobrý deň. Vaša otázka smeruje k možnosti súbehu nárokov na odstupné a odchodné. Súbeh týchto dvoch nárokov v zásade nie je vylúčený. V minulosti však istý čas platila právna úprava, ktorá vylučovala súbeh nárokov na odstupné a odchodné.

 

Relevantná právna úprava

Podľa ustanovenia § 76 ods. 2 Zákonníka práce platí, že:

Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume

a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky,

b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,

c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,

d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,

e) päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.“

 

Podľa ustanovenia § 76a Zákonníka práce platí, že:

„(1) Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.

(2) Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.

(3) Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa.

(4) Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1.“

 

Nárok na odstupné

Vychádzajúc z Vami zadanej otázky mám za to, že zamestnávateľ sa chce s Vašim otcom dohodnúť na skončení pracovného pomeru z dôvodu tzv. nadbytočnosti (t.j podľa ustanovenia písm. b) Zákonníka práce). Ak sa Váš otec s jeho zamestnávateľom dohodnú na skončení pracovného pomeru, patrí mu odstupné, ktorého výška sa odvíja od dĺžky trvania pracovného pomeru.

 

Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy odstupného by malo Vášmu otcovi patriť odstupné najmenej v sume:

  • jedného jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval menej ako dva roky,
  • dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
  • trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
  • štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov alebo
  • päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej dvadsať rokov.

 

Pritom vyššie uvedené sumy odstupného zákon konštruuje ako minimálne, čo znamená, že zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť aj na vyššej sume odstupného.

 

Nárok na odchodné

Ako je už uvedené vyššie, súbeh nárokov na odstupné a odchodné nie je podľa súčasného právneho stavu vylúčené. Odstupné a odchodné síce možno považovať za inštitúty, ktoré síce majú isté spoločné črty (napr. obe predpokladajú skončenie pracovného pomeru), avšak nejde o inštitúty totožné.

Odchodné (na rozdiel od odstupného) rieši odlišnú životnú situáciu zamestnanca. Odchodné sa totiž poskytuje zamestnancovi len raz počas pracovnej kariéry zamestnanca, a to pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na:

  • starobný dôchodok alebo
  • invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %,

a to za predpokladu, ak zamestnanec požiada o poskytnutie jedného z uvedených dôchodkov pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.

Okrem toho nárok na odchodné vzniká pri skončení pracovného pomeru za predpokladu, že mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení. Pritom toto bude situácia aj Vášho otca, ktorého zámerom je ísť na predčasný starobný dôchodok.

Len pre úplnosť uvádzam, že žiadosť o priznanie predčasného starobného dôchodku je potrebné zaslať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovane a po priznaní tejto dávky túto skutočnosť odkomunikovať aj so zamestnávateľom.

Výšku odstupného Zákonník práce určuje minimálne v sume jedného priemerného mesačného zárobku zamestnanca, a teda obdobne ako pri odstupnom, aj pri odchodnom sa môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť na vyššej sume, než určuje zákon.

Záverom už len dodávam, že pri odchodnom nie je rozhodujúce to, z akého dôvodu, alebo kto s kým končí pracovný pomer, a preto na prípadný nárok na odchodné nemá vplyv to, že ku skončeniu pracovného pomeru dôjde dohodou.

V zmysle citovanej relevantnej právnej úpravy jedine v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa tento nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odstupné, čo však nie je Váš prípad.

Trápi vás "Súbeh odstupného a odchodného" a chcete pomôcť?

V tejto právne poradni odpovedajú:

JUDr. Milan Ficek

JUDr. Barbora Ficek

JUDr. Boris Gál



4,9 (4 969)
Všetky recenzie

Nenašli ste odpoveď na svoju otázku? Vyhľadajte ju:




Podotázka: Súbeh odstupného a odchodného (Pracovné právo)

Dobrý deň, môžem od zamestnávateľa žiadať vyššie odstupné, ktoré mi bolo vyplatené ešte v roku 2018, desať mesiacov po pracovnom úraze? Najvyšší súd rozhodol v roku 2023, že pracovný úraz trval 21 mesiacov, a nie štyri mesiace. Ďakujem, prajem pekný deň.

Odpoveď: Súbeh odstupného a odchodného

(odpoveď odoslaná: 22.03.2023)

Dobrý deň,
výšku odstupného pri pracovnom úraze upravuje ust. § 76 ods. 3 Zákonníka práce:

Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku; to neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť.   V pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo v dohode o skončení pracovného pomeru môže byť priznané zamestnancovi aj vyššie odstupné.   Ak Vám však už bolo odstupné vyplatené a súčasne bolo rešpektované vyššie uvedené, tak v takom prípade Vám už nárok na iné odstupné v zmysle zákona neprináleží. Pri pracovnom úraze však máte aj iné nároky. Právu sociálneho zabezpečenia sa však žiaľ nevenujeme, a preto Vám odporúčame obrátiť sa na iného advokáta ohľadom tejto oblasti. 

Podotázka: Súbeh odstupného a odchodného (Pracovné právo)

Dobrý deň, v budúcom roku, konkrétne 21.2.2023, budem mať 63 rokov a vzniká mi nárok na odchod do dôchodku. Rád by som Vás požiadal o poradenstvo ohľadom toho, či mám nárok na odstupné. Ak áno, koľko presne na mesiac a podľa ktorého zákona sa to riadi? Potreboval by som tieto informácie, aby som sa vedel zariadiť, pretože v našej firme nemáme odbory a obávam sa, že môj zamestnávateľ bude tvrdiť, že nemám nárok na odstupné. Domnievam sa, že by sa mohol pokúsiť vykrútiť. Veľmi pekne ďakujem za Vašu odpoveď. S pozdravom, Peter.

Odpoveď: Súbeh odstupného a odchodného

(odpoveď odoslaná: 10.11.2022)

Dobrý deň, vo Vami uvedenom prípade platí ust. § 76a/ Zákonníka práce :

 

"Odchodné (1) Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. (2) Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení. (3) Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa. (4) Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1./ naša pozn.: ide o okamžité skončenie prac. pomeru zo strany zamestnávateľa z dôvodu ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo porušil závažne pracovnú disciplínu/."     Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, aby Vám vznikol nárok na odchodné v min. zákonnej výške priemerného mesačného zárobku, aby ste o starobný dôchodok požiadali pred skončením prac. pomeru alebo do 10 dní po jeho skončení.   Nezabudnite aj na to, že ak by ste nemali vyčerpanú dovolenku platí aj ust. § 116 ods. 3 Zákonníka práce podľa ktorého platí, že "za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.  

 

 

 

 


Podotázka: Súbeh odstupného a odchodného (Pracovné právo)

Dobrý deň. Chcela by som sa opýtať, či mám nárok na odstupné, keď som nastúpila ako kmeňová zamestnankyňa, teda ako dôchodkyňa. V práci mi povedali, že nemám nárok, vraj preto, lebo som už bola dôchodkyňa. Ďakujem, B.

Odpoveď: Súbeh odstupného a odchodného

(odpoveď odoslaná: 22.05.2020)

Dobrý deň, v otázke sa pýtate, či máte nárok na odstupné. Podľa ust. § 76 Zákonníka práce platí :

"Odstupné
(1)
Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume
a)
jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
b)
dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
c)
trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
d)
štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

 

(2)
Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume
a)
jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky,
b)
dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
c)
trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
d)
štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
e)
päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov."

Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že nárok na odstupné je v prípadoch uevdených v cit. ustanovení a nie je podstatné, či zamestnanec je dôchodca alebo dôchodca nie je.

 

Pokiaľ ide o odchodné, toto je nárokom zamestnanca podľa ust. § 76a/ Zákonníka práce, podľa ktorého "zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení. Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa."

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že odchodné patrí zamestnancovi pri prvom skončení prac. pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok. V otázke uvádzate, že ste nastúpili do prac. pomeru ako dochodkyňa a teda ochodné od tohto zamestnávateľa Vám  už nemôže patriť. Nepíšete v otázke či ste si uplatnili nárok an odchodné u predch. zamestnávateľa.

 

 

 

Trápi vás "Súbeh odstupného a odchodného" a chcete pomôcť?

Podotázka: Súbeh odstupného a odchodného (Pracovné právo)

Dobrý deň. Mám uzavretý pracovný pomer na dobu určitú do 31. 7. 2020. Ak požiadam o predčasný starobný dôchodok 1. 8. 2020, budem mať nárok na odchodné? Za odpoveď ďakujem.

Odpoveď: Súbeh odstupného a odchodného

(odpoveď odoslaná: 05.03.2020)

Dobrý deň,

právna úprava odchodného pri predčasnom starobnom dôchodku je upravená v ust. §  76a ods. 2 ZP nasledovne :

"(1) Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
(2) Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.
(3) Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa.
(4) Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1."

 

Ako vyplýva z uvedeného ustanovenia zamestnávateľ nie je povinný  poskytnúť odchodné ak prac. pomer bol skončený podľa § 68 ZP :

"(1) Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec

a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu."

 

Potvrdenie o zamestnaní pri skončení prac. pomeru v zmysle ust. § 75 ZP musí obsahovať údaj o poskytnutí odchodného.

 


Podotázka: Súbeh odstupného a odchodného (Pracovné právo)

Môže zamestnávateľ dať výpoveď na základe zrušenia pracovného miesta dva mesiace pred zrušením samotného miesta? Napríklad, dostal som výpoveď 1. 2. 2020 s informáciou, že miesto sa ruší 1. 4. 2020.

Odpoveď: Súbeh odstupného a odchodného

(odpoveď odoslaná: 18.01.2020)

Dobrý deň, ide o bežnú situáciu, nakoľko pracovné miesto nemusí byť zrušené už v okamihu, kedy Vám výpoveď dávajú. Predpokladám, že výpoveď Vám zamestnávateľ dal z dôvodu nadbytočnosti (nakoľko už Vaše pracovné miesto nebude existovať). Tu je však potrebné dať veľký pozor na dve skutočnosti, pri ktorých zamestnávatelia často robia chyby. Jednak dôvod výpovede nadbytočnosti je podľa judikatúry splnený iba v prípade, že zamestnávateľ Vám nevie dať žiadnu inú prácu, t.j. nevie Vás preradiť na žiadnu inú pozíciu v spoločnosti. Až v takom prípade je splnený dôvod nadbytočnosti, a to aj v prípade, že sa konkrétne Vaše miesto ruší. S týmto je zároveň spojená jeho tzv. ponuková povinnosť. Aj keď sa Vaše miesto ruší, v prvom rade by Vám mal ponúknuť možnosť pracovať na inej pozícii v spoločnosti, až keď by ste túto povinnosť odmietli, môže Vám dať výpoveď. Toto sú najčastejšie dôvody kedy súd vyslovuje neplatnosť skončenia pracovného pomeru.


Podotázka: Súbeh odstupného a odchodného (Pracovné právo)

Dobrý deň, chcel by som sa opýtať. Moja manželka pracuje 15 rokov v školstve ako upratovačka. Tento rok dovŕši dôchodkový vek. Zaujímalo by nás, koľko mesiacov by jej mal zamestnávateľ vyplatiť odchodného. Ďakujem a prajem Vám pekný deň.

Odpoveď: Súbeh odstupného a odchodného

(odpoveď odoslaná: 15.09.2018)

Dobrý deň, 

podľa ust. § 76 Zákonníka práce platí, že zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. 
Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení. 
Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa. 
Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1. ZP. /t.j. v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru - odsúdenie pre úmyselný trestný čin, alebo pre závažné porušenie pracovnej disciplíny./

 

T.j. : Vaša manželka musí dať pozor na to, aby pri skončení prac. pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok požiadala o predmetný dôchodok pred skončením prac. pomeru najneskoršie však do 10 dní po skončení prac. pomeru, a bude mať nárok na odchodné.


 


Trápi vás "Súbeh odstupného a odchodného" a chcete pomôcť?

Podotázka: Súbeh odstupného a odchodného (Pracovné právo)

Zamestnávateľ mi navrhol výpoveď po zrušení pracovného miesta, avšak namiesto odstupného mi poskytol odmenu za vykonanú prácu. Je to rovnocenné, alebo by som si mala žiadať odstupné?

Mohlo by sa toto ešte zmeniť, keďže som túto dohodu podpísala 28. 6. 2018?

Odpoveď: Súbeh odstupného a odchodného

(odpoveď odoslaná: 09.07.2018)

Dobrý deň,

na Vašu otázku predkladáme nasledovnú odpoveď :

Podstatný je môže byť rozdiel z finančného hľadiska. Podľa § 76 Zákonníka práce o odstupnom platí nasledovné /citujeme/ :

"Odstupné

(1) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume

a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,

b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,

c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,

d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov."

 

Rozdiel medzi odmenou a odstupným :

Odmena je za výsledky v práci a na odstupné je zákonný nárok za splnenia zákonom stanovených podmienok, pričom výška odstupného je diferencovaná len podľa dĺžky trvania prac. pomeru.

Odstupné od zamestnávateľa samozrejme požadujte. 

 

 

 


Podotázka: Súbeh odstupného a odchodného (Pracovné právo)

Doplnková otázka: Podpísala som dohodu o ukončení pracovného pomeru, v ktorej je uvedené, že mi bude vyplatená odmena za vykonanú prácu za dva mesiace, a to v priemere mzdy za júl 2018 k 31. 7. 2018. Mám možnosti požiadať ešte o odstupné? Mám odpracovaných 8 rokov a 4 mesiace. Mohla by som ešte dohodu zmeniť, ak som ju podpísala 28. 6. 2018? Ďakujem za odpoveď.

Odpoveď: Súbeh odstupného a odchodného

(odpoveď odoslaná: 09.07.2018)

Dobrý deň, 

ako sme už uviedli, nárok na odstupné ustanovuje § 76 Zákonníka práce.

V otázke uvádzate, že ste ukončili prac. pomer na základe dohody k určitému dátumu a v tejto nie je uvedený dôvod skončenia prac. pomeru. Pokiaľ je tomu tak, že došlo ku skončeniu prac. pomeru len na základe vzájomnej dohody bez uvedenia dôvodov, ktoré by zakladali nárok na odstupné podľa § 76 ods. 2 Zákonníka  práce,  potom nárok na odstupné nemáte.

Podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce by ste mali nárok na odstupné iba v prípade, že došlo ku skončeniu prac. pomeru dohodou z dôvodu, že sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, a súčasne tento dôvod by musel byť uvedený v dohode o  skončení prac. pomeru.

Pri trvaní prac. pomeru 8 rokov je odstupné vo výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku.

 

Z otázky vyplýva, že dohoda bola podpísaná 28.6.2018 a ku skončeniu prac. pomeru dôjde 31.7.2018.

Pokiaľ sa v skutočnosti jedná o skončenie prac. pomeru na základe dohody z dôvodu, že sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, potom tento dôvod dohody o skončení prac. pomeru mal byť v dohode uvedený v súlade s ust. § 60 ods. 2 druhá veta Zákonníka práce. 
V súlade s ust. § 77 Zákonníka práce preto by ste mohli namietať na súde neplatnosť skončenia prac. pomeru ak v skutočnosti sa jedná o tento dôvod dohody bol zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa.

 

 

 

 

 



V prípade doplňujúcej otázky vyplňte formulár nižšie:


Trápi vás "Súbeh odstupného a odchodného" a chcete pomôcť?



Príbuzné otázky v PRÁVNICKEJ PORADNI:



najpravo.sk | epravo.sk | pravnelisty.sk
4,9 (4.969)
Všetky recenzie
LEXANA - asistentka
Text zprávy
Moje zprava