Súbeh odstupného a odchodného

Dobrý deň,
výšku odstupného pri pracovnom úraze upravuje ust. § 76 ods. 3 Zákonníka práce:

Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku; to neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť.   V pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo v dohode o skončení pracovného pomeru môže byť priznané zamestnancovi aj vyššie odstupné.   Ak Vám však už bolo odstupné vyplatené a súčasne bolo rešpektované vyššie uvedené, tak v takom prípade Vám už nárok na iné odstupné v zmysle zákona neprináleží. Pri pracovnom úraze však máte aj iné nároky. Právu sociálneho zabezpečenia sa však žiaľ nevenujeme, a preto Vám odporúčame obrátiť sa na iného advokáta ohľadom tejto oblasti. 

Dobrý deň, vo Vami uvedenom prípade platí ust. § 76a/ Zákonníka práce :

 

"Odchodné (1) Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. (2) Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení. (3) Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa. (4) Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1./ naša pozn.: ide o okamžité skončenie prac. pomeru zo strany zamestnávateľa z dôvodu ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo porušil závažne pracovnú disciplínu/."     Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, aby Vám vznikol nárok na odchodné v min. zákonnej výške priemerného mesačného zárobku, aby ste o starobný dôchodok požiadali pred skončením prac. pomeru alebo do 10 dní po jeho skončení.   Nezabudnite aj na to, že ak by ste nemali vyčerpanú dovolenku platí aj ust. § 116 ods. 3 Zákonníka práce podľa ktorého platí, že "za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.  

 

 

 

 

Dobrý deň, v otázke sa pýtate, či máte nárok na odstupné. Podľa ust. § 76 Zákonníka práce platí :

 

Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že nárok na odstupné je v prípadoch uevdených v cit. ustanovení a nie je podstatné, či zamestnanec je dôchodca alebo dôchodca nie je.

 

Pokiaľ ide o odchodné, toto je nárokom zamestnanca podľa ust. § 76a/ Zákonníka práce, podľa ktorého "zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení. Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa."

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že odchodné patrí zamestnancovi pri prvom skončení prac. pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok. V otázke uvádzate, že ste nastúpili do prac. pomeru ako dochodkyňa a teda ochodné od tohto zamestnávateľa Vám  už nemôže patriť. Nepíšete v otázke či ste si uplatnili nárok an odchodné u predch. zamestnávateľa.

 

 

Dobrý deň,

právna úprava odchodného pri predčasnom starobnom dôchodku je upravená v ust. §  76a ods. 2 ZP nasledovne :

"(1) Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
(2) Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.
(3) Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa.
(4) Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1."

 

Ako vyplýva z uvedeného ustanovenia zamestnávateľ nie je povinný  poskytnúť odchodné ak prac. pomer bol skončený podľa § 68 ZP :

"(1) Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec

a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu."

 

Potvrdenie o zamestnaní pri skončení prac. pomeru v zmysle ust. § 75 ZP musí obsahovať údaj o poskytnutí odchodného.

 

Dobrý deň, ide o bežnú situáciu, nakoľko pracovné miesto nemusí byť zrušené už v okamihu, kedy Vám výpoveď dávajú. Predpokladám, že výpoveď Vám zamestnávateľ dal z dôvodu nadbytočnosti (nakoľko už Vaše pracovné miesto nebude existovať). Tu je však potrebné dať veľký pozor na dve skutočnosti, pri ktorých zamestnávatelia často robia chyby. Jednak dôvod výpovede nadbytočnosti je podľa judikatúry splnený iba v prípade, že zamestnávateľ Vám nevie dať žiadnu inú prácu, t.j. nevie Vás preradiť na žiadnu inú pozíciu v spoločnosti. Až v takom prípade je splnený dôvod nadbytočnosti, a to aj v prípade, že sa konkrétne Vaše miesto ruší. S týmto je zároveň spojená jeho tzv. ponuková povinnosť. Aj keď sa Vaše miesto ruší, v prvom rade by Vám mal ponúknuť možnosť pracovať na inej pozícii v spoločnosti, až keď by ste túto povinnosť odmietli, môže Vám dať výpoveď. Toto sú najčastejšie dôvody kedy súd vyslovuje neplatnosť skončenia pracovného pomeru.

Dobrý deň, 

podľa ust. § 76 Zákonníka práce platí, že zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. 
Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení. 
Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa. 
Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1. ZP. /t.j. v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru - odsúdenie pre úmyselný trestný čin, alebo pre závažné porušenie pracovnej disciplíny./

 

T.j. : Vaša manželka musí dať pozor na to, aby pri skončení prac. pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok požiadala o predmetný dôchodok pred skončením prac. pomeru najneskoršie však do 10 dní po skončení prac. pomeru, a bude mať nárok na odchodné.

 

Dobrý deň,

na Vašu otázku predkladáme nasledovnú odpoveď :

Podstatný je môže byť rozdiel z finančného hľadiska. Podľa § 76 Zákonníka práce o odstupnom platí nasledovné /citujeme/ :

"Odstupné

(1) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume

a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,

b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,

c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,

d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov."

 

Rozdiel medzi odmenou a odstupným :

Odmena je za výsledky v práci a na odstupné je zákonný nárok za splnenia zákonom stanovených podmienok, pričom výška odstupného je diferencovaná len podľa dĺžky trvania prac. pomeru.

Odstupné od zamestnávateľa samozrejme požadujte. 

 

 

 

Dobrý deň, 

ako sme už uviedli, nárok na odstupné ustanovuje § 76 Zákonníka práce.

V otázke uvádzate, že ste ukončili prac. pomer na základe dohody k určitému dátumu a v tejto nie je uvedený dôvod skončenia prac. pomeru. Pokiaľ je tomu tak, že došlo ku skončeniu prac. pomeru len na základe vzájomnej dohody bez uvedenia dôvodov, ktoré by zakladali nárok na odstupné podľa § 76 ods. 2 Zákonníka  práce,  potom nárok na odstupné nemáte.

Podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce by ste mali nárok na odstupné iba v prípade, že došlo ku skončeniu prac. pomeru dohodou z dôvodu, že sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, a súčasne tento dôvod by musel byť uvedený v dohode o  skončení prac. pomeru.

Pri trvaní prac. pomeru 8 rokov je odstupné vo výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku.

 

Z otázky vyplýva, že dohoda bola podpísaná 28.6.2018 a ku skončeniu prac. pomeru dôjde 31.7.2018.

Pokiaľ sa v skutočnosti jedná o skončenie prac. pomeru na základe dohody z dôvodu, že sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, potom tento dôvod dohody o skončení prac. pomeru mal byť v dohode uvedený v súlade s ust. § 60 ods. 2 druhá veta Zákonníka práce. 
V súlade s ust. § 77 Zákonníka práce preto by ste mohli namietať na súde neplatnosť skončenia prac. pomeru ak v skutočnosti sa jedná o tento dôvod dohody bol zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa.