Súbeh odstupného a odchodného


Online právna poradňa
Oblasť práva: Pracovné právo, Nitriansky
Odpovedá: JUDr. Milan Ficek, advokát

Otázka: Súbeh odstupného a odchodného

Dobrý deň, rada by som sa spýtala, či zákon povoľuje nárok na odchodné aj odstupné zároveň. Otec bol dlhšiu dobu PN, a keď sa chcel vrátiť do práce, povedali mu, že na jeho mieste už je nový pracovník, a tak nemajú preňho miesto. Má si vyčerpať dovolenku a potom sa dohodnúť na skončení pracovného pomeru. Otec by teda využil možnosť ísť do predčasného dôchodku, keďže v septembri bude mať 61 rokov. Nárok na odstupné dostane ak s ním prac. pomer ukončí zamestnávateľ, vznikne mu tak nárok aj na odchodné alebo by musel podať žiadosť o skončenie pomeru on ako zamestnanec, a tým pádom mu zanikne nárok na odstupné? Ako má postupovať? Ďakujem za odpoveď.

Odpoveď: Súbeh odstupného a odchodného

Dobrý deň. Vaša otázka smeruje k možnosti súbehu nárokov na odstupné a odchodné. Súbeh týchto dvoch nárokov v zásade nie je vylúčený. V minulosti však istý čas platila právna úprava, ktorá vylučovala súbeh nárokov na odstupné a odchodné.

 

Relevantná právna úprava

Podľa ustanovenia § 76 ods. 2 Zákonníka práce platí, že:

Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume

a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky,

b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,

c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,

d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,

e) päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.“

 

Podľa ustanovenia § 76a Zákonníka práce platí, že:

„(1) Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.

(2) Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.

(3) Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa.

(4) Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1.“

 

Nárok na odstupné

Vychádzajúc z Vami zadanej otázky mám za to, že zamestnávateľ sa chce s Vašim otcom dohodnúť na skončení pracovného pomeru z dôvodu tzv. nadbytočnosti (t.j podľa ustanovenia písm. b) Zákonníka práce). Ak sa Váš otec s jeho zamestnávateľom dohodnú na skončení pracovného pomeru, patrí mu odstupné, ktorého výška sa odvíja od dĺžky trvania pracovného pomeru.

 

Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy odstupného by malo Vášmu otcovi patriť odstupné najmenej v sume:

  • jedného jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval menej ako dva roky,
  • dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
  • trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
  • štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov alebo
  • päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej dvadsať rokov.

 

Pritom vyššie uvedené sumy odstupného zákon konštruuje ako minimálne, čo znamená, že zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť aj na vyššej sume odstupného.

 

Nárok na odchodné

Ako je už uvedené vyššie, súbeh nárokov na odstupné a odchodné nie je podľa súčasného právneho stavu vylúčené. Odstupné a odchodné síce možno považovať za inštitúty, ktoré síce majú isté spoločné črty (napr. obe predpokladajú skončenie pracovného pomeru), avšak nejde o inštitúty totožné.

Odchodné (na rozdiel od odstupného) rieši odlišnú životnú situáciu zamestnanca. Odchodné sa totiž poskytuje zamestnancovi len raz počas pracovnej kariéry zamestnanca, a to pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na:

  • starobný dôchodok alebo
  • invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %,

a to za predpokladu, ak zamestnanec požiada o poskytnutie jedného z uvedených dôchodkov pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.

Okrem toho nárok na odchodné vzniká pri skončení pracovného pomeru za predpokladu, že mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení. Pritom toto bude situácia aj Vášho otca, ktorého zámerom je ísť na predčasný starobný dôchodok.

Len pre úplnosť uvádzam, že žiadosť o priznanie predčasného starobného dôchodku je potrebné zaslať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovane a po priznaní tejto dávky túto skutočnosť odkomunikovať aj so zamestnávateľom.

Výšku odstupného Zákonník práce určuje minimálne v sume jedného priemerného mesačného zárobku zamestnanca, a teda obdobne ako pri odstupnom, aj pri odchodnom sa môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť na vyššej sume, než určuje zákon.

Záverom už len dodávam, že pri odchodnom nie je rozhodujúce to, z akého dôvodu, alebo kto s kým končí pracovný pomer, a preto na prípadný nárok na odchodné nemá vplyv to, že ku skončeniu pracovného pomeru dôjde dohodou.

V zmysle citovanej relevantnej právnej úpravy jedine v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa tento nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odstupné, čo však nie je Váš prípad.

Nenašli ste odpoveď na svoju otázku? Vyhľadajte ju:



JUDr. Milan Ficek, advokát

online právna poradňa zadarmo



Podotázka: Súbeh odstupného a odchodného (Pracovné právo)

Dobrý deň. Chcela by som sa spýtať či mám nárok na odstupné, keď som nastúpila ako kmeňový zamestnanec, ako dôchodkyňa. V práci my povedali, že nemám nárok, vraj preto, lebo som bola už dôchodkyňa. Ďakujem B.

Odpoveď: Súbeh odstupného a odchodného

Odpovedá: JUDr. Milan Ficek, advokát (odpoveď odoslaná: 22.05.2020)

Dobrý deň, v otázke sa pýtate, či máte nárok na odstupné. Podľa ust. § 76 Zákonníka práce platí :

"Odstupné
(1)
Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume
a)
jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
b)
dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
c)
trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
d)
štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

 

(2)
Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume
a)
jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky,
b)
dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
c)
trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
d)
štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
e)
päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov."

Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že nárok na odstupné je v prípadoch uevdených v cit. ustanovení a nie je podstatné, či zamestnanec je dôchodca alebo dôchodca nie je.

 

Pokiaľ ide o odchodné, toto je nárokom zamestnanca podľa ust. § 76a/ Zákonníka práce, podľa ktorého "zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení. Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa."

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že odchodné patrí zamestnancovi pri prvom skončení prac. pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok. V otázke uvádzate, že ste nastúpili do prac. pomeru ako dochodkyňa a teda ochodné od tohto zamestnávateľa Vám  už nemôže patriť. Nepíšete v otázke či ste si uplatnili nárok an odchodné u predch. zamestnávateľa.

 

 

 

JUDr. Milan Ficek, advokát

Podotázka: Súbeh odstupného a odchodného (Pracovné právo)

Dobrý deň. Mám uzavretý pracovný pomer na dobu určitú do 31. 7. 2020. Ak požiadam 1. 8.2020 o predčasný starobný dôchodok, budem mať nárok na odchodné ? Za odpoveď ďakujem.

Odpoveď: Súbeh odstupného a odchodného

Odpovedá: JUDr. Milan Ficek, advokát (odpoveď odoslaná: 05.03.2020)

Dobrý deň,

právna úprava odchodného pri predčasnom starobnom dôchodku je upravená v ust. §  76a ods. 2 ZP nasledovne :

"(1) Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
(2) Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.
(3) Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa.
(4) Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1."

 

Ako vyplýva z uvedeného ustanovenia zamestnávateľ nie je povinný  poskytnúť odchodné ak prac. pomer bol skončený podľa § 68 ZP :

"(1) Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec

a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu."

 

Potvrdenie o zamestnaní pri skončení prac. pomeru v zmysle ust. § 75 ZP musí obsahovať údaj o poskytnutí odchodného.

 


JUDr. Milan Ficek, advokát

Podotázka: Súbeh odstupného a odchodného (Pracovné právo)

Môže dať zamestnávateľ výpoveď z titulu zrušenia pracovného miesta dva mesiace pred zrušením pracovného miesta. Príklad, dostal som výpoveď 1. 2. 2020 s tým, že miesto sa ruší 1. 4. 2020.

Odpoveď: Súbeh odstupného a odchodného

Odpovedá: JUDr. Milan Ficek, advokát (odpoveď odoslaná: 18.01.2020)

Dobrý deň, ide o bežnú situáciu, nakoľko pracovné miesto nemusí byť zrušené už v okamihu, kedy Vám výpoveď dávajú. Predpokladám, že výpoveď Vám zamestnávateľ dal z dôvodu nadbytočnosti (nakoľko už Vaše pracovné miesto nebude existovať). Tu je však potrebné dať veľký pozor na dve skutočnosti, pri ktorých zamestnávatelia často robia chyby. Jednak dôvod výpovede nadbytočnosti je podľa judikatúry splnený iba v prípade, že zamestnávateľ Vám nevie dať žiadnu inú prácu, t.j. nevie Vás preradiť na žiadnu inú pozíciu v spoločnosti. Až v takom prípade je splnený dôvod nadbytočnosti, a to aj v prípade, že sa konkrétne Vaše miesto ruší. S týmto je zároveň spojená jeho tzv. ponuková povinnosť. Aj keď sa Vaše miesto ruší, v prvom rade by Vám mal ponúknuť možnosť pracovať na inej pozícii v spoločnosti, až keď by ste túto povinnosť odmietli, môže Vám dať výpoveď. Toto sú najčastejšie dôvody kedy súd vyslovuje neplatnosť skončenia pracovného pomeru.


JUDr. Milan Ficek, advokát

Podotázka: Súbeh odstupného a odchodného (Pracovné právo)

Dobrý deň, chcel by som sa opýtať manželka pracuje 15 rokov v školstve ako upratovačka Tohto roku dovŕši dôchodkový starobný vek zaujímalo by nás koľko mesiacov by jej mal vyplatiť zamestnávateľ odchodného. Ďakujem a prajem Vám pekný deň.

Odpoveď: Súbeh odstupného a odchodného

Odpovedá: JUDr. Milan Ficek, advokát (odpoveď odoslaná: 15.09.2018)

Dobrý deň, 

podľa ust. § 76 Zákonníka práce platí, že zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. 
Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení. 
Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa. 
Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1. ZP. /t.j. v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru - odsúdenie pre úmyselný trestný čin, alebo pre závažné porušenie pracovnej disciplíny./

 

T.j. : Vaša manželka musí dať pozor na to, aby pri skončení prac. pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok požiadala o predmetný dôchodok pred skončením prac. pomeru najneskoršie však do 10 dní po skončení prac. pomeru, a bude mať nárok na odchodné.


 


JUDr. Milan Ficek, advokát

Podotázka: Súbeh odstupného a odchodného (Pracovné právo)

Zamestnávateľ mi po zrušení pracovného miesta navrhol výpoveď, ale miesto odstupného mi dal odmenu za vykonanú prácu. Je to jedno, alebo si mám žiadať odstupné ?

Dalo by sa to ešte zmeniť, keď som túto dohodu podpísala 28. 6. 2018?

Odpoveď: Súbeh odstupného a odchodného

Odpovedá: JUDr. Milan Ficek, advokát (odpoveď odoslaná: 09.07.2018)

Dobrý deň,

na Vašu otázku predkladáme nasledovnú odpoveď :

Podstatný je môže byť rozdiel z finančného hľadiska. Podľa § 76 Zákonníka práce o odstupnom platí nasledovné /citujeme/ :

"Odstupné

(1) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume

a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,

b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,

c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,

d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov."

 

Rozdiel medzi odmenou a odstupným :

Odmena je za výsledky v práci a na odstupné je zákonný nárok za splnenia zákonom stanovených podmienok, pričom výška odstupného je diferencovaná len podľa dĺžky trvania prac. pomeru.

Odstupné od zamestnávateľa samozrejme požadujte. 

 

 

 


JUDr. Milan Ficek, advokát

Podotázka: Súbeh odstupného a odchodného (Pracovné právo)

Doplňujúca otázka: Podpísala som dohodu o ukončení pracovného pomeru kde sa píše, že mi bude vyplatená odmena za vykonanú prácu za 2 mesiace priemer mzdy za júl 2018 k 31. 7. 2018. Môžem ešte žiadať odstupné? Mám odpracované 8 roky 4 mesiace.

Dalo by sa to ešte zmeniť, keď som túto dohodu podpísala 28. 6. 2018?

Ďakujem za odpoveď.

Odpoveď: Súbeh odstupného a odchodného

Odpovedá: JUDr. Milan Ficek, advokát (odpoveď odoslaná: 09.07.2018)

Dobrý deň, 

ako sme už uviedli, nárok na odstupné ustanovuje § 76 Zákonníka práce.

V otázke uvádzate, že ste ukončili prac. pomer na základe dohody k určitému dátumu a v tejto nie je uvedený dôvod skončenia prac. pomeru. Pokiaľ je tomu tak, že došlo ku skončeniu prac. pomeru len na základe vzájomnej dohody bez uvedenia dôvodov, ktoré by zakladali nárok na odstupné podľa § 76 ods. 2 Zákonníka  práce,  potom nárok na odstupné nemáte.

Podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce by ste mali nárok na odstupné iba v prípade, že došlo ku skončeniu prac. pomeru dohodou z dôvodu, že sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, a súčasne tento dôvod by musel byť uvedený v dohode o  skončení prac. pomeru.

Pri trvaní prac. pomeru 8 rokov je odstupné vo výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku.

 

Z otázky vyplýva, že dohoda bola podpísaná 28.6.2018 a ku skončeniu prac. pomeru dôjde 31.7.2018.

Pokiaľ sa v skutočnosti jedná o skončenie prac. pomeru na základe dohody z dôvodu, že sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, potom tento dôvod dohody o skončení prac. pomeru mal byť v dohode uvedený v súlade s ust. § 60 ods. 2 druhá veta Zákonníka práce. 
V súlade s ust. § 77 Zákonníka práce preto by ste mohli namietať na súde neplatnosť skončenia prac. pomeru ak v skutočnosti sa jedná o tento dôvod dohody bol zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa.

 

 

 

 

 


JUDr. Milan Ficek, advokát

V prípade doplňujúcej otázky vyplňte formulár nižšie:



1. Zadanie otázky

2. Výber poradne

3. Dodatočné informácie
Emaily sa musia zhodovať a otázka musí byť vyplnená..
Zadarmo Premium
Online odpoveď
Zrozumiteľná odpoveď
Jednoduché otázky
Zložité otázky
Zaručená odpoveď
Neverejná odpoveď
Poplatok za odpoveď
Doplňujúce otázky
Dokumenty
Odpovedá aj koncipient
Odpovedá výlučne advokát
Chcem zadarmo
viac informácií
Chcem premium
viac informácií
Vyplňte prosím toto políčko..
Vyplňte prosím toto políčko..
Vyplňte prosím toto políčko..
Prosím vyberte svoj kraj..
Prosím vyberte kategóriu..
V bezplatnej poradni nie je zaručená odpoveď, pre zmenu
sa vráťte o krok späť a vyberte si právnu poradňu Premium.
V bezplatnej poradni je otázka a odpoveď verejná, pre zmenu
sa vráťte o krok späť a vyberte si právnu poradňu Premium.
Vyplňte prosím toto políčko..
Vyplňte prosím toto políčko..





Príbuzné otázky v PRÁVNICKEJ PORADNI:



najpravo.sk | epravo.sk | pravnelisty.sk
LEXANA - asistentka

Text zprávy
Moje zprava
Text v prvnim tlacitku