Vyplatenie odstupného zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru

Dobrý deň, odstupné Vám bude vyplatené v septembri, za mesiac august 2023.

Odstupné, ako aj akékoľvek iné peňažné nároky zamestnanca, sa pri skončení pracovného pomeru vyplácajú spolu s poslednou mzdou vo výplatnom termíne. 

Pojem výplatný termín znamená, za aký mesiac je mzda zamestnancovi vyplácaná. Teda v septembri za august, v októbri za september atď.. 

Mzda sa vypláca mesačne pozadu. 

Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, "Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak."

Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, "Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru."

Keby Vám mal zamestnávateľ vyplatiť odstupné ako píšete, tak by bolo vo Vašej výpovedi napísané, že odstupné sa vyplatí dňa 23.08.2023. Vo výpovedi bolo však uvedené, že sa vyplatí vo výplatný termín za august 2023, čo znamená v septembri 2023, spolu s Vašou mzdou za august. 

Dobrý deň,

v prípade zrušenia zamestnávateľa, možno dostanete výpoveď a máte nárok na na odstupné. Ale skôr si myslím, že ak to robí tak, ze predá podnik novému zamestnávateľovi, tak Vás tam bude potrebovať, aby vedel ako ste fungovali. Pretože za 23 rokov ste získali veľa skúseností. 

Ak by sa ale rozhodol dať Vám výpoveď, tak ak ste u jedného zamestnávateľa odpracovali 23 rokov, ako píšete, tak výška Vášho odstupného by mala byť najmenej v sume štvornásobku Vášho priemerného mesačného platu. Zamestnávateľ Vám môže dať samozrejme aj vyššie odstupné, nakoľko zákon stanovuje len minimálnu zákonnú výšku.

Podľa § 67 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, "Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

Pracovný pomer však môžete ukončiť aj dohodou, z dôvodu zrušenia zamestnávateľa, kedy by ste mali nárok na odstupné vo výške päťnásobku Vášho priemerného mesačného platu.

Podľa § 67 ods. 2 písm. e) Zákonníka práce, "Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov."

V prípade predaja ambulancie, a nového zamestnávateľa, by sa Vám nemalo nič zmeniť. V tom prípade prechádzajú práva a povinnosti zo starého zamestnávateľa no nového. Jedine, že by nový majiteľ chcel inú zdravotnú sestru.

Podľa § 27 Zákonníka práce, "Ak zanikne zamestnávateľ, ktorý má právneho nástupcu, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov na tohto nástupcu, ak osobitný predpis neustanovuje inak."

Dobrý deň, vo Vami vedenom prípade platí ust. §  60 Zákonníka práce :

Dobrý deň,

v zmysle zákona o sociálnom poistení je vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť, príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu, ďalej okrem príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. V zmysle zákona o dani z príjmov je odstupné predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti (§ 5 zákona o dani z príjmov), a tento príjem sa zdaní spolu s bežným príjmom zamestnanca. Uvedené sa týka aj preplatenej dovolenky. Rovnako aj zákon o zdravotnom poistení ustanovuje, že na účely tohto zákona sa za zárobkovú činnosť považuje príjem zo závislej činnosti (s výnimkou výslovne uvedených príjmov v ust. § 10b ods. písm. a) tohto zákona). Toto plnenie je tak súčasťou vymeriavacieho základu aj pre účely platenia zdravotného poistenia. Vzhľadom na uvedené, postup zamestnávateľa bol správny. Odstupné Vám zamestnávateľ nezdaňuje samostatne. V zmysle Zákonníka práce sa odstupné má vyplácať v najbližšom výplatnom termíne určenom zamestnávateľom na výplatu mzdy.

Dobrý deň,
v prípade, že pri odstupnom nemáte určený iný termín výplaty, malo byť odstupné zaplatené spolu s poslednou mzdou. Vyzvite písomne zamestnávateľa o zaplatenie dlžnej sumy. V prípade, že nebude reagovať, bude možné voči nemu začať súdne konanie o vymoženie dlžnej sumy.

Dobrý deň,

vzhľadom na to, že Váš zamestnávateľ sa stal platobne neschopným, po splnení zákonných podmienok sa vypláca dávka zo základného fondu garančného poistenia.

Nárok na dávku garančného poistenia si ako zamestnanec uplatňujete na základe písomnej žiadosti. Tlačivá žiadostí o poskytnutie dávky garančného poistenia sú k dispozícii v príslušných pobočkách Sociálnej poisťovne, ako aj na internetovej stránke Sociálnej poisťovne.

Nárok na dávku garančného poistenia vznikne, ak ste ako zamestnanec alebo bol v pracovnoprávnom vzťahu u zamestnávateľa, ktorý nemôže uspokojiť nároky zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu a zamestnávateľ sa stal platobne neschopný. Uviedli ste, že Vám čiastka bola vyplatená a chcete si uplatniť zvyšnú čiastku.

Neuviedli ste o akú čiastku ide, avšak zákon o sociálnom poistení v ust. § 102 ods. 1 pod písm. a) až l) vymenúva, ktoré nároky sa z tohto poistenia uspokojujú (napr. nárok na mzdu a náhradu príjmu za čas pracovnej pohotovosti, nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci, nárok na odstupné a i.) Iné nároky nie je možné z garančného poistenia uspokojiť.

Dávku si môžete uplatniť najviac v rozsahu a za obdobie troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa. 

Dobrý deň,
Zákonník práce odstupné odvodzuje od priemerného mesačného zárobku. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Pritom rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroka, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka. Nakoľko pracovný pomer sa skončí až uplynutím výpovednej doby, t.j. s prihliadnutím na to čo ste uviedli, táto uplynie 31.07.2021, je rozhodujúcim obdobím na výpočet priemerného zárobku kalendárny štvrťrok, ktorý predchádza kalendárnemu štvrťroku, v ktorom sa pracovný pomer skončil, t.j. za apríl, máj a jún 2021. 

Ak by ste v rozhodujúcom období neodpracovali aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa potom zistí zo mzdy, ktorú by ste dosiahli od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by ste zrejme dosiahli. Priemerný zárobok a rovnako ani pravdepodobný zárobok nemôže byť nižší ako minimálna mzda, na ktorú by vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný (pravdepodobný) zárobok použiť.

Dobrý deň,
aj keď bol pracovný pomer ukončený dohodou, nárok na odstupné vznikne iba v tom prípade, ak bol tento pracovný pomer ukončený z dôvodov uvedených v ustanovení § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Ak sa pracovný pomer ukončoval z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) tento dôvod musí byť v dohode uvedený. Ak ho tam uvedený nemáte, zrejme došlo k ukončeniu pracovného pomeru z iných dôvodov, a potom Vám nárok na odstupné nevzniká.

Dobrý deň,
ak ste výpoveď dali Vy, ako zamestnanec, zo zákona Vám nevzniká nárok na odstupné. Odstupné by Vám v tomto prípade mohol zamestnávateľ vyplatiť iba na základe svojej vlastnej slobodnej vôle. Zákonný nárok na odstupné Vám však nevznikol.

Dobrý deň,

uviedli ste, že ste momentálne na rodičovskej dovolenke. Na to, aby výpoveď daná zamestnávateľom bola platná, musí byť písomná a doručená, pričom zamestnávateľ môže dať výpoveď iba z dôvodov taxatívne vymedzených v § 63 Zákonníka práce.

Keďže zamestnávateľ Vám oznámil, že ruší prevádzku, do úvahy pripadá posúdenie dôvodu výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. a) v prípade, ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje. Pritom zamestnávateľ sa ruší vždy, ak prestane podnikať alebo vykonávať činnosť, pre ktorú doposiaľ zamestnával zamestnancov bez toho, aby práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prešli na preberajúceho zamestnávateľa. Pri uplatnení tohto dôvodu výpovede, a za podmienky, že zamestnávateľ sa zrušuje ako celý zamestnávateľský subjekt, nemá zamestnávateľ objektívnu možnosť ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu. Ak sa však zrušuje iba časť zamestnávateľa, nevidím prekážku v tom, aby Vám najskôr ponúkol inú vhodnú prácu (a to aj na kratší pracovný čas) v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce.

Vzhľadom na to, že ste na rodičovskej dovolenke, pozrel som sa aj na ust. § 64 Zákonníka práce, ktoré upravuje tzv. ochrannú dobu, t.j. dobu počas ktorej Vám zamestnávateľ nesmie dať výpoveď. Pri uplatnení výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 1. (teda keď sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje) sa zákaz výpovede na Vás nevzťahuje, a preto zamestnávateľ môže s Vami skončiť pracovný pomer výpoveďou hoci ste na rodičovskej dovolenke.

Ak zamestnávateľ voči Vám uplatní výpoveď a to zo spomínaného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, máte nárok na odstupné, ktoré by malo byť s prihliadnutím na dĺžku pracovného pomeru najmenej v sume dvojnásobku Vášho priemerného mesačného zárobku. Len pre úplnosť, ak by ste z toho istého dôvodu skončili pracovný pomer dohodou, mali by ste nárok na odstupné až vo výške trojnásobku Vášho priemerného mesačného zárobku.