Kedy má zamestnanec nárok na odstupné (odchodné) ?

Dobrý deň, vo Vami uvedenom prípade platí, že ak dáte výpoveď z pracovného pomeru zamestnávateľovi, nie ste povinný uviesť dôvod výpovede. Samotné uvedenie dôvodu - dovŕšenie dôchodkového veku - nie je dôvodom v zmysle ust. § 76 Zákonníka práce k tomu, aby Vám bolo vyplatené odstupné. Na druhej strane platí, že samotné dovrŕšenie dôchodkového veku nie je zákonným dôvodom na skončenie prac. pomeru zo strany zamestnávateľa.

Odporúčam skončiť pracovný pomer dohodou na základe písomnej dohdoy so zamestnávateľom tak, aby v nej bol uvedneý dôvod skončenia pracovného pomeru a to organizačné dôvody na strane zamestnávateľa. Možnosťou je, aby zamestnávateľ Vám dal výpoveď z prac. pomeru z dôvodov organizačných zmien na jeho strane. Potom by ste mali nárok na odstupné v zmysle ust. § 76 Zákonníka práce.

Dobrý deň,

podpisom dohody o skončení pracovného pomeru sa Vám pracovný pomer skončí k dohodnutému dňu. 
Nikto Vás však nemôže nútiť, aby ste bez vlastnej vôle ukončili pracovný pomer a podpísali dohodu o skončení pracovného pomeru. Dohodou sa zamestnávateľ chcel vyhnúť zákonnej povinnosti, vyplatiť Vám odstupné. 

V prípade, že ste nepodpísali dohodu, zamestnávateľ Vám môže dať výpoveď s odstupným. Na výpoveď však zamestnávateľ musí mať niektorý z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 Zákonníka práce. 

A s výpoveďou je potom spojené plynutie výpovednej doby a v niektorých prípadoch aj odstupné. 

Dĺžka trvania výpovednej doby sa odvíja od dôvodu výpovede alebo spôsobu skončenia pracovného pomeru. Vo Vašom prípade by mohla byť aj trojmesačná, keďže Váš pracovný pomer trvá viac, ako 20 rokov.

Na odstupné vzniká nárok vtedy, ak zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď z nasledovných dôvodov: zamestnávateľ alebo jeho časť sa zrušuje alebo sa premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí s iným miestom výkonu práce, zamestnanec sa stane pre zamestnávateľa nadbytočným pre organizačnú zmenu u zamestnávateľa alebo ak zamestnanec staril dlhodobo spôsobilosť podľa lekárskeho posudku vykonávať svoju doterajšiu prácu. V týchto prípadoch výpovede má  zamestnanec zo zákona nárok na odstupné. To však neznamená, že zamestnávateľ nemôže zamestnancovi vyplatiť odstupné aj iných prípadoch skončenia pracovného pomeru. Výška odstupného sa určuje podľa § 76 Zákonníka práce.

Ak zamestnávateľ nebude mať dôvod na výpoveď, bude Vás nútiť podpísať dohodu, tak ho skúste presvedčiť nech Vám dá aspoň štvormesačné odstupné, čo by sa uviedlo v dohode. Zároveň, máte nárok na odchodné podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce vo výške Vášho jedného priemerného platu. 

Podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení."

Dobrý deň,

podľa ust. § 76a ods. 1 Zákonníka práce: "Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení."

V prípade, ak spĺňate podmienky podľa vyššie citovaného ustanovenia: ide o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na invalidný dôchodok, a zároveň ide o pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnósť o viac ako 70%, patrí Vám odchodné najmenej jedného priemerného mesačného zárobku.

Čo sa týka odstupného, to závisí od toho z akého dôvodu bola uzavretá dohoda o skončení pracovného pomeru. Podľa ust. § 76 ods. 2 Zákonníka práce: "Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume

d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,..."

Ak dôvod uvedený v dohode o skončení pracovného pomeru je:

- § 63 ods. 1 písm. a) - zamestnávateľ sa zrušuje alebo premiestňuje

- § 63 ods. 1 písm. b) - dôvod nadbytočnosti zamestnanca

- alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, 

patrí Vám za odpracovaných 10 rokov nárok na odstupné vo výške štvornásobku Vášho priemerného mesačného zárobku. Odporúčam Vám kontaktovať zamestnávateľa so žiadosťou o vyplatenie Vašich nárokov. 

Dobrý deň, áno, aj toto je forma skončenia pracovného pomeru. Vo výpovedi treba uviesť konkrétny dôvodo skončenia prac. pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, s tým, že mu bude vyplatené odstupné podľa § 76 ods. 1  Zákonníka práce  a aj odchodné v zmysle ust. § 76a/ Zákonníka práce, všetko v najbližšom výplatnom termíne po skončení prac. pomeru, prípadne ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak /§ 76 ods. 6 Zákonníka práce/.

Dobrý deň,
ak by išlo o Vaše prvé skončenie pracovného pomeru po tom, ako Vám bol priznaný nárok na starobný dôchodok, tak by ste mali nárok na odchodné.

Súbeh výplaty odchodného aj odstupného je možný. Musia byť však splnené zákonné podmienky oboch týchto nárokov.

V prípade výpovede zo strany zamestnávateľa z dôvodu nadbytočnosti pri organizačnej zmene (napríklad znižovanie stavu), ide o výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP a teda spadá pod príprady s nárokom na odstupné. Výška odstupného sa odvíja od počtu odpracovaných rokov u daného zamestnávateľa. 

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, "Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu."

Výška a podmienky nároku na odchodné sú upravené v § 76a ods. 1 Zákonníka práce a na odstupné § 76 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. 

Podľa § 76 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, "Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov."   Podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení."

Dobrý deň, áno, máte nárok na odchodné.
Pri prvom skončení pracovného pomeru po priznaní nároku na dôchodok, máte nárok na odchodné podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce, vo výške jedného priemerného mesačného zárobku. Táto výška odchodného je podľa zákona mininálna, avšak zamestnávateľ Vám môže vyplatiť aj viac, s prihliadnutím na počet odpracovaných rokov u daného zamestnávateľa.

Podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení."

Čo najskôr oznámte svojmu zamestnávateľovi, že koncom roka plánujete odchod do dôchodku a že si nárokujete odchodné, aby si stihol za Vás nájsť náhradu. So zamestnávateľom si dohodnete spôsob skončenia Vášho pracovného pomeru, buď dohodou (§ 60 ZP) alebo výpoveďou (§ 67 ZP).

Ak Vám zamestnávateľ povie, že si máte podať výpoveď, tak najneskôr do konca októbra doručíte zamestnávateľovi výpoveď, bez uvedenia dôvodu podľa § 67 ZP. Počas mesiacov november a december Vám bude plynúť dvojmesačná výpovedná doba. 

Podľa § 67 Zákonníka práce, "Zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu."

Podľa § 62 ods. 6 Zákonníka práce, "Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace."

Dobrý deň,

odstupné a odchodné sa vypláca len pri ukončení pracovného pomeru. Ak však chce zamestnanec pokračovať v pracovnom pomere, tak mu nárok na odstupné ani odchodné nepatrí.ää

Podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení."

Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume 

a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,  b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,  c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,  d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov."

Dobrý deň, v zmysle zákona, máte po splnení podmienok uvedených v § 76a ZP, nárok na odchodné.

Zamestnávateľ je povinný vyplatiť Vám odchodné. Aj napriek existencii Vašej vzájomnej dohody, mu nič nebráni v tom, aby Vám ochodné vyplatil na základe Vašej žiadosti.

Podľa nášho názoru, však odmena vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku uvedená v dohode, je práve myslená ako Vaše odchodné. 

Nepíšete, či ste samotnú dohodu už aj podpísali. Ak dohoda ešte nie je podpísaná, tak skúste požiadať zamestnávateľa, aby dohodu bližšie špecifikoval, či odmena je myslená ako odchodné a ak nie, tak aby tam odchodné doplnil. 

Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce, "Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom."

Podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení."

Dobrý deň,
v prípade, že pracovný pomer sa Vám končí dohodou (§ 60 ZP), tak potom nárok na odstupné Vám nevzniká. Odstupné sa vypláca, iba v prípade výpovedi zo strany zamestnávateľa (§ 63 ZP). 

Pri odchodnom nie je rozhodujúce, koľko má zamestnanec u tohto zamestnávateľa odpracovaných rokov. To je rozhodujúce pri určovaní výšky odstupného, čo však nie je Váš prípad, nakoľko Vy sste nedostali výpoveď od zamestnávateľa. 

Zamestnanec, ktorý prvý krát po priznaní starobného dôchodku končí pracovný pomer, má nárok na jednomesačné odchodné podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce. Toto je minimálny zákonný nárok odchodného, ale zamestnávateľ môže zamestnancovi vyplatiť aj vyššie odchodné. 

Podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení."

Dobrý deň, áno, zamestnávateľ má pravdu. 

Zamestnávateľ mal namysli a poukazoval na rozdiel medzi tým, že ak by on Vám dal výpoveď, tak by ste mali nárok na odstupné podľa odseku 1 § 76 Zákonníka práce. Ale ak uzatvoríte medzi sebou dohodu, tak budete mať nárok na vyššie odstupné o jeden mesiac, a je to podľa odseku 2 § 76 Zákonníka práce. 

Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov."   Podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce, "Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov."   So zamestnávateľom spíšete dohodu, kde ako dôvod skončenia pracovného pomeru uvediete zdravotný stav, teda podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce.    Podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, "Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva."