Kedy má zamestnanec nárok na odstupné (odchodné) ?

Dobrý deň,
nárok na odstupné zamestnancovi vzniká len v prípade, ak dostane od zamestnávateľa výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce. 

Konkrétne výpoveď zo zdravotných dôvodov je uvedená v § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. 

Podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, "Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva."

Pracovný pomer je okrem výpovede možné ukončiť aj inými spôsobmi, ako je dohodou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru. V prípade Vášho manžela prichádza do úvahy ešte ukončenie dohodou. 

Nakoľko však vo Vašej otázke nepíšete aké ukončenie dostal Váš manžel od zamestnávateľa, nie je možné jednoznačne určiť jeho nárok na odstupné. 

Čo sa týka mesiaca august, ktorý Váš manžel nechce odpracovať, buď bude musieť komunikovať so šéfkou a dohodnúť sa s ňou na skoršom skončení pomeru dohodou, alebo môže skúsiť sa dať vypísať na PN. V opačnom prípade, ak by neprišiel do práce, môže dostať okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, z dôvodu početných absencií v práci. 

Ak Váš manžel dostal ukončenie výpoveďou, išlo by o nedodržanie výpovednej doby a zamestnávateľ má nárok na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku Vášho manžela a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve (dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná).

Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce, "Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná."

V prípade ukončenia pracovného pomeru Vášho manžela výpoveďou zo zdravotných dôvodov alebo dohodou zo zdravotných dôvodov a dodržania výpovednej doby, by mal Váš manžel nárok na štvormesačné alebo päťmesačné odstupné podľa § 76 Zákonníka práce. Štvormesačné odstupné v prípade výpovede (§ 76 ods. 1 písm. d) ZP) alebo päťmesačné v prípade dohody (§ 76 ods. 2 písm. e) ZP).

Podľa § 76 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, "Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov." 

Podľa § 76 ods. 2 písm. e) Zákonníka práce, "Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov."

Dobrý deň,
v prípade výpovede zo strany zamestnávateľa z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, máte nárok na odstupné. Pri splnení podmienok podľa § 76a ods. 1 ZP, máte nárok aj na odchodné. Bude sa na Vás vzťahovať aj kolektívna zmluva. 

Odstupné sa určuje v závislosti od počtu odpracovaných rokov u daného zamestnávateľa, buď v prípade výpovede podľa § 76 ods. 1 ZP, alebo v prípade dohody podľa § 76 ods. 2 ZP. 

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, "Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu."

Podľa § 76 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, "Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov."

Podľa § 76 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce, "Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov."

Podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení."

Dobrý deň,

ak si želáte ukončiť pracovný pomer ako pracujúca dôchodkyňa v školstve a získať pritom odstupné, je kľúčové, aby pracovný pomer ukončil zamestnávateľ, nie Vy. Odstupné podľa Zákonníka práce patrí iba pri určitých dôvodoch ukončenia z iniciatívy zamestnávateľa (§ 76 Zákonníka práce). V prípade, že by ste Vy ukončili pracovný pomer máte nárok len na odchodné, ak ste sa počas trvania pracovného pomeru stala starobným, predčasným starobným alebo invalidným dôchodcom. Odchodné patrí zamestnancovi iba raz, pri prvom odchode do dôchodku.

Dobrý deň, vo Vami uvedenom prípade platí, že ak dáte výpoveď z pracovného pomeru zamestnávateľovi, nie ste povinný uviesť dôvod výpovede. Samotné uvedenie dôvodu - dovŕšenie dôchodkového veku - nie je dôvodom v zmysle ust. § 76 Zákonníka práce k tomu, aby Vám bolo vyplatené odstupné. Na druhej strane platí, že samotné dovrŕšenie dôchodkového veku nie je zákonným dôvodom na skončenie prac. pomeru zo strany zamestnávateľa.

Odporúčam skončiť pracovný pomer dohodou na základe písomnej dohdoy so zamestnávateľom tak, aby v nej bol uvedneý dôvod skončenia pracovného pomeru a to organizačné dôvody na strane zamestnávateľa. Možnosťou je, aby zamestnávateľ Vám dal výpoveď z prac. pomeru z dôvodov organizačných zmien na jeho strane. Potom by ste mali nárok na odstupné v zmysle ust. § 76 Zákonníka práce.

Dobrý deň,

podpisom dohody o skončení pracovného pomeru sa Vám pracovný pomer skončí k dohodnutému dňu. 
Nikto Vás však nemôže nútiť, aby ste bez vlastnej vôle ukončili pracovný pomer a podpísali dohodu o skončení pracovného pomeru. Dohodou sa zamestnávateľ chcel vyhnúť zákonnej povinnosti, vyplatiť Vám odstupné. 

V prípade, že ste nepodpísali dohodu, zamestnávateľ Vám môže dať výpoveď s odstupným. Na výpoveď však zamestnávateľ musí mať niektorý z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 Zákonníka práce. 

A s výpoveďou je potom spojené plynutie výpovednej doby a v niektorých prípadoch aj odstupné. 

Dĺžka trvania výpovednej doby sa odvíja od dôvodu výpovede alebo spôsobu skončenia pracovného pomeru. Vo Vašom prípade by mohla byť aj trojmesačná, keďže Váš pracovný pomer trvá viac, ako 20 rokov.

Na odstupné vzniká nárok vtedy, ak zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď z nasledovných dôvodov: zamestnávateľ alebo jeho časť sa zrušuje alebo sa premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí s iným miestom výkonu práce, zamestnanec sa stane pre zamestnávateľa nadbytočným pre organizačnú zmenu u zamestnávateľa alebo ak zamestnanec staril dlhodobo spôsobilosť podľa lekárskeho posudku vykonávať svoju doterajšiu prácu. V týchto prípadoch výpovede má  zamestnanec zo zákona nárok na odstupné. To však neznamená, že zamestnávateľ nemôže zamestnancovi vyplatiť odstupné aj iných prípadoch skončenia pracovného pomeru. Výška odstupného sa určuje podľa § 76 Zákonníka práce.

Ak zamestnávateľ nebude mať dôvod na výpoveď, bude Vás nútiť podpísať dohodu, tak ho skúste presvedčiť nech Vám dá aspoň štvormesačné odstupné, čo by sa uviedlo v dohode. Zároveň, máte nárok na odchodné podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce vo výške Vášho jedného priemerného platu. 

Podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení."

Dobrý deň,

podľa ust. § 76a ods. 1 Zákonníka práce: "Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení."

V prípade, ak spĺňate podmienky podľa vyššie citovaného ustanovenia: ide o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na invalidný dôchodok, a zároveň ide o pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnósť o viac ako 70%, patrí Vám odchodné najmenej jedného priemerného mesačného zárobku.

Čo sa týka odstupného, to závisí od toho z akého dôvodu bola uzavretá dohoda o skončení pracovného pomeru. Podľa ust. § 76 ods. 2 Zákonníka práce: "Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume

d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,..."

Ak dôvod uvedený v dohode o skončení pracovného pomeru je:

- § 63 ods. 1 písm. a) - zamestnávateľ sa zrušuje alebo premiestňuje

- § 63 ods. 1 písm. b) - dôvod nadbytočnosti zamestnanca

- alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, 

patrí Vám za odpracovaných 10 rokov nárok na odstupné vo výške štvornásobku Vášho priemerného mesačného zárobku. Odporúčam Vám kontaktovať zamestnávateľa so žiadosťou o vyplatenie Vašich nárokov. 

Dobrý deň, áno, aj toto je forma skončenia pracovného pomeru. Vo výpovedi treba uviesť konkrétny dôvodo skončenia prac. pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, s tým, že mu bude vyplatené odstupné podľa § 76 ods. 1  Zákonníka práce  a aj odchodné v zmysle ust. § 76a/ Zákonníka práce, všetko v najbližšom výplatnom termíne po skončení prac. pomeru, prípadne ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak /§ 76 ods. 6 Zákonníka práce/.

Dobrý deň,
ak by išlo o Vaše prvé skončenie pracovného pomeru po tom, ako Vám bol priznaný nárok na starobný dôchodok, tak by ste mali nárok na odchodné.

Súbeh výplaty odchodného aj odstupného je možný. Musia byť však splnené zákonné podmienky oboch týchto nárokov.

V prípade výpovede zo strany zamestnávateľa z dôvodu nadbytočnosti pri organizačnej zmene (napríklad znižovanie stavu), ide o výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP a teda spadá pod príprady s nárokom na odstupné. Výška odstupného sa odvíja od počtu odpracovaných rokov u daného zamestnávateľa. 

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, "Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu."

Výška a podmienky nároku na odchodné sú upravené v § 76a ods. 1 Zákonníka práce a na odstupné § 76 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. 

Dobrý deň, áno, máte nárok na odchodné.
Pri prvom skončení pracovného pomeru po priznaní nároku na dôchodok, máte nárok na odchodné podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce, vo výške jedného priemerného mesačného zárobku. Táto výška odchodného je podľa zákona mininálna, avšak zamestnávateľ Vám môže vyplatiť aj viac, s prihliadnutím na počet odpracovaných rokov u daného zamestnávateľa.

Podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení."

Čo najskôr oznámte svojmu zamestnávateľovi, že koncom roka plánujete odchod do dôchodku a že si nárokujete odchodné, aby si stihol za Vás nájsť náhradu. So zamestnávateľom si dohodnete spôsob skončenia Vášho pracovného pomeru, buď dohodou (§ 60 ZP) alebo výpoveďou (§ 67 ZP).

Ak Vám zamestnávateľ povie, že si máte podať výpoveď, tak najneskôr do konca októbra doručíte zamestnávateľovi výpoveď, bez uvedenia dôvodu podľa § 67 ZP. Počas mesiacov november a december Vám bude plynúť dvojmesačná výpovedná doba. 

Podľa § 67 Zákonníka práce, "Zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu."

Podľa § 62 ods. 6 Zákonníka práce, "Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace."

Dobrý deň,

odstupné a odchodné sa vypláca len pri ukončení pracovného pomeru. Ak však chce zamestnanec pokračovať v pracovnom pomere, tak mu nárok na odstupné ani odchodné nepatrí.ää

Podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení."

Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume