Dobrý deň,
z otázky vyplýva, že ešte nebolo dedičské konanie.

V prípade, že sa na dedičské pojednávanie dostavíte a bude Vám oznámený obsah závetu, s ktorým nebudete súhlasiť, v súlade s ust. § 194 Civilného mimosporového poriadku budete môcť podať žalobu na súd o neplatnosť dôvodov vydedenia /citujeme/ :

"(1) Ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac."

Uvádzame, že podmienky vydedenia ustanovuje § 469a/ Občianskeho zákonníka :

"(1) Poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,   b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život. "
  Je samozrejmé, že na dedičské pojednávanie sa môžete dostaviť aj s advokátom, čo na na Vašom zvážení. Ak by došlo k Vášmu vydedeniu, čo sa dozviete na dedičskom pojednávaní, a závetným dedičom by bol výlučne Váš brat, pričom na pojednávaní nebude Váš advokát, následne odporúčam kontaktovať advokáta. Vo veci môžete kontaktovať aj našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň,

vaša situácia zahŕňa dve hlavné otázky: vyplatenie brata po vzdanie sa dedičstva a prevod bytu na syna.

Pokiaľ ide o vyplatenie brata, predmetné závisí od konkrétnej dohody s bratom. Akou formou ste sa dohodli? Dohodli ste sa na dedičskom konaní? Ak áno, potom takáto dohoda, kedy sa jeden dedič, ktorý zdedil celú nehnuteľnosť zaviaže vyplatiť druhého bez bližšieho určenia, nie je z hľadiska práva vykonateľná. Preto by sa brat výplaty podielu ani nemusel vedieť na základe takéhoto uznesenia o dedičstve domôcť.  Ak ste sa však dohodli mimo dedičského konania osobitou písomnou dohodou, že ho vyplatíte, potom by bola situácia iná.

Porozprávajte sa o tom s bratom a dohodnite sa s ním, že by ste mu vyplatili nižšiu sumu na základe skutočnej hodnoty bytu určenej znaleckým posudkom, ak mu teda chcete/musíte niečo vyplatiť. 

Čo sa týka prevodu bytu na syna, máte dve možnosti: darovacia zmluva alebo kúpna zmluva. Voľba závisí od konkrétneho zámeru. Darovacia zmluva znamená, že byt poskytnete bezodplatne, čo je zvyčajné pre prevody medzi príbuznými, zatiaľ čo kúpna zmluva je za odplatu a jej realizácia zahŕňa finančné plnenie. V prípade darovania sa neplatí žiadna daň z príijmu, kdežto v prípade predaja by ste daň platili, nakoľko od  nadobubnutia nehnuteľnosti vami ešte neuplynulo 5 rokov. 

Dobrý deň, vo veci Vami položenej otáky uvádzame, že úmrtie počas splácania hypotéky nemá vplyv na to, kto bude zákonným dedičom po poručiteľovi.
Z otázky vyplýva, že nehnuteľnosť na hypotéku ste nadobudli pred uzatvorením manželstva, a teda dom je v podielovom spoluvlastníctve Vás ako manželov, zrejme v pdoiele 1/2 k celku. Spoločné deti nemáte /aspoň tak to vyplýva z otázky/.

Ak by došlo k úmrtiu manžela a jeho prianím je, aby ste jeho podiel na nehnuteľnosti nadobudli v dedičskom konaní Vy teraz ako manželka, potom riešením je spísanie závetu. Závet odporúčam spísať u notára formou notárskej zápisnice, ktorý bude registrovaný aj v centrálnomregisti závetov. Zoznam notárov nájdete na stránke Notárskej komory SR /nemusíte si vybrať notára podľa miesta Vášho trvalého bydliska/.

Dobrý deň,
vo veci Vami uvedenej problematiky uvádzame, že ak je dedičské konanie právoplatne ukončené, potom konvokáci / t.j. výzva, aby veritelia prihlásili svoje pohľadávky do dedič. konania/ bezpredmetná.

Ak ste zdedili aktíva vo výške 20000 € a dlhy vo výške 8000 €, uvádzame, že tu platí ust. 470 Občianskeho zákonníka a to, že dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa, ktoré na neho prešli jeho úmrtím, len do výšky hodnoty zdedeného majetku po odpočte primeraných nákladov spojených s pohrebom.

Nevieme z otázky, či veritelia prihlásili svoje pohľadávky len do výšky 8000 €, ale uvádzame, že aj tu platí, že Vy zodpovedáte síce do výšky hodnoty zdedeného majetku po odpočte primarných nákladov spojených s pohrebom, avšak predmetné dlhy nesmú byť premlčané. Platí všeobecná premlčacia doba 3 roky v zmysle ust. § 101 Obč. zákonníka, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Uvádzame, že úmrtím poručiteľa neprestáva plynúť pôvodne plynúca premlčacia doba, takže v konečnom dôsledku aj dlhy vo výške 8000 € môžu byť premčlané. To, že boli prejednané v dedičskom konaní, neznamená, že ste tieto aj uznali čo do dôvodu a výšky.

Veritelia môžu sa samozrejme obrátiť na dedičov, aby uhradili dlhy poručiteľa, hoci ich neprihlásili do dedič. konania. Treba byť však opatrný, lebo môžu byť ako nie právne dôvodné, tak aj premlčané.

Odporúčam, v prípade, že by sa na Vás veritelia obrátili, potom radšej kontaktujte advokáta, aby preštudoval doklady ako ohľadom dlhov 8000 €, tak aj prípadne ďalších.

Vy ako dedič nič neuznávajte, teda neuznávajte písomne žiadny dlh, lebo môže byť premlčaný.

Môžete vo veci kontaktovať aj našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň,
vo veci Vášho problému odporúčam preštudovať poistnú zmluvu a poistné podmienky poisťovne k uvedenej zmluve. Ak otec zomrel nie následkom úrazu v provom roku po uzatvorení poistnej zmluvy, potom nárok na plnenie nemáte. Treba v každom prípade preštudovať poistnp zmuvu.

Podľa ust. § 816 Občianskeho zákonníka platí :

"Z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok, alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť."

Ak by Váš predpoklad bol správny, potom dedičstvomôžete odmietnúť v celosti, teda nenadobudnete žiadny majetok, aktíva a ani pasíva a nik od Vás nemôže nič vymáhať.

Nepíšete v otázke kto zabezpečoval pohreb poručiteľa a kto znášal aj tieto finané náklady spojené s pohrebom. Podľa ust. § Obč. zákonníka platí, že dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa, ktoré na neho prešli jeho úmrtím, avšak až po úhrade primeraných nákladov spojených s pohrebom. Je teda právne možné, že dedičské konanie ani nebude a súd vydá majetok tomu, kto sa postarl o pohreb. Obvykle sa suma primeraných nákladov na pohreb poručiteľa priznáva v sume cca 1000 € a teda povinnosťou uhradiť dlhy poručiteľa by pre Vás ako dediča predstavovala len zostatok sumy z 2000 €, teda až po odpočte uvedneých nákladov spojených s pohrebom poručiteľa.

Dobrý deň, postup notára je správny.

Aj keď manžel amo poručiteľ nebol majiteľom bankového účtu a ani jeho disponentom, zo zákona platí, že príjem nadobudnutý jedným z manželov počas trvania manželstva patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo vyplýva z ust. § 137 Občianskeho zákonníka :

"V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka."

Iné by to bolo v prípade, ak by peniaze na bankovom účte, ktorého ste výlučným vlastníkom ste nadobudli napr. dedením alebo darom, čo by ste museli v dedičskom konaní vedieť preukázať, a potom by uvedené finančné prostriedky neboli predmetom dedenia.

Dobrý deň,
z optázky vyplýva, že o úmrtí vášho otca ako poberateľa dávky ste soc. poisťovňu už informovali. So zostatkom uvedenej dávky odporúčam nateraz nedisponovať, lebo dávka v zmysle ust. Zákona o sociálnom poistení v prípade úmrtia pobebateľa prechádza nárok na výplatu dávky po smrti poberateľa dávky postupne na manžela (manželku), deti a rodičov. Tieto nároky nie sú predmetom dedičstva. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb.

Pokiaľ ide o náklady spojené s pohrebom vášho otca, zatiaľ neprispevajte nič, lebo pohľadávka nebola uplatená usporiadateľom /osoba, ktorá zabezpečila pohreb poručiteľa/ pohrebu v dedičskom konaní. Zostatok účtu otca ohľadom dávky treba oznámiť ostatným dedičom

Dobrý deň, vzhľadom na deň úmrtia nie je ani teoreticky pres. náhodou možné, aby už prebehlo dedičské konanie po vašom otcovi.

Vo veci môžete kontaktovať okresný súd podľa miesta trvalého bydliska otca a zistiť tak meno notára, ktorému bol dedičský spis pridelený. Následne môžete kontaktovať notára. V prípade, že by otec spísal závet a listinu o vydedení, budete samozrejme s ňou oboznámená a budete sa môcť proti prípadnému vydedeniu brániť. Možnosťou je potom podanie žaloby na súd o nepaltnosť dôvodov vydedenia.

Dobrý deň, z otázky predpokladáme, že ste dedili na základe zákona ako zákonný dedič.

AK je to tak, potom platí ust. § 485 Občianskeho zákonníka :

"(1) Ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.

(2) Nepravý dedič má právo, aby mu oprávnený dedič nahradil náklady, ktoré na majetok z dedičstva vynaložil; takisto mu patria úžitky z dedičstva. Ak však vedel alebo mohol vedieť, že oprávneným dedičom je niekto iný, má právo len na náhradu nevyhnutných nákladov a je povinný oprávnenému dedičovi okrem dedičstva vydať i jeho úžitky."  

S poukázaním na ust. § 101 Občianskeho zákonníka je premlčacia doba 3 roky. Ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva (§ 485), začína plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo. Žaloba o vydanie dedičstva musí byť teda podaná v lehote do 3 rokov od právoplatnosti dedičského uznesenia.

Dobrý deň,

 ak už bola schválená dohoda medzi súrodencami v dedičskom konaní, odvolanie proti uzneseniu je síce prípustné (za prepokladu, že ste sa tohto práva nevzdali potom, čo bolo uznesenie o dedičstve vyhlásené), avšak šanca na úspech je obmedzená, resp. bude závisieť od konkrétnych okolností prípadu a dôvodov, ktoré uvediete v odvolaní.

Rozmyslenie si dohody samo o sebe nemusí byť postačujúcim dôvodom na zrušenie uznesenia, najmä ak dohoda bola uzavretá dobrovoľne, neodporovala dobrým mravom a preto ju súd (súdny komisár- notár) schválil. Odporúčam zvážiť, či môžete doložiť dôkazy o tom, že  ste boli neprávom ovplyvnený alebo že existovali iné závažné dôvody, ktoré ste nevedeli pri jej uzavretí. 

Je tiež dôležité podať odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Pokiaľ ste presvedčený, že existuje právny dôvod na odvolanie, odporúčam konzultovať situáciu s advokátom, ktorý vám môže pomôcť detailne pripraviť odvolanie a zvýšiť šance na váš úspech.