Máte
otázku?

Nárok na odstupné


Online právna poradňa
Oblasť práva: Pracovné právo, Banská Bystrica

Otázka: Nárok na odstupné

Dobrý večer, rada by som sa informovala, či mám nárok na odstupné, ak sa ruší moje pracovné miesto. Firma však bude naďalej existovať. Ďakujem.

Odpoveď: Nárok na odstupné

Dobrý deň. Nárok na odstupné primárne závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru a tiež aj od dôvodu a spôsobu ukončenia pracovného pomeru. Kľúčovým právnym predpisom je v tomto smere Zákonník práce, konkrétne jeho ustanovenie § 76. Zo zadanej otázky usudzujem, že dôvodom skončenia pracovného pomeru sú organizačné zmeny, takže to, či budete mať nárok na odstupné a ak áno, tak v akej výške, bude závisieť najmä od už spomínanej dĺžky trvania pracovného pomeru a od toho, či pôjde o výpoveď alebo o dohodu o skončení pracovného pomeru.

Ak pôjde o výpoveď, tak budete mať nárok na odstupné v sume:

a) priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,

b) dvojnásobku priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,

c) trojnásobku priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,

d) štvornásobku priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

Ak pôjde o dohodu, tak budete mať nárok na odstupné v sume:

a)  priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky,

b) dvojnásobku priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,

c) trojnásobku priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,

d) štvornásobku priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,

e) päťnásobku priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

Trápi vás "Nárok na odstupné" a chcete pomôcť?

Nenašli ste odpoveď na svoju otázku? Vyhľadajte ju:



Podotázka: Nárok na odstupné (Pracovné právo)

Dobrý deň, toho času som na rodičovskej dovolenke. Kontaktovala ma zriaďovateľka organizácie, v ktorej som bola zamestnaná, že sa ruší činnosť ako aj organizácia ku koncu augusta. Ponúkli mi stretnutie a následnú dohodu. Moja kolegyňa v rovnakej situácii už na danom stretnutí bola. Dali jej podpísať dohodu, v ktorej je uvedený dôvod ako zánik pracovného miesta, s tým, že nám bude vyplatené odstupné v splátkach. O preplatení dovolenky sa v dohode nepíše, údajne preto, že tú nám musia preplatiť automaticky zo zákona. Je to takto v poriadku? Nemalo by byť aj vyplatenie dovolenky uvedené? Je potrebné, aby v dohode boli uvedené aj podmienky splátok? Následne po podpísaní mi zamestnávateľ má dodať ešte ďalšie dokumenty? Potrebujem nejaké podklady pre úrady? Ďakujem veľmi pekne za vaše rady a pomoc.

Odpoveď: Nárok na odstupné

(odpoveď odoslaná: 20.07.2024)

Dobrý deň,
absencia údajov o dovolenke nespôsobuje neplatnosť dohody.

V dohode by mala byť však uvedená výška odstupného. Nakoľko formulácia "odstupné v splátkach", je dosť neurčitá. Z takej formulácie nevyplýva o akú výšku odstupného má ísť. Rovnako by mal byť v dohode uvedený presný počet splátok, ich výška a dátumy ich splatnosti.  

Pre úrad práce budete potrebovať samotnú dohodu o skončení pracovného pomeru. Zamestnávateľ Vám doručí dokumenty ohľadom Vášho pracovného pomeru, ako napríklad potvrdenie o počte odpracovaných dní a iné. 

Výška odstupného by mala zodpovedať počtu odpracovaných rokov u tohto zamestnávateľa, podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce. 

Podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce, "Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a)b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume  a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky,  b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,  c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,  d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,  e) päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov."
4,9 (4 969)
Všetky recenzie

Podotázka: Nárok na odstupné (Pracovné právo)

Dobrý deň, počas mojej materskej dovolenky mi zrušili moje pracovné miesto, a preto ma nemohli prepustiť, keďže som bola v ochrannej dobe. Rodičovská dovolenka mi končí koncom novembra tohto roka. Chcela by som sa zamestnať u iného zamestnávateľa. Vzniká mi nárok na odstupné od starého zamestnávateľa? Ďakujem.

Odpoveď: Nárok na odstupné

(odpoveď odoslaná: 17.06.2024)

Dobrý deň,
Váš nárok na odstupné závisí od skutočnosti, akým spôsobom ukončíte Vy alebo Váš zamestnávateľ Váš pracovný pomer po rodičovskej dovolenke.

Po skončení rodičovskej dovolenky sa vrátite do zamestnania a zamestnávateľ by Vám mal dať výpoveď z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP. Namiesto výpovede Vám ešte zamestnávateľ môže dať podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru s uvedením dôvodu nadbytočnosti.

Nechajte to všetko na zamestnávateľa. Vy nedávajte výpoveď, aby ste neprišli o odstupné. Zamestnávateľ Vám musí ponúknúť iné miesto a ak ho neprijmete, musí Vám dať vyššie uvedenú výpoveď. 

Podľa toho, či teda pôjde o dohodu alebo o výpoveď sa bude posudzovať výška Vášho odstupného. V prípade výpovede sa bude určovať odstupné podľa odseku 1 § 76 ZP a v prípade dohody s uvedením dôvodu podľa odseku 2 § 76 ZP. Výška odstupného sa odvíja rovnako aj od počtu Vašich odpracovaných rokov u daného zamestnávateľa, u ktorého budete končiť pracovný pomer. Pričom obdobie materskej aj rodičovskej dovolenky sa počíta do odpracovaných rokov.  

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, "Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu."

Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a)b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume 

a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,  b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,  c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,  d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov. Podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce, "Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a)b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume  a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky,  b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,  c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,  d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,  e) päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov."

Podotázka: Nárok na odstupné (Pracovné právo)

Dobrý deň, chcel by som sa spýtať na nárok na odstupné v prípade, že sa moja pracovná pozícia ruší. K 1.8. tohto roku dosiahnem 5 rokov vo firme. Ak dostanem výpoveď v júli a v auguste a septembri mi bude plynúť výpovedná doba, budem mať nárok na dvojmesačné odstupné? Ďakujem vopred, mám v tom zmätok. S pozdravom, F.

Odpoveď: Nárok na odstupné

(odpoveď odoslaná: 06.06.2024)

Dobrý deň, ďakujeme za prejavenú dôveru.
Vysvetlíme :

Keďže váš pracovný pomer trvá viac ako jeden rok, výpovedná doba zo strany zamestnávateľa je v prípade rušenia pracovnej pozície, dva mesiace, a to ak pracovný pomer ku dňu doručenia výpovedene trval menej ako 5 rokov. Ak ku dňu doručenia výpovede bude váš pracovný pomer trvať viac ako 5 rokov /teda po 1.8.2924/, výpovedná doba zo strany zamestnáavteľa bude tri mesiace. Citujeme ust. § 60 ods. 3 Zákonníka práce :

"Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je najmenej

a) dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov, b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov."

Pokiaľ ide o nárok na odstupné, tu je podstatné to, ako dlho bude trvať pracovný pomer ku dňu jeho skončenia, teda vrátane výpovednej doby. Podľa znenia otázky uplynutím výpovednej doby bude pracovný pomer trvať viac ako 5 rokov, a teda nárok na odstupné máte vo výške 2 násobku priemerného zárobku v zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. b/  Zákonníka práce.


Trápi vás "Nárok na odstupné" a chcete pomôcť?

Podotázka: Nárok na odstupné (Pracovné právo)

Dobrý deň, pracoval som na mestskom úrade najskôr ako vedúci úseku a potom ako prednosta. Primátor ma odvolal a dal mi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. d bod 2 Zákonníka práce. Počas výpovednej lehoty dvoch mesiacov mi určil základný plat. Mám nárok na odstupné, keď môj pracovný pomer začal už pred vymenovaním za prednostu? Bol postup určovania platu počas výpovednej lehoty správny? Z akého priemeru by mi mali vypočítať odchodné? A prípadne aj odstupné? Ďakujem.

Odpoveď: Nárok na odstupné

(odpoveď odoslaná: 25.05.2024)

Dobrý deň,
pri takomto výpovednom dôvode Vám nevzniká nárok na odstupné. Nárok na odchodné by ste mali, ak by ste odchádzali do dôchodku (§ 76a ods. 1 ZP). 

Čo sa týka dôvodu určenia holého platu počas výpovednej doby, ide zrejme o to, že ste už odvolaný. Táto skutočnosť ovplyvňuje aj výšku Vášho platu. 

Podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce, "Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce."

Podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení."

Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a)b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume  a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,  b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,  c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov, d)  štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval          najmenej dvadsať rokov."

Podotázka: Nárok na odstupné (Pracovné právo)

Dobrý deň, môj zamestnávateľ sa v súčasnosti potýka s krízou, a preto sa rozhodol, že na obmedzené obdobie (jún, júl, august) zavedie skrátený pracovný úväzok, teda 32 hodín týždenne. Momentálne sa pripravujú dodatky k pracovným zmluvám na podpis zamestnancov. Čo sa stane, ak zamestnanec dodatok nepodpíše? Má nárok na odstupné v prípade, že sa rozhodne dodatok nepodpísať? Zahrňuje sa výpovedná lehota do výpočtu odstupného? Ďakujem.

Odpoveď: Nárok na odstupné

(odpoveď odoslaná: 22.05.2024)

Dobrý deň,
ak zamestnanec nesúhlasíte s touto dočasnou zmenou a nepodpíšete dodatok, tak bude to dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.

Zamestnávateľ by Vám mal dať výpoveď z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, nakoľko skrátenie úväzku všetkým zamestnancom sa dá považovať za organizačnú zmenu. 

Z dôvodu krátkosti času do začiatku tejto zmeny, by Vám však nestihla uplynúť výpovedná doba a preto zamestnávateľ môže namiesto výpovede s Vami skončiť pracovný pomer dohodou. Ak v tejto dohode uvedie ako dôvod skončenia nadbytočnosť, tak Vám vzniká nárok na odstupné podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce. Výška odstupného sa odvíja od počtu odpracovaných rokov zamestnancov u daného zamestnávateľa, u ktorého končí pracovný pomer. Do odpracovaných rokov sa nepočíta už výpovedná doba.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, "Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

Podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce, "Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a)b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume 

a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky,  b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,  c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,  d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,  e) päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov."

V tejto právne poradni odpovedajú:

JUDr. Milan Ficek

JUDr. Barbora Ficek

JUDr. Boris Gál



Podotázka: Nárok na odstupné (Pracovné právo)

Dobrý deň, chcel by som sa informovať, či mám nárok na odstupné, keďže som zamestnaný 3,5 roka a moja firma prehrala tender. Nová firma, ktorá tender vyhrala, je povinná mi ponúknuť pracovnú zmluvu. Momentálne som zamestnaný na dobu neurčitú, no u novej firmy by som radšej spolupracoval na živnostenský list alebo sa dohodol na iných podmienkach. Znamená to, že mám nárok na odstupné od súčasného zamestnávateľa? Ďakujem.

Odpoveď: Nárok na odstupné

(odpoveď odoslaná: 20.05.2024)

Dobrý deň,
pre nárok na odstupné je dôležité akým spôsobom ukončíte Váš pracovný pomer s terajším zamestnávateľom.

Na odstupné vzniká nárok iba v prípade, ak by Vám dal zamestnávateľ výpoveď z dôvodov existujúcich na jeho strane.

Ide o dôvody ako je zrušenie zamestnávateľa, premiestnenie zamestnávateľa pričom zamestnanec nesúhlasí s iným miestom výkonu práce alebo by nastali u zamestnávateľa také organizačné zmeny, že by ste sa stali pre neho nadbytočným. Posledným dôvodom, pri ktorom vzniká zamestnancovi nárok na odstupné je, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku nie je spôsobilý vykonávať svoju doterajšiu prácu.

Výpovedné dôvody sú uvedené v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce a výška odstupného je uvedená v § 76 ods. 1 alebo ods. 2 Zákonníka práce. Rozdiel medzi odsekom 1 a 2 je, či pracovný pomer bol skončený výpoveďou alebo dohodou, s uvedením jedného z výpovedných dôvodov uvedených vyššie. 

Podľa § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce, "Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak

a) sa zamestnávateľ alebo jeho časť 1. zrušuje alebo 2. premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu,  c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.   Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a)b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume  a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,  b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,  c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,  d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.   Podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce,"Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a)b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume  a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky,  b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,  c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,  d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,  e) päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.
Trápi vás "Nárok na odstupné" a chcete pomôcť?

Podotázka: Nárok na odstupné (Pracovné právo)

Dobrý deň, po dvojročnom pôsobení v zamestnaní som dostala výpoveď bez udania dôvodu. Mám nárok na odstupné? Ďakujem pekne za odpoveď.

Odpoveď: Nárok na odstupné

(odpoveď odoslaná: 29.04.2024)

Dobrý deň, ak ste dostali výpoveď z pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, uvádzame, že v zmysle ust. § 63 Zákonníka práce musí byť dôvod výpovede uvedený v písomnom vyhotovení výpovede povinne. Zákonník práce neumožňuje, aby zamestnávateľ vám dal výpoveď z pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu.

Citujeme ust. § 63 Zákonníka práce :

"Výpoveď daná zamestnávateľom (1) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak

a) sa zamestnávateľ alebo jeho časť 1. zrušuje alebo 2. premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce,

b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu,

c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva,

d) zamestnanec

1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, 2. prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2,

3. nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo 

4. neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil, e) sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede."

Nepíšete v otázke kedy ste obdržali výpoveď z pracovného pomeru, ale riešením veci je, aby ste podali na súd žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a to v lehote do 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončil, pričom poukazujeme na ust. § 77 Zákonníka práce.

Odporúčam kontaktovať adovkáta prípadne Centrum právnej pomoci vo vašom meste/okrese.


Podotázka: Nárok na odstupné (Pracovné právo)

Dobrý deň, mám odpracovaných 10 rokov a dva mesiace. Na koľko mesačné odstupné mám nárok? Ďakujem za odpoveď.

Odpoveď: Nárok na odstupné

(odpoveď odoslaná: 24.04.2024)

Dobrý deň,
v prípade, že s vami skončil zamestnávateľ pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a)b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že ste stratili vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí vám pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume trojnásobku vášho priemerného mesačného zárobku, ak váš pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov.

V prípade, že váš pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a)b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že ste stratili vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume štvornásobku vášho priemerného mesačného zárobku, ak váš pracovný pomer  trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov. Takýto dôvod skončenia pracovného pomeru musí byť v dohode o skončení pracovného pomeru výslovne uvedený.    Ak však váš pracovný pomer skončil iným spôsobom ako je vyššie uvedené, potom vám nárok na odstupné nevznikol. 

Podotázka: Nárok na odstupné (Pracovné právo)

Dobrý deň, som zástupca zamestnancov. Naša firma sa dostala do insolvencie, avšak nie z vlastnej viny (mimochodom, insolvencia ešte nebola oficiálne vyhlásená pre slovenský subjekt, len pre materskú spoločnosť a dve zahraničné pobočky). Dnes, 12. apríla, by mali byť vyplatené mzdy za marec, v ktorých sú zahrnuté aj vyrovnanie z ročného zúčtovania preddavkov na daň. Už sme kontaktovali Garančný fond a vieme, ako sa bude postupovať. Stále však nie je jasný osud prípadného odstupného, ak by došlo k rozhodnutiu o likvidácii firmy. Mám aj ďalšiu otázku: Máme nárok na odstupné v prípade, že v zákonnej lehote podáme výpoveď z dôvodu nesplnenia záväzku firmy – nevyplatenie mzdy? Ďakujem.

Odpoveď: Nárok na odstupné

(odpoveď odoslaná: 14.04.2024)

Dobrý deň,
pre nevyplatenie mzdy môže zamestnanec skončiť pracovný pomer okamžite, bez plynutia výpovednej doby. 

Podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, "Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti."

Ak Váš zamestnávateľ zanikne, tak on by Vám mal predtým dať výpoveď s výpovednou dobou podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 1. ZP a s nárokom na odstupné podľa odseku 1 § 76 ZP. 

Ak nebude zamestnávateľ chcieť alebo môcť čakať na plynutie výpovednej doby zamestnancov, tak zamestnávateľ bude chcieť so zamestnancami ukončiť pracovné pomery dohodou. Ak by išlo o dohodu s uvedením dôvodu zrušenia zamestnávateľa, tak by zamestnanci mali nárok na odstupné podľa odseku 2 § 76 Zákonníka práce.  

Odstupné sa spája len s výpoveďou zo strany zamestnávateľa, ale pracovný pomer zamestnancov, ako sa píše vyššie, môže skončiť aj inak. Zamestnávateľ ešte zamestnancom môže ponúknuť aj iné miesto. Ak by podali výpoveď zamestnanci, tak nárok na odstupné im nevzniká. 

Podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 1 Zákonníka práce, "Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje."    Podľa § 76 ods. 1 písm. Zákonníka práce, "Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a)b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume  a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,  b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,  c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,  d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov."   Podľa § 76 ods. 1 písm. Zákonníka práce, "Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a)b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume  a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky,  b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,  c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,  d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,  e) päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov."
Trápi vás "Nárok na odstupné" a chcete pomôcť?

Podotázka: Nárok na odstupné (Pracovné právo)

Dobrý deň, chcela by som sa informovať o nároku na odstupné. Zamestnávateľ ruší moje pracovné miesto vedúcej výroby, a preto mi predložil na podpis dodatok k pracovnej zmluve, v ktorom je uvedená pracovná pozícia montážneho pracovníka a nižšia hrubá mzda. S navrhovanými podmienkami však nesúhlasím, pretože nechcem prijať nižšiu pracovnú pozíciu. Neviete mi poradiť, ako by som mala postupovať? Mal by som v takom prípade podať výpoveď? Ak by som to urobila, mala by som stále nárok na odstupné? Vopred ďakujem za vašu pomoc a radu.

Odpoveď: Nárok na odstupné

(odpoveď odoslaná: 22.03.2024)

Dobrý deň,
ak nesúhlasíte s ponukou zamestnávateľa po zrušení Vášho pracovného miesta, tak dodatok k pracovnej zmuve na inú pozíciu, nepodpíšete. 

Zrušenie pozície je jedna z možných organizačných zmien u zamestnávateľa, o ktorej musí existovať určité písomné rozhodnutie zamestnávateľa a ide o výpovedný dôvod v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, "Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu."

Zamestnávateľ by Vám mal dať výpoveď, s nárokom na odstupné vo výške podľa odpracovaných rokov u tohto zamestnávateľa (§ 76 ods. 1 alebo 2 ZP).

Ak by ste dali výpoveď Vy (§ 67 ZP), nárok na odstupné by ste nemali. 

Pri nároku na odstupné sa rozlišujú dva prípady. Jeden prípad je výpoveď za určitých výpovedných dôvodov, uvedený v odseku 1 § 76 ZP. Druhý prípad je dohoda o skončení pracovného pomeru ale s uvedením výpovedného dôvodu, uvedený v odseku 2 § 76 ZP. 

Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a)b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume  a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,  b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,  c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,  d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov. Podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce, "Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a)b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume  a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky,  b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,  c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,  d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,  e) päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov."

V tejto právne poradni odpovedajú:

JUDr. Milan Ficek

JUDr. Barbora Ficek

JUDr. Boris Gál




V prípade doplňujúcej otázky vyplňte formulár nižšie:


Trápi vás "Nárok na odstupné" a chcete pomôcť?



Príbuzné otázky v PRÁVNICKEJ PORADNI:



najpravo.sk | epravo.sk | pravnelisty.sk
4,9 (4.969)
Všetky recenzie
Chatbot
Dobrý deň,
volám sa Lexana a som virtuálna asistentka. Nižšie vyberte, s čím chcete pomôcť.