Dobrý deň,
ako prvé uvediem, že vás podiel na predmetnom pozemku nepredstavuje reálnu časť na veci, ktorá by bola vo vašom výlučnom vlastníctve, jedná sa o ideálny podiel. Všetci spoluvlastníci ste vlastníkmi veci ako celku a žiadny z vás nemá na spoločnej veci presne vymedzenú či vyčlenenú časť. Platí teda, že ak ako podielový spoluvlastník vlastníte 3/4 podiel na určitej nehnuteľnosti, nevlastníte presne vymedzenú plochu s výmerou 3/4 z celej plochy nehnuteľnosti, ktorú by ste mohli ako výlučný vlastník užívať.

Súčasne platí, že spoluvlastníci sa majú na hospodárení so spoločnou vecou dohodnúť, pritom pod hospodárením sa rozumie aj spôsob užívania spoločnej veci. O hospodárení  so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Vo vašom prípade by teda platilo, že ako väčšinový spoluvlastník by ste prehlasovali ostatných spoluvlastníkov.  Avšak zákon súčasne hovorí, že ak ide o dôležitú zmenu veci a medzi spoluvlastníkmi nedôjde k dohode, môže sa aj menšinový spoluvlastník obrátiť na súd, aby tento rozhodol o zmene veci. To či by sa v predmetnom prípade jednalo o dôležitú zmenu veci je na diskusiu. Čo je však horšie je, že aj keď ste väčšinový spoluvlastník a de facto v zmysle Občianskeho zákonníka by ste mohli rozhodnúť o hospodárení so spoločnou vecou sama, v prípade, ak sa jedná o stavbu na spoločnom pozemku, tu navyše platí stavebný zákon a síce, že na stavbu na spoločnom pozemku potrebujete súhlas všetkých spoluvlastníkov. Ak tento stavebnému úradu nepreukážete, stavebný úrad vám stavebné povolenie na stavbu na predmetnom pozemku nevydá. 

Preto v tomto vašom prípade, ak vám ostatní spoluvlastníci súhlas na stavbu na spoločnom pozemku nedajú, existuje už len možnosť zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo (PS) a následne na pozemku začať stavať. Pokiaľ ide o zrušenie a  vyporiadanie PS, ak by sa ostatní spoluvlastníci nechceli na vyporiadaní dohodnúť mimosúdne, môžete podať žalobu na súd, nakoľko nikoho nemožno nútiť, aby zotrvával v podielovom spoluvlastníctve proti svojej vôli. Súd bude musieť pristúpiť k zrušeniu a vyporiadaniu PS jedným zo zákonných spôsobov, pričom je viazaný zákonným poradím týchto spôsobov vyporiadania. 

Dobrý deň, áno, brat svokry má na toto plné právo. Má právo disponovať so svojím majetkom tak ako uzná za vhodné, nakoľko je jeho vlastníkom, samozrejme po dohode so svojou sestrou (vašou svokrou), ktorá je taktiež spoluvlastníčkou. Je na vlastníkoch, komu umožnia užívať ich predmet vlastníctva a akým spôsobom, t.j. môžu prenechať dom do užívania aj cudzím osobám. Ak máte nájomnú zmluvu ohľadom užívania tohto domu, na podklade ktorej užívate tento dom, potom môžete namietať, že na toto nemá brat svokry právo až do zániku nájomnej zmluvy. Ak však dom užívate bez akéhokoľvek právneho titulu, potom sa voči tomuto podľa práva neviete nijako ohradiť.

Čo by ste mohli urobiť je, že sa dohodnete na užívaní s vašou svokrou a jej bratom ako spoluvlastníkmi tohto domu, avšak vzhľadom na to, že dom užívate iba cez víkendy, a nie počas celého týždňa, brat svokry s tým nebude musieť súhlasiť. Vy ho však nedokážete donútiť žiadnymi prostriedkami, aby vám dom umožnil naďalej užívať. Je to výsostné právo vlastníkov domu, komu prenechajú dom na užívanie, resp. ako s ním budú disponovať. 

Dobrý deň,
riešením vami uvedenej situácie s tetou, ktorá by bola zákonným dedičom, je, aby vám podpísala splnomocnenie na podanie návrhu na dodatočné konanie o dedičstve po poručiteľovi. Následne by ste podali návrh na súd v zmysle ust. § 211 Civilného mimosporového poriadku /citujeme/ :

"Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná."

Súčasne by ste sa s tetou písomne dohodli, že po skončení dedičského konania vám odpredá ňou zdedený podiel na pozemku a to s tým, že by ste uzatvorili dohodu o budúcej kúpnej zmluve, s tým, že všetky poplatky ako poplatky spojené s dedičským konaním, tak aj uzatvorením kúpnej zmluvy budete znášať Vy.

Dobrý deň, o kúpe nehnuteľnosti, kde je súčasný majiteľ iba podielovým spoluvlastníkom, je možné hovoriť ako o relatívne bežnom procese. Vaše obavy sú však úplne opodstatnené. Pred kúpou nehnuteľnosti v spoluvlastníctve je veľmi dôležité získať písomný súhlas všetkých spoluvlastníkov. Bez toho môže nastať situácia, kedy ostatní spoluvlastníci si uplatnia predkupné právo. Najlepším riešením pre vás by bolo vyžiadať si pred podpisom kúpnej zmluvy súhlas všetkých podielových spoluvlastníkov so zámerom predaja podielu. Toto by mal urobiť predávajúci a predložiť doklad o tom, ze predkupné právo bolo uplatnené u všetkých. Ak nedajú súhlas alebo sa nevyjadrí dôležité je ak od ponuky úplnú 2 mesiace. 

Inak riskujete, že zmluvu napadne hoci aj len jeden zo spoluvlastníkov.

Toto riziko môžete premietnuť aj do zmluvy, že keď sa to stane, tak to bude mať následky pre predávajúceho. Otázne je, či s tým bude predávajúci súhlasiť.

Existuje aj možnosť ako obísť to, aby ostatní spoluvlastníci reálne neuplatnili svoje predkupné právo. Ak chcete viac informácií, môžete si objednať u nás konzultácie alebo využiť poradňu Premium. 

Dobrý deň, pokiaľ ste sa na dedičskom konaní dohodli, že vám na nehnuteľnosti vznikne právo doživotného užívania, potom by to malo byť uvedené v uznesení o dedičstve. Ak je tomu tak, potom by toto vaše vzniknuté právo malo byť zapísané do katastra nehnuteľností záznamom, a síce na podklade uznesenia o dedičstve, ktorým súd (súdny komisár) schválil dohodu dedičov. 

V opačnom prípade, ak sa v uznesení o dedičstve predmetné nenachádza, potom vám právo doživotného užívania nevzniklo. V takomto prípade ho však viete zriadiť aj zmluvou o zriedení vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania, ktorú s bratom uzavrete. 

Dobrý deň,
Ak je správcom pozemkový fond, tak nemáme správne určené vlastníctvo, lebo pozemkový fond nie je len tak správcom niekoho kto je vlastník. 

Možno vás považujú za neznámeho vlastníka. Vyriešte to s katastrom, aby Vám tam zapísali údaje a bolo to vedené na Vaše meno (neboli ste nezistený vlastník). 

Dobrý deň, nakoľko sa jedná o pozemok v intraviláne obce, tento je možné rozdeliť aj na pätiny, avšak na to, aby sa tak stalo, by bolo potrebné pristúpiť k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k tomuto pozemku. Rýchlejšie sa preto zdá byť, ak získate súhlas od všetkých ostatných spoluvlastníkov, aby ste mohli na pozemku začať stavať. Totiž platí, že na cudzom pozemku môžete stavať len za súhlasu jeho vlastníka. Ak pozemok vlastnia viacerí, tak potom od všetkých spoluvlastníkov. 

Ak by vám ale súhlas nechceli dať všetci, potom by bolo skutočne jediným východiskom vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. K tomuto môže dôjsť aj mimosúdnou cestou, a síce rodičia môžu ostatných spoluvlastníkov vyzvať na zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie rozdelením nehnuteľnosti. Pokiaľ by s tým nesúhlasili, jedinou cestou by bolo riešiť to podaním žaloby. Nikoho totiž  nemožno nútiť, aby zotrvával v podielovom spoluvlastníctve proti svojej vôli. 

Pre ozrejmenie ešte dodám, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/5, ktorý vlastnia vaši rodičia, je len ideálny podiel, nie je to konkrétna časť pozemku. Takouto by bola až v prípade, ak by došlo k rozdeleniu tohto pozemku, resp. k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva rozdelením. 

Dobrý deň, to, čo popisujete (že ste dvaja boli 1/1) znamená, že ste boli bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného pozemku.  Ak je tomu naozaj tak, potom nevyhnutne platí, že ak váš manžel previedol váš spoločný pozemok na inú osobu bez vášho súhlasu, takýto právny úkon je relatívne neplatný, t. j. je platný len do času, kým sa druhý z manželov, teda vy, nedovoláte jeho neplatnosti. 

Preto, ak ste s predajom nesúhlasili, resp. o predaji spoločného pozemku ste nemali žiadnu vedomosť a váš manžel tak urobil tzv. "poza váš chrbát", potom je potrebné sa dovolať neplatnosti tohto právneho úkonu, tak voči manželovi, ako aj novému nadobúdateľovi tohto pozemku. Ak by nadobúdateľ pozemku nesúhlasil so spätný prevodom, nezostane vám iné než podať žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu (PÚ). Na podklade rozsudku o určení neplatnosti PÚ potom kataster vykoná spätný prevod pozemku na vás a vášho manžela. 
Ešte na dovysvetlenie, pri bezpodielovom spoluvlastníctve  manželov (BSM) neplatí predkupné právo, nakoľko toto platí iba pri podielovom spoluvlastníctve. Bezpodielové znamená, že žiadny z manželov nemá na nehnuteľnosti konkrétne stanovený podiel a toto je možné vyporiadať len potom, čo BSM zaniklo. 

Ak ste to mysleli tak, že ste mali podiely (napríklad po 1/2) a spolu ste mali 1/1, tak ide o podielové spoluvlastníctvo. Tam má spoluvlastník (v tomto prípade Vy) predkupné právo a máte právo požadovať, aby Vám nový vlastník previedol vlastníctvo za rovnakých podmienok ako ho nadobudol alebo požadovať zrušiť zmluvu (napadnúť neplatnosť zmluvy pre porušenie predkupného práva).

Najskôr to urobte písomne poštou a potom ak by to nepomohlo, tak je potrebné sa obrátiť na súd.

Dobrý deň, rozumiem vašej situácií. Náš zákon je nastavený tak, že o hospodárení so spoločnou vecou sa majú spoluvlastníci dohodnúť. Rozhodujú pritom väčšinou počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. (§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka)

Vzhľadom na to, ak všetci spoluvlastníci nesúhlasíte s postavením plota, ak by prehlasovaný spoluvlastník plot aj napriek tomu postavil, za predpokladu, že vzhľadom na veľkosť vašich spoluvlastníckych podielov tvoríte väčšinu, mohli by ste sa domáhať odstránenia plota zo spoločného pozemku, nakoľko tento spoluvlastník pri jeho stavbe by konal v rozpore s vašou dohodou.

Rovnako tak, by sme mohli konštatovať, že v predmetnom prípade ak by sa jednalo o dôležitú zmenu veci, potom aj prehlasovaný spoluvlastník by mohol požiadať súd, aby tento rozhodol o zmene na veci, avšak to ešte predtým než by plot postavil.  Tu vychádzame z ust. § 139 ods. 3 OZ.

Spoluvlastníka môžete upozorniť na zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na podielové spoluvlastníctvo, ako aj na následky, ktoré hrozia v prípade, že plot postaví.

Na stavbu oplotenia to potrebuje ohlásiť stavebnému úradu. Tam ako dotknutí spoluvlastníci mate právo sa vyjadriť. A tam môžete uviesť aj svoje argumenty. 

Dobrý deň, rozumiem, v takomto prípade, ak spoluvlastníci odmietajú svoje parcely predať a mimosúdne sa s vami dohodnúť na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nim, môžete vec riešiť súdnou cestou. Predtým však by ste ich ešte mohli upozorniť, že už nemáte viac záujem zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve a máte záujem toto zrušiť a vyporiadať. Uveďte aj aký spôsob vyporiadania navrhujete, napr. rozdelením alebo odkúpením do vášho vlastníctva. Ak sa nebudete vedieť dohodnúť, potom môžete podať na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k tejto nehnuteľnosti. Súd bude ako prvé skúmať, či je nehnuteľnosť deliteľná.  Pozemok je zásadne deliteľný. Z tohto dôvodu by súd mohol rozhodnúť o takom vyporiadaní, že by pozemok rozdelil medzi všetkých spoluvlastníkov.

Rovnako, ak by na vyrovnanie podielov súd vyhodnotil, že je nevyhnutné aj finančné vyrovnanie, jednalo by sa o kombinovaný spôsob vyporiadania, t.j. niektorých spoluvlastníkov, ktorým by prikázal časti pozemku do vlastníctva by zaviazal na povinnosť finančnej výplaty ostatným spoluvlastníkom. Možno však niektorí pod ťarchou toho, ze je to na súde budú akceptovať vyplatenie.