Dobrý deň, v zmysle ust. § 116 OZ sa je blízkou osobou "príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. "
Pokiaľ ide o predmetnú definíciu, za navzájom blízke osoby sa môžu považovať aj iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. Rodinným pomerom sa v tomto prípade rozumie príbuzenský vzťah, ktorý sa nezaraďuje do prvej kategórie. Pôjde teda najmä o príbuzných v nepriamom (pobočnom) rade, napr. teta, strýko, sesternica, bratranec a pod. Pri obdobnom pomere sa na druhej strane skúma fakticita posudzovaného vzťahu, ktorá je najčastejšie založená na spoločnom súžití osôb. Pôjde teda napríklad o vzťah druh – družka, pestún – dieťa, poručník – dieťa, opatrovník – opatrovanec, manžel – dieťa manžela, ktoré nie je aj jeho dieťaťom, a pod. Komentár k Občianskemu zákonníku však hovorí, že rovnako môže ísť aj o vzťah na prvý pohľad vzdialenejší, avšak v konkrétnom prípade, napr. z dôvodu spoločného bývania, fakticky blízky (druh – rodičia družky). Sem možno zaradiť aj vzťah švagrovstva. Vzhľadom na to, prichádzam k záveru, že vedúceho sekty nemožno považovať za blízku osobu vašej mamy a teda v prípade, že by táto chcela svoj podiel na byte darovať takejto osobe, musela by ho najskôr ponúknuť na kúpu ostatným spoluvlastníkom, ktorým podľa zákona patrí predkupné právo, v opačnom prípade, ak by tak neurobila, môže dotknutí spoluvlastníci takýto prevod napadnúť. Ak je nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve, tak nemôže darovať "podiel" ani blízkej osobe.