Zrušenie Výživného
Zrušenie výživného.
Zrušenie výživného sa môže týkať výživného medzi rodičmi a deťmi, medzi
ostatnými príbuznými ale aj medzi manželmi. Najčastejšie je možné
stretnúť sa so zrušením výživného na plnoleté dieťa
(osobu).
V praxi môžu nastať dve situácie pokiaľ ide o zrušenie výživného. Prvý
je prípad, ak výživné bolo určené súdnym
rozhodnutím. Druhým prípadom je, keď výživné nebolo
určené súdnym rozhodnutím.
Zrušenie výživného neurčeného súdnym
rozhodnutím
Pokiaľ súd vo Vašom prípade neurčil vyživovaciu povinnosť konkrétnym
rozhodnutím (napríklad pri rozvode, rozsudkom, uznesením, schválením
zmieru), rodič, ktorý platí výživné nemusí podávať
osobitný návrh na súd a takto sa domáhať zrušenia
vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona. Nižšie
uvádzame situácie, v ktorých prípadoch dochádza k zániku vyživovacej
povinnosti zo zákona a nájdete tu aj judikatúru súdov.
Zrušenie výživného určeného súdnym
rozhodnutím
Zrušenie výživného, ktoré bolo určené súdnym rozhodnutím je
potrebné zrušiť podaním návrhu na jeho zrušenie
a
to podľa § 78 Zákona o rodine. V prípade, ak povinný rodič svojvoľne
odmietne plniť vyživovaciu povinnosť, riskuje exekučné konanie alebo
trestnoprávne konanie voči svojej osobe. Pre účely zrušenia výživného
je potrebné najmä správne formulovať návrh na súd. Dôvody, kedy je
možné podať
návrh na zrušenie výživného určeného súdnym rozhodnutím uvádzame
nižšie.
Zrušenie výživného pre plnoleté dieťa
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú
schopné samé sa živiť. (§62 ods. 1 Zákona o rodine).
Medzi jednotlivými druhmi vyživovacej povinnosti má vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom významné postavenie. Vyživovacia povinnosť
zaťažuje oboch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v
manželstve alebo nie. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej
povinnosti najčastejšia je situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem,
napríklad zo závislej činnosti, podnikateľskej činnosti alebo inak.
Prax súdov v súvislosti so zánikom (zrušením) výživného vyvodila záver,
že pre nadobudnutie schopnosti dieťaťa samostatne sa
živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia
toho istého stupňa a z tohto hľadiska nepovažovala za relevantné
napríklad ďalšie štúdium na vysokej škole, ktoré nie je riadnym
pokračovaním v štúdiu. Dieťa totiž môže získať ukončením jedného štúdia
predpoklady na výkon povolania. Je však nepochybné, že je potrebné
vychádzať z konkrétnych okolností prípadu.
Je potrebné brať do úvahy situáciu na trhu práce, existenciu širšieho
okruhu foriem štúdia, vzdelávacích inštitútov, dopĺňania jazykových
znalostí potrebných pre možnosť realizácie získaného vzdelania,
diaľkové štúdium, rekvalifikácia, nadstavba, zahraničné stáže, potrebu
zvyšovania kvalifikácie. Súd ustáli okamih nadobudnutia schopnosti
dieťaťa samostatne sa živiť.
Súd skúma, či je oprávnená požiadavka na zrušenie
vyživovacej povinnosti, prípadne či nedochádza k
zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho
postoja k práci (nezáujem sa zamestnať hoci aj na čiastočný úväzok
alebo prijať brigádnickú prácu).
Je potrebné si uvedomiť, že dosiahnutím plnoletosti
(ani iného veku) dieťaťa vyživovacia povinnosť
rodičov nezaniká, pokiaľ dieťa nenadobudne schopnosť samostatne sa
živiť (z rôznych dôvodov). V tejto súvislosti je potrebné poznamenať,
že vyživovacia povinnosť rodiča alebo dieťaťa trvá
do smrti oprávneného alebo povinného. Ak potomok
uzatvorí manželstvo, vyživovacia povinnosť medzi manželmi má prednosť,
kým rodičovská povinnosť má len podpornú funkciu (napríklad, keď manžel
nie je spôsobilý zabezpečiť všetky odôvodnené potreby). Rodičia nemusia
plniť túto povinnosť v takom rozsahu, aby z nej mal prospech aj druhý
manžel. Vyživovacia povinnosť úplne zanikne zánikom príslušného
rodinnoprávneho vzťahu (smrťou, zapretím otcovstva, osvojením).
Pri rozhodovaní o zrušení výživného (vyživovacej povinnosti) súd berie
do úvahy aj kritérium dobrých mravovavšak
iba v prípade plnoletých detí. Súd prihliadne napríklad aj na reálnu
situáciu na trhu práce, celkovú nezamestnanosť v regióne, v príslušnom
odbore, vekovú kategóriu, ako aj na dosahované zárobky v danom
povolaní. Súd zisťuje pravidelné ale aj nepravidelné
príjmy a vychádza z priemerného mesačného príjmu.
Zisťuje sa aj celková majetková situácia povinného
rodiča (vlastníctvom nehnuteľných, ale aj
hnuteľných vecí (napr. cenné veci), finančnými prostriedkami na účtoch,
cennými papiermi a iné). Neprihliada sa na pohľadávky bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia povinného rodiča.
Podľa § 78 ods. 1 Dohody a súdne rozhodnutia o
výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre
maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Občiansky súdny poriadok upravuje, že pre rozhodovanie súdu je
rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Súd teda nemôže
prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať alebo ktoré nastanú po
vyhlásení rozhodnutia, ako sa často účastníci domnievajú.
Rozhodnutia odsudzujúce na plnenie v budúcnosti splatných dávok sú
prípadmi „clausula rebus sic stantibus“ (t.j. výhrada, že sa nezmenia
podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia). Pokiaľ sa
preukáže zmena pomerov na strane účastníkov, zákon umožňuje prelomenie
prekážky res iudicata (t.j. rozsúdenej veci).
Niekedy dochádza k zrušeniu rozsudkov o vyživovacej povinnosti zo
zákona (napr. rozsudkom o rozvode a úprave práv a povinnosti k deťom sa
zrušuje predchádzajúca úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom).
Ustanovenie § 78 uvádza, že na to, aby bola možná zmena výšky
vyživovacej povinnosti (zníženie, zvýšenie ale aj zrušenie) je
potrebné, aby došlo k „zmene pomerov“.
K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na
oboch stranách. Môže ísť o subjektívne ale aj
objektívne skutočnosti, o zmenu príjmov, výdavkov
alebo majetkových pomerov. Takýmito zmenami sú v praxi najčastejšie
tieto dôvody: začiatok školskej dochádzky, zmena stupňa školského
systému, zmena zdravotných pomerov, práceneschopnosť (dlhodobá),
nezamestnanosť, nová vyživovacia povinnosť, nadobudnutie spôsobilosti
samostatne sa živiť. Zákon o rodine priamo nevyžaduje podstatnú zmenu
okolností, napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako
výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k
právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len
vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a
prípustné meniť právoplatné súdne rozhodnutie iba pre nepodstatnú
zmenu pomerov.
To, či je zmena pomerov relevantná sa zisťuje porovnaním
nových pomerov (ktoré musia byť preukázané) s
pôvodnými pomermi (ktoré tu boli v čase
rozhodovania súdu v minulosti). Súd posudzuje, či tvrdená zmena pomerov
dosahuje dostatočný stupeň intenzity pre zmenu rozhodnutia.
Zákon umožňuje zmenu vo vzťahu k súdnym rozhodnutiam, ktorými bola
vyživovacia povinnosť priznaná, ako aj dohodám. Zo znenia ustanovenia §
78 vyplýva, že prichádza do úvahy zrušenie výživného alebo jeho zmena,
ktorou možno rozumieť zníženie alebo zvýšenie výživného.
Pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia o vyživovacej povinnosti voči
plnoletému sa vyžaduje návrh zo strany dotknutých
osôb (návrh na súd). Pri maloletom dieťati je možná
zmena aj v konaní začatom bez návrhu, a to nielen zvýšenie, ale aj
zníženie, resp. zrušenie výživného.
Pri plnoletých osobách
sa tvrdená zmena pomerov v minulosti posudzuje ku dňu začatia súdneho
konania. Najneskôr musí byť zmena pomerov daná v čase rozhodovania
súdu. Nemožno rozhodnúť o zmene pomerov, ktorá má nastať v budúcnosti.
V návrhu na zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti musí účastník
uviesť, odkedy má byť zmena vykonaná. Podanie návrhu
na zrušenie vyživovacej povinnosti ešte neznamená,
že povinný účastník (najčastejšie rodič) je oprávnený prestať s plnením
výživného oprávnenému. Ak by súd návrhu na zrušenie vyživovacej
povinnosti nevyhovel, platením výživného do právoplatného skončenia
konania sa povinný vyhne exekučnému alebo trestnoprávnemu konaniu voči
jeho osobe.
Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine platí, že ak dôjde
k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas,
spotrebované výživné sa nevracia.
Ustanovenia zákona o rodine, ktoré upravujú vyživovaciu povinnosť voči
maloletému dieťaťu, nezakladajú nárok povinného na vrátenie súm takto
vynaložených. Charakterom úpravy rodinnoprávnych vzťahov je daná odlišnosť
od všeobecnej úpravy bezdôvodného obohatenia podľa
Občianskeho zákonníka. Povinný sa teda nemôže dožadovať vrátenia
spotrebovaného výživného vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Pravdepodobným
účelom takejto úpravy bolo predísť zhoršeniu
životnej úrovne maloletých detí.
To, či bolo poskytnuté výživné spotrebované a v akej časti, bude
predmetom dokazovania. Ak výživné na maloleté dieťa nebolo
spotrebované, vzniká nárok povinného na jeho
vrátenie.
Iná je situácia pokiaľ ide o zníženie alebo zrušenie vyživovacej
povinnosti pri plnoletých oprávnených osobách.
Ak súd u plnoletých osôb (oprávneného) zníži alebo zruší výživné,
plnoletý (oprávnený pri výživnom) je povinný vrátiť rozdiel a to za
dobu od podania návrhu do rozhodnutia súdu. Súd v tomto prípade neskúma,
či poskytnuté výživné sa spotrebovalo. Právo na vrátenie uvedených súm
podlieha premlčaniu, nakoľko nejde o platby, ktoré majú charakter
výživného.
Pre vzájomnú vyživovaciu povinnosť rodičov a detí aj v týchto prípadoch
platí vecné oslobodenie od súdnych poplatkov.
Z judikatúry:
Spotrebované výživné sa nevracia; pri znížení výživného pre maloleté
dieťa si preto dlžník nemôže zúčtovať preplatené sumy na bežné výživné.
R 23/1964
Rozhodujúcim pre zrušenie
vyživovacej povinnosti osvojiteľa k
osvojencovi je okamih, keď rozhodnutie o zrušení osvojenia nadobudlo
právoplatnosť. Až od tohto okamihu majú pokrvní rodičia zo zákona k
dieťaťu vyživovaciu povinnosť. R 62/1965
Návrh rodiča na zrušenie
výživného pre maloleté dieťa zahŕňa aj návrh
na zníženie výživného; súd je preto povinný v konaní, v ktorom sa skúma
dôvodnosť návrhu na zrušenie výživného, zaoberať sa aj tým, či nedošlo
k zmene pomerov odôvodňujúcej prípadne zníženie výživného. R
2/1967
Schopnosť dieťaťa samo sa živiť,
nezávisí od dosiahnutia určitej
vekovej hranice; niet teda dôvodu na to, aby bolo plnenie vyživovacej
povinnosti rodiča k dieťaťu obmedzované pred dosiahnutím určitej
vekovej hranice dieťaťa (napr. nadobudnutím plnoletosti). R
100/1967
Zánik vyživovacej povinnosti
nemôže spôsobiť skutočnosť, že maloletá je
schopná akejkoľvek zárobkovej činnosti, bez ohľadu na jej odôvodnené
záujmy, schopnosti, zdravotný stav a celkovú telesnú spôsobilosť, ako
aj bez ohľadu na spoločenskú potrebu takejto práce. R
16/1968
Ojedinelý príjem dieťaťa (napr. v
čase školských prázdnin), ktoré sa
inak štúdiom pripravuje na budúce povolanie, spravidla neovplyvňuje
vyživovaciu povinnosť rodičov. Vecné prejednávanie vzájomného návrhu (§
97 ods. 1 OSP) podaného v odvolacom konaní nie je prípustné; iné
riešenie by nebolo v zhode s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku
o funkčnej príslušnosti. R 76/1968
Pre určenie, odkedy sa mení skoršie súdne rozhodnutie o výživnom pre
maloleté dieťa (zvýšenie, zníženie, zrušenie), nie je rozhodujúce, kedy
bol podaný návrh na začatie konania o novú úpravu výživného alebo kedy
bolo vydané uznesenie o začatí takého konania, prípadne, ku ktorému dňu
navrhli zmenu skoršieho súdneho rozhodnutia účastníci konania, ale len
to, kedy došlo ku zmene pomerov. R 54/1969
Schopnosť maloletého dieťaťa samo sa živiť nemožno posudzovať len so
zreteľom na dosiahnutý vek a stupeň telesnej a duševnej vyspelosti, ale
aj vzhľadom na to, ako je maloleté dieťa z mravného a charakterového
hľadiska pripravené, najmä výchovným pôsobením rodičov, podieľať sa
svojou činnosťou na spoločensky užitočnej práci. Ak je nevyhnutné
zaradiť dieťa vzhľadom na nedostatky v jeho správaní do výchovného
zariadenia (ústavná alebo ochranná výchova), v ktorom nemá možnosť
zadovážiť si prostriedky na obživu vlastnou prácou, dieťa nie je
schopné živiť sa samo a trvá vyživovacia povinnosť rodičov k nemu; nie
je rozhodujúce, že dieťa sa živilo samo pred umiestnením do výchovného
zariadenia a že teda neboli splnené zákonné podmienky na plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k nemu. R 74/1969
Náležitosťou návrhu na zníženie alebo zrušenie súdom určenej povinnosti
platiť príspevok na výživu rozvedeného manžela je aj uvedenie údaja o
tom, odkedy má byť táto zmena uskutočnená. R 4/1976
JUDr. Milan Ficek, advokát
