Máte
otázku?

Zrušenie Výživného



Zrušenie výživného. Zrušenie výživného sa môže týkať výživného medzi rodičmi a deťmi, medzi ostatnými príbuznými ale aj medzi manželmi. Najčastejšie je možné stretnúť sa so zrušením výživného na plnoleté dieťa (osobu).
V praxi môžu nastať dve situácie pokiaľ ide o zrušenie výživného. Prvý je prípad, ak výživné bolo určené súdnym rozhodnutím. Druhým prípadom je, keď výživné nebolo určené súdnym rozhodnutím.


Zrušenie výživného neurčeného súdnym rozhodnutím

Pokiaľ súd vo Vašom prípade neurčil vyživovaciu povinnosť konkrétnym rozhodnutím (napríklad pri rozvode, rozsudkom, uznesením, schválením zmieru), rodič, ktorý platí výživné nemusí podávať osobitný návrh na súd a takto sa domáhať zrušenia vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona. Nižšie uvádzame situácie, v ktorých prípadoch dochádza k zániku vyživovacej povinnosti zo zákona a nájdete tu aj judikatúru súdov.

Zrušenie výživného určeného súdnym rozhodnutím

Zrušenie výživného, ktoré bolo určené súdnym rozhodnutím je potrebné zrušiť podaním návrhu na jeho zrušenie a to podľa § 78 Zákona o rodine. V prípade, ak povinný rodič svojvoľne odmietne plniť vyživovaciu povinnosť, riskuje exekučné konanie alebo trestnoprávne konanie voči svojej osobe. Pre účely zrušenia výživného je potrebné najmä správne formulovať návrh na súd. Dôvody, kedy je možné podať návrh na zrušenie výživného určeného súdnym rozhodnutím uvádzame nižšie.

Zrušenie výživného pre plnoleté dieťa

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (§62 ods. 1 Zákona o rodine).
Medzi jednotlivými druhmi vyživovacej povinnosti má vyživovacia povinnosť rodičov k deťom významné postavenie. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve alebo nie. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti najčastejšia je situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem, napríklad zo závislej činnosti, podnikateľskej činnosti alebo inak.
Prax súdov v súvislosti so zánikom (zrušením) výživného vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa a z tohto hľadiska nepovažovala za relevantné napríklad ďalšie štúdium na vysokej škole, ktoré nie je riadnym pokračovaním v štúdiu. Dieťa totiž môže získať ukončením jedného štúdia predpoklady na výkon povolania. Je však nepochybné, že je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Je potrebné brať do úvahy situáciu na trhu práce, existenciu širšieho okruhu foriem štúdia, vzdelávacích inštitútov, dopĺňania jazykových znalostí potrebných pre možnosť realizácie získaného vzdelania, diaľkové štúdium, rekvalifikácia, nadstavba, zahraničné stáže, potrebu zvyšovania kvalifikácie. Súd ustáli okamih nadobudnutia schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť.

Súd skúma, či je oprávnená požiadavka na zrušenie vyživovacej povinnosti, prípadne či nedochádza k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci (nezáujem sa zamestnať hoci aj na čiastočný úväzok alebo prijať brigádnickú prácu).
Je potrebné si uvedomiť, že dosiahnutím plnoletosti (ani iného veku) dieťaťa vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká, pokiaľ dieťa nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť (z rôznych dôvodov). V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že vyživovacia povinnosť rodiča alebo dieťaťa trvá do smrti oprávneného alebo povinného. Ak potomok uzatvorí manželstvo, vyživovacia povinnosť medzi manželmi má prednosť, kým rodičovská povinnosť má len podpornú funkciu (napríklad, keď manžel nie je spôsobilý zabezpečiť všetky odôvodnené potreby). Rodičia nemusia plniť túto povinnosť v takom rozsahu, aby z nej mal prospech aj druhý manžel. Vyživovacia povinnosť úplne zanikne zánikom príslušného rodinnoprávneho vzťahu (smrťou, zapretím otcovstva, osvojením).

Pri rozhodovaní o zrušení výživného (vyživovacej povinnosti) súd berie do úvahy aj kritérium dobrých mravovavšak iba v prípade plnoletých detí. Súd prihliadne napríklad aj na reálnu situáciu na trhu práce, celkovú nezamestnanosť v regióne, v príslušnom odbore, vekovú kategóriu, ako aj na dosahované zárobky v danom povolaní. Súd zisťuje pravidelné ale aj nepravidelné príjmy a vychádza z priemerného mesačného príjmu. Zisťuje sa aj celková majetková situácia povinného rodiča (vlastníctvom nehnuteľných, ale aj hnuteľných vecí (napr. cenné veci), finančnými prostriedkami na účtoch, cennými papiermi a iné). Neprihliada sa na pohľadávky bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia povinného rodiča.

Podľa § 78 ods. 1 Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Občiansky súdny poriadok upravuje, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Súd teda nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať alebo ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia, ako sa často účastníci domnievajú.
Rozhodnutia odsudzujúce na plnenie v budúcnosti splatných dávok sú prípadmi „clausula rebus sic stantibus“ (t.j. výhrada, že sa nezmenia podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia). Pokiaľ sa preukáže zmena pomerov na strane účastníkov, zákon umožňuje prelomenie prekážky res iudicata (t.j. rozsúdenej veci). Niekedy dochádza k zrušeniu rozsudkov o vyživovacej povinnosti zo zákona (napr. rozsudkom o rozvode a úprave práv a povinnosti k deťom sa zrušuje predchádzajúca úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom).
Ustanovenie § 78 uvádza, že na to, aby bola možná zmena výšky vyživovacej povinnosti (zníženie, zvýšenie ale aj zrušenie) je potrebné, aby došlo k „zmene pomerov“. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Môže ísť o subjektívne ale aj objektívne skutočnosti, o zmenu príjmov, výdavkov alebo majetkových pomerov. Takýmito zmenami sú v praxi najčastejšie tieto dôvody: začiatok školskej dochádzky, zmena stupňa školského systému, zmena zdravotných pomerov, práceneschopnosť (dlhodobá), nezamestnanosť, nová vyživovacia povinnosť, nadobudnutie spôsobilosti samostatne sa živiť. Zákon o rodine priamo nevyžaduje podstatnú zmenu okolností, napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a prípustné meniť právoplatné súdne rozhodnutie iba pre nepodstatnú zmenu pomerov.

To, či je zmena pomerov relevantná sa zisťuje porovnaním nových pomerov (ktoré musia byť preukázané) s pôvodnými pomermi (ktoré tu boli v čase rozhodovania súdu v minulosti). Súd posudzuje, či tvrdená zmena pomerov dosahuje dostatočný stupeň intenzity pre zmenu rozhodnutia.
Zákon umožňuje zmenu vo vzťahu k súdnym rozhodnutiam, ktorými bola vyživovacia povinnosť priznaná, ako aj dohodám. Zo znenia ustanovenia § 78 vyplýva, že prichádza do úvahy zrušenie výživného alebo jeho zmena, ktorou možno rozumieť zníženie alebo zvýšenie výživného.
Pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia o vyživovacej povinnosti voči plnoletému sa vyžaduje návrh zo strany dotknutých osôb (návrh na súd). Pri maloletom dieťati je možná zmena aj v konaní začatom bez návrhu, a to nielen zvýšenie, ale aj zníženie, resp. zrušenie výživného.
Pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti posudzuje ku dňu začatia súdneho konania. Najneskôr musí byť zmena pomerov daná v čase rozhodovania súdu. Nemožno rozhodnúť o zmene pomerov, ktorá má nastať v budúcnosti. V návrhu na zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti musí účastník uviesť, odkedy má byť zmena vykonaná. Podanie návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti ešte neznamená, že povinný účastník (najčastejšie rodič) je oprávnený prestať s plnením výživného oprávnenému. Ak by súd návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti nevyhovel, platením výživného do právoplatného skončenia konania sa povinný vyhne exekučnému alebo trestnoprávnemu konaniu voči jeho osobe.

Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine platí, že ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Ustanovenia zákona o rodine, ktoré upravujú vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, nezakladajú nárok povinného na vrátenie súm takto vynaložených. Charakterom úpravy rodinnoprávnych vzťahov je daná odlišnosť od všeobecnej úpravy bezdôvodného obohatenia podľa Občianskeho zákonníka. Povinný sa teda nemôže dožadovať vrátenia spotrebovaného výživného vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Pravdepodobným účelom takejto úpravy bolo predísť zhoršeniu životnej úrovne maloletých detí.
To, či bolo poskytnuté výživné spotrebované a v akej časti, bude predmetom dokazovania. Ak výživné na maloleté dieťa nebolo spotrebované, vzniká nárok povinného na jeho vrátenie.
Iná je situácia pokiaľ ide o zníženie alebo zrušenie vyživovacej povinnosti pri plnoletých oprávnených osobách. Ak súd u plnoletých osôb (oprávneného) zníži alebo zruší výživné, plnoletý (oprávnený pri výživnom) je povinný vrátiť rozdiel a to za dobu od podania návrhu do rozhodnutia súdu. Súd v tomto prípade neskúma, či poskytnuté výživné sa spotrebovalo. Právo na vrátenie uvedených súm podlieha premlčaniu, nakoľko nejde o platby, ktoré majú charakter výživného. Pre vzájomnú vyživovaciu povinnosť rodičov a detí aj v týchto prípadoch platí vecné oslobodenie od súdnych poplatkov.

Z judikatúry:

Spotrebované výživné sa nevracia; pri znížení výživného pre maloleté dieťa si preto dlžník nemôže zúčtovať preplatené sumy na bežné výživné. R 23/1964

Rozhodujúcim pre zrušenie vyživovacej povinnosti osvojiteľa k osvojencovi je okamih, keď rozhodnutie o zrušení osvojenia nadobudlo právoplatnosť. Až od tohto okamihu majú pokrvní rodičia zo zákona k dieťaťu vyživovaciu povinnosť. R 62/1965

Návrh rodiča na zrušenie výživného pre maloleté dieťa zahŕňa aj návrh na zníženie výživného; súd je preto povinný v konaní, v ktorom sa skúma dôvodnosť návrhu na zrušenie výživného, zaoberať sa aj tým, či nedošlo k zmene pomerov odôvodňujúcej prípadne zníženie výživného. R 2/1967

Schopnosť dieťaťa samo sa živiť, nezávisí od dosiahnutia určitej vekovej hranice; niet teda dôvodu na to, aby bolo plnenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu obmedzované pred dosiahnutím určitej vekovej hranice dieťaťa (napr. nadobudnutím plnoletosti). R 100/1967

Zánik vyživovacej povinnosti nemôže spôsobiť skutočnosť, že maloletá je schopná akejkoľvek zárobkovej činnosti, bez ohľadu na jej odôvodnené záujmy, schopnosti, zdravotný stav a celkovú telesnú spôsobilosť, ako aj bez ohľadu na spoločenskú potrebu takejto práce. R 16/1968

Ojedinelý príjem dieťaťa (napr. v čase školských prázdnin), ktoré sa inak štúdiom pripravuje na budúce povolanie, spravidla neovplyvňuje vyživovaciu povinnosť rodičov. Vecné prejednávanie vzájomného návrhu (§ 97 ods. 1 OSP) podaného v odvolacom konaní nie je prípustné; iné riešenie by nebolo v zhode s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku o funkčnej príslušnosti. R 76/1968

Pre určenie, odkedy sa mení skoršie súdne rozhodnutie o výživnom pre maloleté dieťa (zvýšenie, zníženie, zrušenie), nie je rozhodujúce, kedy bol podaný návrh na začatie konania o novú úpravu výživného alebo kedy bolo vydané uznesenie o začatí takého konania, prípadne, ku ktorému dňu navrhli zmenu skoršieho súdneho rozhodnutia účastníci konania, ale len to, kedy došlo ku zmene pomerov. R 54/1969

Schopnosť maloletého dieťaťa samo sa živiť nemožno posudzovať len so zreteľom na dosiahnutý vek a stupeň telesnej a duševnej vyspelosti, ale aj vzhľadom na to, ako je maloleté dieťa z mravného a charakterového hľadiska pripravené, najmä výchovným pôsobením rodičov, podieľať sa svojou činnosťou na spoločensky užitočnej práci. Ak je nevyhnutné zaradiť dieťa vzhľadom na nedostatky v jeho správaní do výchovného zariadenia (ústavná alebo ochranná výchova), v ktorom nemá možnosť zadovážiť si prostriedky na obživu vlastnou prácou, dieťa nie je schopné živiť sa samo a trvá vyživovacia povinnosť rodičov k nemu; nie je rozhodujúce, že dieťa sa živilo samo pred umiestnením do výchovného zariadenia a že teda neboli splnené zákonné podmienky na plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k nemu. R 74/1969

Náležitosťou návrhu na zníženie alebo zrušenie súdom určenej povinnosti platiť príspevok na výživu rozvedeného manžela je aj uvedenie údaja o tom, odkedy má byť táto zmena uskutočnená. R 4/1976


JUDr. Milan Ficek, advokát

Chatbot
Dobrý deň,
volám sa Lexana a som virtuálna asistentka. Nižšie vyberte, s čím chcete pomôcť.