Zrušenie podielového spoluvlastníctva

Dobrý deň,
z Vašej otázky nie je úplne zrejmé, či chcete tento pozemok odkúpiť od spoluvlastníka, aby ste Vy vlastnili celý pozemok ako celok alebo by ste prijali alternatívu rozdelenia nehnuteľností na samostatné parcely (čo však na intravilán a zrejmý druh pozemku orná/lesná pôda môže byť zložité).

Ak totiž jeden zo spoluvlastníkov nechce zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, môžete voči nemu podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a žiadať, aby súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo tak, že Vám za primeranú náhradu prikáže nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva. V takýchto prípadoch sa môžete dať zastúpiť právnym alebo občianskym zástupcom, ktorý Vás bude v tejto veci právne zastupovať, komunikovať s ostatnými spoluvlastníkmi v rámci mimosúdnej snahy o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a následne aj v rámci prípadného súdneho konania. Náklady s tým spojené závisí od Vašej dohody so zástupcom a forme odmeny, ktorú si dohodnete.

Rovnako nevieme v akom zmysle ste mysleli vetu, že každý spoluvlastník má právo na akúkoľvek časť nehľadiac na veľkosť podielov. Ak má niekto 1/3 podiel z 18 m2 a došlo by k rozdeleniu pozemku na dve parcely, mal by nárok na 6 m2. Je na dohode spoluvlastníkov, či to bude severná alebo iná strana pozemku. Matematicky by však podiel mal sedieť, jedine, že by sa dohodli zároveň na zvýšení jeho podielu na pozemku a doplatení tohto podielu. Kým sa vedia spoluvlastníci mimosúdne dohodnúť na spôsobe zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, prichádza do úvahy niekoľko alternatív a možností.

Dobrý deň, 
právna úprava vydržania je upravená v ust. § 134 Obč. zákonníka, podľa ktorého oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Vo vami uvedenom prípade však nejde o vydržanie a to z dôvodu, že podielový spoluvlastník užíva nehnuteľnosť, ktorá je v jeho podiel. spoluvlastníctve a má o tom vedomosť, že je jej podiel. spoluvlastníkom, teda nemôže vydržať vlast. právo k nehnuteľnosti, ktorá je v jeho vlastníctve alebo podiel. spoluvlastníctve. Nemôže teda platiť, že uplynutím 10 rokov od začiatku užívania sa stane jej vlastníkom, kedže on už podiel. spoluvlastníkom právne je.

Ak chcete  odčleniť podiel podiel. spoluvlastníka, aby táto časť nehnuteľnosti bola zapísaná v KN ako samostatná parcela, potom je potrebné nechať vyhotoviť geom. plán na odčlenenie konkrétnej parcely a spísať zmluvu o zrušení a vyporiadaní podiel. spoluvlastníctva.

Môžete tak samozrejme urobiť aj teraz a nie po uplynutí 10 rokov.
 

Dobrý deň, na Vašu otázku predkladáme nasledovnú odpoveď :

Pokiaľ zo strany podiel. spoluvlastníka sú odmietané dohody na sprístupnenie pozemku v rozsahu Vášho podielu, odporúčame mu napísať, že chcete odčleniť svoj podiel v rozsahu 1/8 z celku a pričleniť k Vášmu, susednému pozemku. Vo veci bude potrebné dať vyhotoviť geometrický plán na odčlenenie  1/8 pozemku v dohodnutej časti z celku, teda tak, aby bol reálne pričleniteľný k Vášmu existujúcemu susednému pozemku a spísať dohodu o zrušení spoluvlastníctva.

Ak s týmto návrhom nebude súhlasiť, budete musieť podať návrh na súd na zrušenie podiel. spoluvlastníctva. Vhodné by bolo spoluvlastníka 7/8 pozemku upozorniť na to, že so súdnym konaním sú spojené náklady, ktoré bude musieť znášať. 

Môžete kontaktovať aj našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň,

vzhľadom na to, že spoluvlastníkmi ste obaja, máte rovnaké právo rozhodovať o tom, kto v byte bude a kto nie. Zastávam preto názor, že ho vyhodiť odtiaľ nemôžete, pretože právo vstúpiť do bytu a zdržiavať sa tam odvodzuje od bývalej partnerky ako rovnocennej spoluvlastníčky. Existuje však možnosť domáhať sa na súde práva na rozhodnutie súdu pri nezhode spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ ide o vyporiadanie, môžete uzatvoriť písomnú dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Ak by ste sa nevedeli dohodnúť, bude potrebné podať žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. 

Môžete žiadať, aby byt pripadol jednému z Vás, ktorý by bol povinný toho druhého z bytu vyplatiť, prípadne žiadať, aby sa byt predal a výťažok z predaja rozdelil medzi Vás.

Dobrý deň. 

Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní.

Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

V súdnom konaní bude závisieť od konkrétneho prípadu, či súd zruší a vyporiada spoluvlastníctvo, pričom súd bude skúmať najmä účelne využitie nehnuteľnosti. Po vykonanom dokazovaní súd môže rozhodnúť aj tak, že nariadi predaj nehnuteľnosti za cenu stanovenú znaleckým posudkom. Súdy však sa v týchto konaniach snažia o zmier účastníkov konania, pretože tieto konania sú veľmi zdĺhavé.  

Každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú, t.j. každý z účastníkov si platí svojho advokáta. Pokiaľ ide o trovy konania, tak súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo vec. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Dobrý deň, ak sa s Vaším bývalým priateľom nedokážete žiadnym spôsobom dohodnúť na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, nezostane Vám nič iné ako podať na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V prípade, že by ste sa s ním dohodli na predaji nehnuteľnosti a následnom splatení hypotéky, je takýto postup možný. Problematické v tomto smere môže byť nájsť kupujúceho, ktorý by bol ochotný kúpiť zaťaženú nehnuteľnosť s tým, že by záložné právo bolo vyplatené a z katastra nehnuteľností vymazané až po kúpe nehnuteľnosti. Na kúpnej zmluve by ste museli byť uvedení obaja ako predávajúci a predpokladám, že by kupujúci trval na tom, aby bola v kúpnej zmluve ustanovená aj Vaša povinnosť v určitej lehote zabezpečiť po predaji nehnuteľnosti výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností.

Dobrý deň, 

pokiaľ je súd dlho nečinný máte právo podať na súd sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi súdu. Predtým však môžete skúsiť písomnú urgenciu- žiadosť o nariadenie pojednávania. Súdu by mal následne vo veci konať. Ak nebude, potom ostáva, ako jediná možnosť, sťažnosť.

Dobrý deň,

v podstate áno, ale ako uvádzate bude náročné sa týchto peňazí domôcť. Odporúčám Vám obrátiť sa na advokáta, ktorý by sa pozrel na podrobnosti a s prípadom, resp. vypracovaním žaloby Vám pomohol.

Dobrý deň. Pri podielovom spoluvlastníctve platí zásada, že pokiaľ spoluvlastník nemá záujem zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu, nemožno ho k tomu nútiť. Ak teda Váš manžel ako podielový spoluvlastník podá žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, súd by ho mal zrušiť a vyporiadať. V súdnom konaní sa však v prvom rade skúma, či je predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný a ak áno, tak by sa malo spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať práve reálnou deľbou. Až keby reálna deľba nebola dobre možná, môže dôjsť k prikázaniu veci za náhradu.

Dobrý deň 

podľa § 148 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník: “2) Zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva.” Súd zruší BSM len vtedy pokiaľ sä splnené závažné dôvody napr. nehospodárne nakladanie so spoločným majetkom alebo z príčin v  osobe jedného z manželov sa nestará o potreby rodiny aspoločnej domácnosti a pod. Jedným z dôvodov môže byť aj to, že manžel sa neustále zadlžuje. Súd musí skúmať a posúdiť všetky okolnosti prípadu. Ide o konanie na nárvh a súd nie je viazaný prípadnou zhodnou vôlou účastníkov na zrušenie BSM. Manželia sa nemôžu ani dohodnúť ani uzavrieť súdny zmier. Súd rozhoduje autoritatívne rozsudkom.

Dobrý deň 

vo Vašom prípade by bol najrozumnejší rozvod, kedže ste uzrozumená s tým, že nechcete svoje spolužitie ako manželia obnoviť, teda že vzťahy sú natoľko trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel. Nie je rozumné vybavovať úver, prípadne kúpu nového bytu pokiaľ ste manželia, pretože všetko nadobúdate do BSM (bezpodielového spoluvlastnícva manželov). Zákon pripúšťa modifikácie ohľadom BSM a to také, že podľa § 143a zák. č. 40/1964 Zb. Občiansk yzákonník: “1) Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku. 2) Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva. 3) Dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia sa môžu voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa.” Pokiaľ by ste sa rozhodnli pre rozvod, následne si vyporiadajte BSM, či už dohodou príp. prostredníctvom súdu. Na finančné prostriedky, ktoré ste investovala zo svojho výlučného vlastníctva (predajom bytu vo výlučnom vlastníctve) do nehnuteľnosti v ktorej bývate (nepíšete či daná nehnuteľnosť je vo vlastníctve svokrovcov alebo manžela, čo je podstatné) máte právo, čo však treba preukázať. 

Dobrý deň, Okresný súd Bratislava I. je známy tým, že konania tam trvajú dlhšie, ako na iných súdoch. To však tiež závisí od sudcu, ktorý Vám bude pridelený. Poznám tam sudcov, ktorí rozhodujú rýchlo ale tiež sudcov, ktorým to trvá dlhšie ako je bežné. Dĺžka trvania súdneho konania závisí aj od toho, koľko je účastníkov.

V našej kancelárii máme metódy, ako urýchliť súdne konanie.

Súdne konanie však je posledné štádium. Najskôr je vhodné sa pokúsiť o dohodu, ktorá bude taká, že ju súdodenci neodmietnu, či už z dôvodu, že bude pre nich výhodná alebo nestratia to, čo by stratili, ak by sa viedlo súdne konanie. Nie je dobré za každú cenu vec riešiť súdnou cestou. Tiež odporúčam klientom, aby sa stretli všetci súrodenci, najlepšie za prítomnosti advokátov. Vysporiadanie spoluvlastníctva je často len o správnom počítaní. 

Dobrý deň, proti rozhodnutiam Krajských súdov, v prípade, že rozhodovali ako odvolacie súdy nie je možné podať žiadny riadny opravný prostriedok. Rozhodnutie odvolacieho súdu je možné preskúmať len v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré majú presne stanovenú prípustnosť. Vo Vašom prípade síce odvolací súd rozhodol inak, než okresný súd, avšak v tomto prípade nejde o zmenený rozsudok, čiže neprichádza do úvahy ani možnosť aplikácie § 238 ods. 1 zák. č. 99/1963 Z.z., ktorý pripúšťa preskúmanie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým mení rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Podobný prípad riešil Najvyšší súd ČR, ktorý vydal nasledujúce rozhodnutie:

Uznesenie NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1209/2003: Ak odvolací súd spoluvlastníkovi, ktorému bola vec po zrušení podielového spoluvlastníctva prikázaná do vlastníctva, uložil, aby druhému spoluvlastníkovi zaplatil primeranú náhradu za jemu odňatý spoluvlastnícky podiel v nižšej sume, než určil súd prvého stupňa, v tomto rozsahu ide o potvrdzujúci rozsudok.

Vo Vašom prípade prichádza do úvahy len možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku, kde by však museli byť splnené podmienky § 243e až § 243g alebo obnova konania podľa § 228 a nasl. zákona č. 99/1963.

Dobrý deň, 

je pravdou, že súd je viazaný petitom, čiže podstatou návrhu (tým čo navrhovateľ žiada), napr. ak žiadate priznanie náhrady škody vo výške 1.000,- € súd Vám nemôže prisúdiť viac. To je viazanosť návrhom. Dôležité je povedať, že súd rozhoduje voľnou úvahou, čiže dôkladne zhodnotí okolnosti a potom, ak má subjekt právo na to čo žiada rozhodne v zmysle petitu návrhu. 

To ako súd postupuje pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva uvádza nasledujúce rozhodnutie súdu:

Rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1727/2006

Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní (§ 141 ods. 1 OZ); ak nedôjde k dohode, spoluvlastníctvo zruší a vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka vykoná súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci (§ 142 ods. 1 OZ). Judikatúra vychádza z toho, že hľadiská uvedené v § 142 ods. 1 OZ je potrebné vždy vziať do úvahy, nejde však o hľadiska rozhodujúce (pozri napr. R 16/1967) a že otázka, komu bude vec prikázaná, závisí vždy na úvahe súdu. To však vyplýva aj z textu zákona, podľa ktorého súd k uvedeným kritériám len „prihliadne“. Súd sa v rozhodnutí o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vždy musí zaoberať výškou podielov spoluvlastníkov a účelným využitím veci, jeho rozhodnutie však môže vychádzať aj z iných skutočností.

Dobrý deň, 

Vami popisovaná situácia je upravená v Občianskom zákonníku, konkrétne v § 142 ods.1, ktorý okrem iného hovorí o tom, že ak ani jeden zo spoluvlastníkov vec nechce, súd nariadi predaj veci a výťažok z nej sa rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa veľkosti podielov. 

Teda ak jednoducho ani jeden z Vás chatu nechce, súd Vás v tomto prípade prinútiť nemôže. Okrem vyššie uvedeného ustanovenia OZ to potvrdzuje aj výrok súdu, ktorý uvádzam na záver odpovede:

Z IV, str. 484

"Predpokladom vyporiadania spoluvlastníkov prikázaním veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je to, že spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať s tým súhlasí. Ak spoluvlastník vec nechce, súd mu ju nemôže prikázať, aj keby u neho boli predpoklady na účelné využitie veci."

Dobrý deň, 

touto špecifickou otázkou sa zaoberal Najvyšší súd SR, ktorý v  rozsudku NS SR sp. zn. 1 Cdo/187/2006 uviedol:

"Podielové spoluvlastníctvo, ktorého predmetom je poľnohospodársky pozemok nachádzajúci sa mimo zastavaného územia obce, nemožno zrušiť a vyporiadať prikázaním celej nehnuteľnosti do (nového) spoluvlastníctva, pokiaľ na novovzniknuté spoluvlastnícke podiely pripadne výmera nižšia než 2000 m2 (pri poľnohospodárskom pozemku), resp. výmera nižšia ako  5000 m2 (pri lesných pozemkoch)."

To znamená, že zrušenie a vyporiadanie takéhoto pozemku je možné len za splnenia podmienky rozlohy. V opačnom prípade, teda ak by bola rozloha pozemku menšia ako 2000 m2, súd by určite takéto spoluvlastníctvo nezriadil.

Zákon pozná však aj výnimky z drobenia pozemkov. Ak nám bližšie špecifikujete o čo šlo, poradíme Vám.

Dobrý deň, podľa § 136 ods.1 OZ môže byť vec v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, kde spoluvlastníctvo je charakterizované podielmi na spoločnej veci.Podľa § 137 ods.1 OZ "Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Keďže súd podielové spoluvlastníctvo zrušil, pričom vec prikázal do Vášho výlučného vlastníctva stali ste sa jeho výlučným vlastníkom so všetkými právami a povinnosťami, ktoré z tohto stavu vyplývajú. Máte teda výlučné právo vec držať, užívať, poberať z nej plody alebo ju scudiť (predať). Váš brat teda nemá nárok žiadať Vás o možnosť užívať predmetný pozemok. Pre doplnenie pripájam k mojej odpovedi aj rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 650/2002, ktorý túto situáciu bližšie popisuje.

rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 650/2002:

"Účastník vylúčený zo spoluvlastníctva stráca právny dôvod užívania domu a žiadne ustanovenie zákona výlučnému vlastníkovi domu neukladá, aby mu trpel jeho užívanie, alebo mu zabezpečil bytovú náhradu, či znášal iné obmedzenie vlastníckeho práva."

Dobrý deň, 

pokiaľ ide o otázku kto musí byť účastníkom konania pri zrušení spoluvlastníctva tak platí, že pokiaľ ide o konanie o zrušenie spoluvlastníctva v žalobe musia byť označení ako účastníci konania všetci spoluvlastníci. Dôvodom je skutočnosť, že zrušenie spoluvlastníctva sa týka všetkých spoluvlastníkov, nielen niektorých z nich. Tento názor potvrdzuje aj nižsšie uvedené rozhodnutie súdu:

R 16/1967

"Pokiaľ ide o vec patriacu viacerým spoluvlastníkom, nebolo by možné prejednávať návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva len s niektorými zo spoluvlastníkov, pretože rozhodnutie vydané v takomto konaní by nemohlo byť účinné voči spoluvlastníkom, proti ktorým návrh smeroval."

Žalobu teda smerujte voči dvom zvyšným sestrám, aj napriek tomu, že jedna z nich súhlasí so zrušením spoluvlastníctva (ušetríte tak na súdnom poplatku).

Dobrý deň, 

vyplatenie podielu pri zrušení spoluvlastníctva je bežné, ak sa vzdávate svojho vlastníctva. Touto otázkou sa zaoberal aj Najvyšší súd ČR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 22 Cdo 1640/2006, vyvodil záver, že v pípade, ak v konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva spoluvlastník, ktorému má pripadnúť celý pozemok nevyplatí zvyšných spoluvlastníákov ide o tzv. vyvlastnenie bez náhrady, čo sa prieči jednému z osobných práv zakotvených nielen v našej ústave ale aj v listine základných práv a slobôd. 

V prípade ak podáte návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva súd zaviaže 1 zo spoluvlastníkov (tomu, ktorému pripadne pozemok) vyplatiť zvyšných. Ak tak neurobí, môžete podať návrh exekútorovi.

Pripíjam rozhodnutie, ktoré bližšie špecifikuje tento problém:

 Rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1640/2006

Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký obsah a ochranu. Listina základných práv a slobôd v čl. 11 ods. 4 (tiež čl. 20 ods. 4 Ústavy SR) za určitých podmienok umožňuje vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva. Medzi tieto podmienky patrí aj poskytnutie náhrady. Právna úprava zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vykonaná v súlade s § 142 ods. 1 OZ je úplne v súlade s čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, keďže ustanovuje, že súd vec prikáže jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom bez toho, aby im bola uložená povinnosť zaplatiť primeranú náhradu tomu zo spoluvlastníkov, ktorý bol spoluvlastníckeho podielu zbavený, by vo svojej podstate predstavovalo vyvlastnenie bez náhrady, čo je v príkrom rozpore s čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Porovnaj k tomu aj nález ÚS ČR uverejnený v Sbírce nálezú a uznesení Úsavního soudu ČR, sv. 2, pod č. 61, podľa ktorého „zákonom ustanovená možnosť rozdelenia podielového spoluvlastníctva vo svojich dôsledkoch pre spoluvlastníka, ktorého spoluvlastnícky podiel je prikázaný ostatným spoluvlastníkom, znamená nútené odňatie vlastníckeho práva, ktoré musí spĺňať ústavné podmienky ustanovené čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Medzi tieto podmienky patrí aj poskytnutie náhrady. Primeranú náhradu treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, ekvivalent umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci, akú predstavoval podiel spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom.“ Z uvedeného vyplýva, že súd v tomto konaní nemôže pripustiť, aby žalobca žalovanej neposkytol primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel.

Stanovisko NS ČR sp. zn. Cpjn 38/98

Aj vtedy, keď podielové spoluvlastníctvo vzniklo uplynutím lehoty podľa ustanovenia § 150 ods.4 OZ (v SR § 149 ods. 4 OZ), môže byť zrušené a vyporiadané len spôsobmi uvedenými v ustanovení § 141 a 142 OZ.