Dobrý deň,
v úvode si dovoľujem uviesť, že pracovný pomer môže skončiť výpoveďou alebo dohodou, pričom ide o dva rozličné spôsoby skončenia pracovného pomeru. Prípady, kedy má zamestnanec nárok na odstupné upravuje jednak zákonník práce, pričom výhodnejšie podmienky môže upravovať aj kolektívna zmluva. Podľa ust. § 76 ods. 2 a ods. 3 Zákonníka práce:
(2) Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume
a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky,
b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
e) päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.
(3) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku; to neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť.
Pri nároku na odstupné je teda dôležité aj to, z akého dôvodu sa pracovný pomer končí, nakoľko odstupné zamestnancovi v zmysle zákona patrí iba v špecifikovaných prípadoch. Samozrejme kolektívna zmluva môže upravovať aj výhodnejšie podmienky. Ak máte zato, že máte nárok na odstupné a zamestnávateľ Vám ho nevyplatí, tak bude možné podať vo vzťahu k dlžnej sume žalobu, prípadne zamestnávateľa najprv vyzvať na dobrovoľné plnenie.