Paragraf na návštevu lekára [kompletný sprievodca]

Dobrý deň,

vo Vašom prípade ide o situáciu, keď zamestnanec – zdravotná sestra – absolvuje vyšetrenie u lekára počas pracovnej doby. Podľa § 141 a nasl.  Zákonníka práce má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na vyšetrenie alebo ošetrenie u lekára, ak takéto vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Zamestnávateľ teda nie je povinný poskytnúť zamestnancovi voľno s náhradou mzdy na celý deň, ak samotné vyšetrenie trvá len jednu hodinu. Zamestnanec má nárok len na čas, ktorý je objektívne potrebný na vyšetrenie vrátane nevyhnutného času na cestu tam a späť. Ak je ambulancia v susedstve a vyšetrenie trvalo maximálne hodinu, odporúčam, aby ste zamestnankyni poskytli pracovné voľno s náhradou mzdy len na tento čas. Po jeho uplynutí sa mala vrátiť na pracovisko a pokračovať v práci ak vyšetrujúci lekár neurčil inak. V konečnom dôsledku platí aj ust. § 144 ods. 2 Zákonníka práce, že zdrav. zariadenie /susedná ambulancia/ je povinné potvrdiť doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.
Ak by zamestnankyňa požadovala voľno na celý deň, hoci vyšetrenie trvá len krátko, zamestnávateľ nie je povinný jej takýto rozsah voľna s náhradou mzdy poskytnúť. Ak by však zamestnankyňa chcela zvyšok dňa čerpať napríklad dovolenku alebo neplatené voľno, je to možné po vzájomnej dohode.

Odporúčam viesť evidenciu o čase, kedy zamestnankyňa opustila pracovisko a kedy sa vrátila, aby ste mali preukázateľné podklady pre prípadné kontroly alebo spory. V prípade, že by zamestnankyňa nebola schopná nastúpiť do práce po vyšetrení (napríklad z dôvodu zdravotného stavu), mala by predložiť potvrdenie od lekára, ktoré túto skutočnosť preukazuje.

V prípade ďalších otázok alebo potreby konkrétneho vzoru evidencie či interného predpisu Vám viem poskytnúť bližšie informácie alebo právne zastupovanie.

Dobrý deň,

podľa zákona má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na čas nevyhnutne potrebný na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení, ak takéto vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Zákonník práce však neobmedzuje počet dní, ktoré si môžete čerpať za sebou, ani neurčuje, že by ste museli mať priepustky od rôznych lekárov. Rozhodujúce je, že ide o nevyhnutný čas na vyšetrenie alebo ošetrenie, ktorý je potvrdený zdravotníckym zariadením.

Ak teda potrebujete byť u lekára dva dni po sebe (napríklad štvrtok a piatok), a lekár Vám na oba dni vystaví potvrdenie o vyšetrení alebo ošetrení, zamestnávateľ je povinný Vám poskytnúť pracovné voľno na oba dni, pokiaľ ide o nevyhnutný čas a nie je možné vyšetrenie absolvovať mimo pracovného času. Nie je právne relevantné, či ide o toho istého lekára alebo o rôznych lekárov. Zamestnávateľ nemá oprávnenie obmedziť počet priepustiek od jedného lekára na jeden deň, pokiaľ sú splnené zákonné podmienky.

Odporúčam, aby ste si od lekára vyžiadali potvrdenie o vyšetrení na každý deň zvlášť a tieto potvrdenia predložili zamestnávateľovi. Ak by zamestnávateľ trval na svojom výklade, odporúčam obrátiť sa na inšpektorát práce alebo sa poradiť s právnikom, ktorý Vás môže v tejto veci zastupovať.

Dobrý deň, na Vami položenú otázku uvádzame, že keďže váš pracovný pomer trval aj na začiatku roka k 1.1.2025, nárok na ošetrenie alebo vyšetrenie u lekára s náhradou mzdy sa Vám za rok 2025 nekráti.

Podstatné z hľadiska ust. Zákonníka práce je to, aby ste vedeli preukázať, že vyšetrenie alebo ošetrenie u lekára nebolo možné vykonať mimo pracovnej doby.

Dobrý deň,

zamestnanec pracujúci na polovičný úväzok má v roku 2025 rovnaké právo na sedem dní plateného voľna na vlastné vyšetrenie alebo ošetrenie a ďalších sedem dní na sprevádzanie rodinného príslušníka, ako keby pracoval na plný pracovný čas; jediný rozdiel je v tom, že mu zamestnávateľ preplatí len tie hodiny, ktoré podľa rozvrhu skutočne vymeškal, čiže pri štvorhodinovej zmene ide o štyri hodiny na deň. Samotná skutočnosť, že má zmluvu len do 31. augusta 2025, na tento nárok nemá vplyv, pretože zmluva trvá dve tretiny kalendárneho roka, a teda aj keby sa zamestnávateľ rozhodol uplatniť pomerné krátenie, zachovalo by sa minimálne päť dní na vlastné ošetrenie a päť dní na sprevádzanie; v praxi však väčšina firiem ponecháva plný rozsah sedem plus sedem dní. Zákonník práce v tomto ponecháva na zamestnávateľovi, či bude nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy zamestnancovi pomerne zvyšovať podľa začatých tretín kalendárneho roka trvania pracovného pomeru, alebo mu prizná nárok na lekára v plnom rozsahu. 

Dobrý deň,

podľa § 141 Zákonníka práce patrí každému zamestnancovi za kalendárny rok najviac sedem pracovných dní plateného voľna na vlastné lekárske vyšetrenie a ďalších sedem dní na sprevádzanie blízkej osoby; tento počet dní sa pri skrátenom úväzku neskracuje – mení sa len na ekvivalentný počet hodín podľa Vášho rozvrhu práce. Krátenie dní prichádza do úvahy len vtedy, ak pracovný pomer vznikol až v priebehu roka, nie pri čiastočnom úväzku. Ak Vám ekonomické oddelenie uznalo len 1 + 1 deň, vyžiadajte si písomné odôvodnenie a presný hodinový prepočet; ak nedôjde k náprave, môžete sa obrátiť na personálne oddelenie, odborovú organizáciu alebo inšpektorát práce.

Dobrý deň,

pri prechode z jednej pracovnej zmluvy na druhú u toho istého zamestnávateľa sa posudzuje, či ide o „nový pracovný pomer“ alebo o „pokračovanie“ pôvodného. Ak medzi zmluvami nie je žiadna prestávka, spravidla sa práva a povinnosti nadväzujú. Ak by ste vyčerpali celý ročný limit, nový nárok by sa obnovil až s ďalším rokom, nie automaticky s novou zmluvou, ak ide o plynulé pokračovanie zamestnania.

Dobrý deň,

Vaša otázka je veľmi praktická a často sa vyskytuje v pracovných kolektívoch. Najskôr je potrebné rozlíšiť, či ide o preventívnu prehliadku nariadenú zamestnávateľom v súvislosti s výkonom práce, alebo o bežnú preventívnu prehliadku z vlastnej iniciatívy. Podľa § 141 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce, ak ide o lekársku prehliadku nariadenú zamestnávateľom (napr. v súvislosti s prácou v rizikovom prostredí alebo podľa osobitných predpisov), ide o tzv. prekážku v práci na strane zamestnanca, za ktorú patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku za nevyhnutne potrebný čas. Zuvedneého dôvodu preto žiadajte o potvrdenie času na lekár. prevent. prehliadku priamo od zdrav. zariadenia, ktoré je povinné vám takýto doklad dať /§ 144ods. 2 Zákoníka práce/.

To znamená, že ak prehliadka trvá len polovicu pracovného času, zamestnávateľ je povinný poskytnúť náhradu mzdy len za tento čas, nie za celý pracovný deň. Ak by ste po prehliadke mohli pokračovať v práci, zamestnávateľ má právo požadovať, aby ste sa vrátili na pracovisko a pokračovali v práci. Ak by ste však preukázali, že návrat do práce už nie je možný alebo účelný (napr. z dôvodu vzdialenosti alebo organizácie práce), môže byť situácia posúdená individuálne.

Odporúčam, aby ste si so zamestnávateľom vyjasnili, či je návrat do práce po prehliadke reálne možný a aké sú interné písomné pravidlá, ktoré majú byť pre všetkých rovnaké.

Dobrý deň,
podľa ust. § 141 ods. 2 písm. a) bod 1 a 2 Zákonníka práce:

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:

a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení

1. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

2. ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

Ak teda išlo o vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení, pričom na tento rok ste neprekročili hranicu 7 dní, tak potom Vám aj za návštevu lekára patrí náhrada mzdy. Ak by išlo o ôsmy, prípadne ďalší deň, tak potom Vám nepatrí náhrada mzdy za daný deň. 

Dobrý deň,

zamestnanec pracujúci na čiastočný úväzok má rovnaké nároky ako každý iný zamestnanec.

Aj zamestnanec pracujúci na polovičný úväzok má právo na náhradu mzdy za čas strávený na vyšetrení u lekára, či ošetrení člena rodiny, ak sa to nedalo zrealizovať mimo pracovného času. Právny rámec poskytuje zamestnancom právo na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na 7 dní v kalendárnom roku, za predpokladu, že vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo ich pracovného času. Toto právo platí bez ohľadu na rozsah pracovného úväzku, či už ide o plný alebo čiastočný pracovný úväzok.

Dobrý deň,

Po vyčerpaní 7 dní na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení je zamestnávateľ podľa § 141 ods. 2 ZP povinný poskytnúť zamestnancovi ďalšie pracovné voľno, avšak už bez nároku na náhradu mzdy. V období, počas ktorého sa zamestnancovi poskytne pracovné voľno bez náhrady mzdy, sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti, to znamená, že počas neplateného voľna za Vás zamestnávateľ neplatí odvody. Pracovný pomer síce trvá, ale nevzniká povinnosť platenia poistného, a preto zamestnávateľ túto skutočnosť oznámi Sociálnej poisťovni ako prerušenie výkonu práce. Vy si za tento deň sociálne odvody platiť nemusíte, no zároveň počas tohto obdobia nie ste sociálne poistený. Pokiaľ ide o zdravotné poistenie, situácia je iná. Počas čerpania pracovného voľna bez náhrady mzdy sa zdravotné poistenie síce neprerušuje, no zamestnávateľ má povinnosť odhlásiť zamestnanca zo zdravotnej poisťovne. Zamestnanec je následne povinný osobne navštíviť svoju zdravotnú poisťovňu a prihlásiť sa ako samoplatiteľ na obdobie, počas ktorého bude neplatené voľno trvať. Ide o povinnosť, ktorá vzniká za každý deň neplateného voľna, keďže nemáte príjem zo závislej činnosti.