Paragraf na návštevu lekára [kompletný sprievodca]

Dobrý deň,
uvedený vnútorný predpis Vášho zamestnávateľa by bol v rozpore so Zákonníkom práce (ZP). Zákonník práce v ust. § 1 ods. 6 jasne deklaruje, že v pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie ako to upravuje ZP alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to ZP výslovne nezakazuje alebo ak z povahy jeho ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Vo Vami uvedenom prípade však zamestnávateľ pristúpil svojím interným predpisom k úprave, ktorá je voči Vám ako zamestnancom nevýhodná a obmedzujúca. ZP totiž neustanovuje žiadne takéto pravidlo. Je na zamestnancovi ako naloží so svojimi tzv. "paragrafmi na návštevu lekára". Podľa ust. § 141 ods. 2 ZP má zamestnanec nárok pracovné voľno, ktoré mu je zamestnávateľ povinný poskytnúť v prípade vyšetrenia v zdravotníckom zariadení v tomto rozsahu:

a) pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

b) ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy  na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

c) pracovné voľno s náhradou mzdy  na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Vzhľadom na uvedené je na zamestnancovi ako naloží počas kalendárneho roka so svojimi siedmymi dňami, za ktoré mu patrí náhrada mzdy v prípade čerpania pracovného voľna z dôvodu návštevy lekára. Pozerá sa však na to objektívne. Ak niekto subjektívne zvláda určitý zákrok ťažšie, neznamená to, že má nárok na 2 dni za sebou. 

Dobrý deň,
všeobecne podľa Zákonníka práce platí, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na jeho vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení na nevyhnutne potrebný čas. Zákon ďalej hovorí, že najviac na sedem dní poskytne zamestnávateľ zamestnancovi na tento účel pracovné voľno s náhradou mzdy, ak nebolo možné vykonať takéto vyšetrenie mimo pracovného času. Nad uvedený rámec 7 dní je zamestnávateľ povinný poskytnúť pracovné voľno zamestnancovi za splnenia rovnakých podmienok, avšak už bez náhrady mzdy.

Vzhľadom na uvedené, pokiaľ ste v práci vymeškali počas jedného kalendárneho roka z dôvodu návštevy lekára viac ako 7 dní, za zvyšné vymeškané dni v práci (za osmy deň a nasledujúce) nemáte nárok na náhradu mzdy, avšak Vaša neprítomnosť v práci bude ospravedlnená a nemôžete byť za ňu inak sankcionovaný, za predpokladu, že ste Vášmu zamestnávateľovi preukázali potvrdenie o návšteve lekára za takéto dni. 

Dobrý deň,

v zmysle ust. § 141 Zákonníka práce, ktoré upravuje tzv. dôležité osobné prekážky v práci, je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas, s tým že zákon stanovuje aj rozsah. Na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení sa poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku. Ak ste si tento rozsah nevyčerpali, zamestnávateľ je povinný poskytnúť Vám pracovné voľno na tento účel a vyplatiť Vám náhradu mzdy za toto pracovné voľno: Skutočnosť, že ste boli predtým na PN, nie je prekážku a zamestnávateľ je povinný postupovať v súlade s ust. § 141 tohto zákona. Ak ste si tento rozsah, t.j. sedem dní v kalendárnom roku, už vyčerpali, môžete ísť na vyšetrenie alebo ošetrenie k lekárovi s tým že zamestnávateľ Vám za tento čas poskytne pracovné voľno, avšak už bez nároku na náhradu mzdy. Ak ste sa dozvedeli o tejto prekážke v práci na Vašej strane, zamestnávateľa o nej bezodkladne upovedomte.

Dobrý deň, na Vami položenú otázku uvádzame, že Zákonník práce nerieši formu ani spôsob toho, ako sa brániť voči tzv. kárnemu opatreniu /upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny/. Pojem kárne opatrenie je pojmom z bývalého Zákonníka práce.

Ak Vás zamestnávateľ upozornil písomne na hrubé porušenie pracovnej disciplíny, pritom ste až následne doložili dôvod neprítomnosti v práci /neprítomnosť z dôvodu vyšetrenia u lekára/, potom v podstate bol dôvod na toto upozornenie, keďže v čase vydania upozornenia zamestnávateľ nemal doklad o vyšetrení u lekára. Deň keď podľa rozhodnutia zamestnávateľa došlo k porušeniu prac. disciplíny /neprítomnosť na pracovisku/ a deň, kedy toto upozornenie bolo vydané a Vám doručené, toto v otázke neuvádzate. Zrejme ide o niektorý prechádzajúci mesiac, ktorý však neuvádzate.

Ak by Vám za uvedený deň, kedy ste absolvovali vyšetrenie u lekára, nemali vyplatenú náhradu mzdy, potom je treba zamestnávateľa požiadať o jej doplatenie v súlade s ust. § 141 ods. 7 Zákonníka práce.

Pokiaľ ide o samotné písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, toto zamestnávateľ nie je povinný zrušiť na základe Vášho požiadania a rovnako ani súd do tohto zasiahnuť nemôže tak, že by zamestnávateľovi nariadil zrušiť upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Riešením z Vašej strany je len oznámiť mu, že ste doložili doklad o dôvode neprítomnosti v práci s preukázaním dokladu zo zdrav. zariadenia podľa § 144 Zákonníka práce.

Ak by malo dôjsť ku skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa aj s odkazom na toto upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, uvádzame, že v takomto prípade máte možnosť podať žalobu na súd o neplatnosť skončenia pracovného pomeru v zmysle ust. §  77 Zákonníka práce a to v lehote do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Súd nie je viazaný právnym názorom zamestnávateľa na dôvod skončenia prac. pomeru a dôvody skončenia prac. pomeru posúdi súd sám.

Otázkam prekážok v práci na strane zamestnanca /prac. voľno na vyšetrenie, ošetrenie, sprevádzanie rodinného príslušníka a pod./ sa venujeme v mnohých našich odpovediach, kde nájdete aj postup ako v týchto prípadoch zo strany zamestnanca postupovať /napr. : https://ficek.sk/vysetrenie-u-lekara-pracovne-volno-33974/, ktoré odporúčam prečítať, resp. odpovede pod názvom  "Paragraf za návštevu lekára /kompletný sprievodca/, čo zadáta do vyhľadávacieho poľa na úvodnej stránke.

V prípade problémov kontaktujte našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň,
nie, u nového zamestnávateľa kam ste nastúpili nemusíte mať nárok na všetky dni, ktoré priznáva Zákonník práce. Samozrejme zamestnávateľ Vám ich môže dať.

Upravuje to ustanovenie § 141 ods. 6 Zákonníka práce

Zamestnávateľ môže určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodov uvedených v odseku 2 písm. a) prvom bode a písm. c) prvom bode sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Celkový nárok podľa prvej vety sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor.

Dobrý deň,
nie, zamestnávateľ Vám nevyčerpané pracovné voľno na vyšetrenie alebo ošetrenie nepreplatí a tieto nevyčerpané dni sa ani neprenášajú do nasledujúceho kalendárneho roka.

Dobrý deň,

Zákonník práce stanovuje povinnosť zamestnávateľovi poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení s tým, že pracovné voľno musí poskytnúť s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Osobitne zákon stanovuje povinnosť zamestnávateľovi poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie nie je možné realizovať mimo pracovného času, pričom v týchto prípadoch spojených s tehotenstvom je tento nárok zamestnanca bez časového obmedzenia v kalendárnom roku. Nárok na ospravedlnenie Vašej neprítomnosti s náhradou mzdy z uvedeného dôvodu preto máte. Zákon však počíta s tým, že ak je zamestnancovi prekáža v práci vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Ak ste tak urobili, alebo ste aspoň bezodkladne zamestnávateľa upovedomili o vzniknutej prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní, nárok na pracovné voľno ste mali a zamestnávateľ bol povinný návštevu lekára akceptovať.

Dobrý deň,

v zmysle § 141 ods. 2 písm. a) je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z dôvodu  vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ je povinný vám poskytnúť pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas v rozsahu najviac 7 dní v roku. Niekedy môže samozrejme zamestnávateľ posudzovať odôvodnenosť a nevyhnutnosť návštevy u lekára počas pracovnej doby, avšak musí brať do úvahy, že lekára nie je možné navštíviť mimo vašej pracovnej doby, že cestujete aj mimo okres a taktiež po niektorých vyšetreniach sa vyžaduje pokoj.  Odporúčam vám, aby vám lekár v potvrdení pre zamestnávateľa o návšteve lekára napísal poznámku - "platí celý deň".

Dobrý deň,

v zmysle § 141 ods. 2 písm. c) je povinný zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z dôvodu sprevádzania rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas a to najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Na základe vyššie uvedeného ide o povinnosť zamestnávateľa uvoľniť vás z práce za účelom sprevádzania syna k lekárovi. Zamestnávateľovi vopred oznámte, že na uvedený deň má váš syn naplánované vyšetrenie a je nevyhnutné, aby ste ho sprevádzali a následne si dajte u psychologičky oraziť potvrdenie o návšteve v zdravotníckom zariadení, prípadne niektorí zamestnávatelia majú priepustky, ktoré sa potvrdzujú u lekára. 

Dobrý deň,

rozumiem Vašej otázke, odpoveď na ňu dáva Zákonník práce v ustanovenia o tzv. dôležitých osobných prekážkach na strane zamestnanca. Zákon výslovne hovorí, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení a to na nevyhnutne potrebný čas, ak toto vyšetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Prekážku v práci a jej trvanie musíte však vždy preukázať zamestnávateľovi potvrdením vydaným príslušným zdravotníckym zariadením. Do nevyhnutného času sa počíta cesta k lekárovi a od neho a ošetrenie. Vzhľadom na to, že za prácou dochádzate mimo okres, je zrejmé, že nemusíte stihnúť v daný deň prísť do práce. Priepustka Vám bude trvať celý pracovný deň, avšak je nutné, aby ste takto potvrdený čas mali lekárom na priepustke potvrdené. Sledovať treba aj rozsah v akom ste už túto prekážku v práci uplatnili, pretože zo zákona máte nárok na ospravedlnenie Vašej neprítomnosti v práci z tohto dôvodu v rozsahu sedem dní v kalendárnom roku.

Dobrý deň, pochopili sme Vašu otázku. Musíme však uviesť, že aby ste si mohli u zamestnávateľa uplatniť prekážku v práci s náhradou mzdy pri sprevádzaní dieťaťa na ošetrenie alebo vyšetrenie podľa ust. § 141 Zákonníka práce, potom musia byť splnené podmienky v zmysle cit. zákonného ustanovenia a to, že "rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času."

Naviac podľa ust. §  144 ZP platí :

"Spoločné ustanovenia o prekážkach v práci

Dobrý deň,
chápeme Vašu situáciu. Je čiastočne chybou resp. škoda, že ste v ten deň nekontaktovali svojho obvodného lekára o svojom zdravotnom stave. Možnosťou totiž je, aby Vám aj spätne vystavil  práceneschopnosť. V prílohe posielame link - informácia Soc. poisťovne Ústredie, o tom, ako môže obvodný lekár postupovať aj pri vypísaná práceneschopnosti spätne a to aj tri dni :

https://www.socpoist.sk/pravidla-uznavania-docasnej-pracovnej-neschopnosti/58432s.

Dobrý deň, vo Vami uvedenom prípade je podstatné to, či vyšetrenie alebo ošetrenie bolo možné vykonať

keďže podľa § 141 Zákonníka práce platí, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť prac. voľno na nevyhnutne potrebný čas a to s náhradou mzdy okrem iných aj v prípade, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Ak Vaše vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo prac. času, potom zdravotnícke zariadenie je povinné v zmysle ust. § 144 ods. 2 Zákonníka práce "prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní."

Odporúčame kontaktovať lekára, u ktorého ste boli na ošetrení, aby potvrdil prekážku v práci a rozsah jej trvania v hodinách a toto potvrdenie predložíte zamestnávateľovi.

Dobrý deň,
nárok na tzv. LV (lekárske vyšetrenie) alebo paragraf ako sa tomu ľudovo hovorí má iba v tom prípade, ak ide sám na lekárske vyšetrenie alebo Vás ako matku sprevádza na lekárske vyšetrenie. Pracovné voľno na to, aby strážil dieťa v čase kedy Vy sama idete na vyšetrenie nevzniká. Zamestnávateľ mu môže také voľno poskytnúť, ale iba na báze dobrovoľnosti. 

Dobrý deň,

áno môže. Podľa ust. § 112 ods. 2 Zákonníka práce upravujúceho spoločné ustanovenia o dovolenke platí, že zamestnávateľ nesmie určiť čerpanie dovolenky na obdobie, keď je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, a na obdobie, počas ktorého je zamestnanec na materskej dovolenke a rodičovskej dovolenke. Počas ostatných prekážok v práci na strane zamestnanca môže zamestnávateľ určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť.

Vzhľadom na to, že návšteva zdravotníckeho zariadenia patrí v zmysle uvedeného ustanovenia k ostatným prekážkam v práci na strane zamestnanca, čerpanie dovolenky počas tejto prekážky by bolo možné určiť len so súhlasom, resp. na žiadosť zamestnanca. Zákon o výkone práce vo verejnom záujme v tejto súvislosti nemá osobitné ustanovenie, ktoré by vylučovalo aplikáciu predmetného ustanovenia Zákonníka práce, preto aj učiteľ ako zamestnanec pracujúci pri výkone práce vo verejnom záujme môže týmto spôsobom postupovať.

Dobrý deň,
logickým výkladom ust. § 141 Zákonníka práce vyplýva, že nárok na prekážku v práci mal len zamestnanec, ktorý pracuje a je v práci a z dôvodu prekážky v práci sa tam nemôže dostaviť.

Dobrý deň,

uviedli ste, že sa jedná o tetu, slobodnú a bezdetnú. Žiaľ, nárok na "priepustku" v sprievode Vám nevznikne, pretože pre účely Zákonníka práce sa za rodinného príslušníka považuje manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, rodič zamestnanca, súrodenec zamestnanca, manžel súrodenca zamestnanca, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič zamestnanca, prarodič jeho manžela, vnuk zamestnanca a iná osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti. Ak by Vaša teta žila s Vami v spoločnej domácnosti, nárok by Vám vznikol.

Vo všeobecnosti sa "priepustka" poskytuje na nevyhnutne potrebný čas ošetrenia alebo vyšetrenia v zdravotníckom zariadení, zákon tento čas neobmedzuje počtom hodín. Zákon však limituje túto prekážku v práci na strane zamestnanca počtom dní v kalendárnom roku, ktorý je v prípade sprevádzania rodinného príslušníka v rozsahu siedmich kalendárnych dní. Ak v súvislosti s lekárskym vyšetrením potrebujete do zdravotníckeho zariadenia vycestovať, táto cesta sa považuje za úkon v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Okrem toho, ako zamestnanec máte nárok na ďalších sedem dní, ak by ste potrebovali absolvovať Vy lekárske ošetrenie alebo vyšetrenie na nevyhnutne potrebný čas. Prekážku v práci a jej trvanie musí však vždy preukázať zamestnávateľovi potvrdením vydaným príslušným zdravotníckym zariadením.

Dobrý deň,

Zákonník práce takúto situáciu výslovne nerieši, preto treba vychádzať zo všeobecnej právnej úpravy v ust. § 141 a nasl. Zákonníka práce (ZP). Nakoľko je Vaša otázka týkajúca sa paragrafov všeobecná, vyjadrím sa len k tým, o ktorých predpokladám, že máte záujem sa informovať. 

Čo sa týka paragrafu na návštevu lekára, podľa ust. § 141 ods. 2 ZP platí, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na 7 dní v kalendárnom roku, za predpokladu, že vyšetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Rovnako to platí aj v prípade sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie do zdravotníckeho zariadenia. Výnimka je v prípade sprevádzania zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy. Tu zákon hovorí, že pracovné voľno s náhradou mzdy sa zamestnancovi poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 10 dní v kalendárnom roku. Zamestnávateľ však môže zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno aj nad vyššie uvedený rozsah, avšak toto už bude poskytnuté bez náhrady mzdy. 

Čo je však pri prekážke v práci z dôvodu návštevy lekára podstatné je to, či nebolo možné vykonať vyšetrenie alebo ošetrenie mimo pracovného času. Súčasne je potrebné, ak je zamestnancovi prekážka v práci známa vopred, aby zamestnávateľa požiadal o poskytnutie pracovného voľna včas, t.j. aspoň deň vopred. V opačnom prípade platí, že zamestnanec je povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci bez zbytočného odkladu (ráno v daný deň návštevy). Záverom teda dodávam, že do konca kalendárneho roka máte nárok na pracovné voľno pri prekážkach v práci  v rovnakom rozsahu ako ho zákon zaručuje zamestnancom pracujúcim u zamestnávateľa počas celého roka. 

Dobrý deň,
z otázky predpokladáme, že Váš pracovný pomer skončí o 8 mesiacov. Pýtate sa na pracovné voľno s náhradou mzdy na návštevu lekára za uvedenú dobu 8 mesiacov.

Uvádzame, že Zákonník práce takto otázku prekážok v práci na strane zamestnanca nerieši.

Vo Vašom prípade platí ust. § 142 ods. 2  Zákonníka práce :

"Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:

Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že máte nárok na celkom 7 dní v kalendárnom roku a to za podmienky, že vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Ďalej platí ust. § 144  Zákonníka práce, v zmysle ktorého platí, že "ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ je povinný mu umožniť odpracovanie zameškaného času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody."

Dobrý deň, vo Vami uvedenom prípade platí ust. §  141 Zákonníka práce a to, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov okrem iných aj v prípade, že úmrtia rodinného príslušníka

Dobrý deň,

zákonník práce myslí aj na tieto situácie, a pri pružnom pracovnom čase jednoznačne stanovuje v ust. § 143 ods. 1 ZP, že sa tieto prekážky v práci na strane zamestnanca posudzujú ako výkon práce s náhradou mzdy len v rozsahu, v ktorom zasiahli do základného pracovného času. V rozsahu, v ktorom zasiahli do voliteľného pracovného času, sa posudzujú ako ospravedlnené prekážky v práci, nie však ako výkon práce a neposkytuje sa za ne náhrada mzdy.

Ak zamestnanec neodpracuje pre ospravedlnené prekážky v práci uvedené v tomto ustanovení ZP celý prevádzkový čas určeného pružného pracovného obdobia, pretože mu v tom bránila prekážka v práci na jeho strane, je povinný bez zbytočného odkladu po jej odpadnutí túto neodpracovanú časť pracovného času odpracovať v pracovných dňoch, ak sa so zamestnávateľom nedohodol inak. Odpracovanie je možné len vo voliteľnom pracovnom čase, ak sa nedohodla iná doba, a odpracovanie nie je prácou nadčas.

Dobrý deň,
postup zamestnávateľa nie je správny. Podľa Zákonníka práce Vám prináleží voľno na nevyhnutný čas. Ak vyšetrenie aj s cestou a všetkým s tým spojeným  zaberie 6 hodín, máte nárok na 6 hodín, resp. celý deň, ak by sa jednalo o podstatnú časť pracovnej doby.

Dobrý deň,
áno nie je to vylúčené. Vami uvedeným postupom môžete mať kombináciu dovolenky a ošetrenia. V jeden deň však nemôžete mať oba. Tzn. že v deň ošetrenia je potrebné akoby prerušiť dovolenku.

Dobrý deň, úvodom poznamenávame, že postup zamestnávateľa nie je zákonný.

Podľa ust. § Zákonníka práce platí, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení a to pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Vzhľadom na obsah otázky pokiaľ ide o bolesti manžela Vy sama ako jeho manželka zrejme usudzujete, že tento stav je akútny a preto treba využiť ust. § 144 Zákonníka práce :

Dobrý deň,
podľa ust. §  141 ods. 2 Zákonníka práce platí, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov okrem iných aj v prípade sprevádzania rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

V otázke neuvádzate kto vo Vašom konkrétnom prípade je rodinným príslušníkom pri sprevádzaní ktorého na vyšetrenie alebo ošetrenie Vám zamestnávateľ nechce uznať prac. voľno s náhradou mzdy.

Podľa ust. § 40 ods. 5 Zákonníka práce platí, že "rodinný príslušník na účely tohto zákona je manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, rodič zamestnanca, súrodenec zamestnanca, manžel súrodenca zamestnanca, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič zamestnanca, prarodič jeho manžela, vnuk zamestnanca a iná osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti."

Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že spoločné žitie v jednej domácnosti sa vyžaduje v posledne uvedenom prípade, t.j. inej osoby, čo môže byť v podstate ktokoľvek, ale je potrebné žitie v spoločnej domácnosti. Najčastejšie ide o problémy s poskytnutím prac. voľna pri sprevádzaní družky, resp. druha a podobne. V ostatných prípadoch v zmysle citovaného zák. ustanovenia nie je potrebné žitie v spoločnej domácnosti /dieťa, rodič zamestnanca, súrodenec zamestnanca a ost./.

Napíšte prípadne o akú osobu vo Vašom prípade ide, lebo v otázke ste to neuviedli.

Dobrý deň, v zmysle ust. § 141 a nasl. Zákonníka práce platí, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu okrem iných aj v prípade vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení, pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného čas, ako aj na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času. 

Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že zásadou je, aby zamestnanec sa objednával k lekárom na vyšetrenie alebo ošetrenie na mimopracovný čas. Nie vždy je to však možné, napr. pri rôznych úrazoch alebo náhlom zhoršení zdravia.

Ďalej v zmysle ust. § 144 Zákonníka práce platí, že ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať, prísl.  zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.

Dobrý deň,

v tomto prípade je na zvážení zamestnávateľa, či Vám poskytne pracovné voľno z dôvodu vyšetrenia u lekára aj počas nočnej zmeny, pretože lekári spravidla ordinujú od rána do poobedia. Ak by ste však napríklad boli v daný deň, keď máte nočnú zmenu na vyšetrení u lekára, ktorý Vám odporučil ostať doma a liečiť sa, a máte o tom potvrdenie (priepustku podpísanú lekárom), zamestnávateľ by to mal rešpektovať a na daný deň Vám poskytnúť pracovné voľno. Uvedené je však na posúdení zamestnávateľom, ktorý si skutočnosť, či ste boli na vyšetrení, ako aj ordinačné hodiny lekára, môže overiť priamo u daného lekára.

Dobrý deň,

v tomto prípade je na zvážení zamestnávateľa, či Vám poskytne pracovné voľno z dôvodu vyšetrenia u lekára aj počas nočnej zmeny, pretože lekári spravidla ordinujú od rána do poobedia. Ak by ste však napríklad boli v daný deň, keď máte nočnú zmenu na vyšetrení u lekára, ktorý Vám odporučil ostať doma a liečiť sa, a máte o tom potvrdenie (priepustku podpísanú lekárom), zamestnávateľ by to mal rešpektovať a na daný deň Vám poskytnúť pracovné voľno. Uvedené je však na posúdení zamestnávateľom, ktorý si skutočnosť, či ste boli na vyšetrení, ako aj ordinačné hodiny lekára, môže overiť priamo u daného lekára.

Dobrý deň,
podľa Zákonníka práce máte pri sprevádzaní nárok na 7 dní. Nerozlišuje sa pri tom, či idete s jedným alebo druhým dieťaťom, prípadne s rodičom alebo inou blízkou osobou.

Na seba máte 7 dní. Ďalšie dni máte bez náhrady mzdy.

Dobrý deň, v otázke sa pýtate, či môžete zamestnancovi preplatiť ošetrenie u zubára viac ako 7 dní v kal. roku, pričom uvádzate, že návšeteva u lekára trvá cca 2 hodiny denne.

Z otázky teda vyplýva, že zamestnanec je na ošetrení u zubára cca 2 hodiny denne, , potom mu nie je potrebné preplatiť celý deň, ale jednotlivé hodiny, na ktoré pripadá vyšetrenie resp. ošetrenie u zubára.

Podľa ust. Zákonníka práce platí :

Dobrý deň,

Zákonník práce to takto výslovne nerieši a ustanovuje v § 141 ods. 2 písm. a) iba, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. S prihliadnutím na účel tohto ustanovenia vyplýva, že potvrdenie by malo byť vystavené na daný deň, keď zamestnanec vyšetrenie absolvoval.  Zamestnanec je povinný preukázať zamestnávateľovi dôvod a rozsah trvania vyšetrenia v zdravotníckom zariadení na základe potvrdenia vystaveného zariadením. Na  potvrdení o návšteve zdravotníckeho zariadenia  je uvedené  meno, dátum narodenia, dátum návštevy a čas trvania vyšetrenia, od-do, resp. poznámka o celodennom ošetrení, pečiatka  a podpis lekára. Je pomerne časté, že lekár potvrdenie opečiatkuje a podpíše. Na druhej strane, pokiaľ nejde o celodenné ošetrenie alebo vyšetrenie, lekár ho nevie ani objektívne vyplniť, pretože napr. lekár nepozná čas príchodu zamestnanca do práce po vyšetrení. Zamestnanec by si v takýchto prípadoch po príchode do práce mal sám zhodnotiť, koľko času trávil na ošetrení alebo vyšetrení. Malo by byť v záujme zamestnanca, aby tento čas bol čo najkratší, pretože na túto neprítomnosť v práci má zamestnanec z tohto dôvodu nárok iba v rozsahu 7 kalendárnych dní (s náhradou mzdy). 

Samozrejme, iná je situácia, ak dochádza k zneužívaniu tzv. priepustiek. Ak Vám zamestnanci nosia priepustky až po dobu dvoch troch dní, je podľa mňa namieste, aby ste si túto skutočnosť preverili. Ako zamestnávateľ sa totiž môžete obrátiť priamo na lekára, ktorý zamestnanca ošetroval alebo vyšetril, a zistiť, či zamestnanec bol v zdravotníckom zariadení a v akom čase, a to za účelom posúdenia nevyhnutne potrebného času. Ak by ste u lekára zistili, že zamestnanec bol v konkrétny čas na vyšetrení, a jeho zdravotný stav si nevyžadoval kľudový režim po dobu ďalších dní, a zamestnanec Vám priniesol priepustku v rozsahu dvoch, či dokonca troch dní, nemusíte mu ju akceptovať. 

Dobrý deň, vo vašom prípade platí ust. § 223 ods. 2 Zákonníka práce :

Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že máte nárok na prac. voľno, avšak bez náhrady odmeny.

Dobrý deň,
na pracovné voľno za účelom návštevy lekára máte zákonný nárok. Nemôže Vás za to sankcionovať siahnutím na zákonom priznané príplatky. Ak sa však jedná o príplatok nad rámec zákona (nevyplýva nárok priamo zo Zákonníka práce), v interných predpisoch si môže zamestnávateľ upraviť podmienky ich získania. Častým sú napríklad benefity za to, že niekto nebol PN počas určitého obdobia.

Dobrý deň,
aj Zákonník práce v ustanovení § 141 ods. 2 písm. a) bod 1 ZP upravuje, že sa pracovné voľno poskytuje na nevyhnutne potrebný čas. V ustanovení sa však hovorí iba o ošetrení, resp. vyšetrení, nie o tom, ak má človek nejaké následky po ošetrení, ktoré Vám znemožňuje v čase po zákroku výkon pracovný povinností. Ak Vás to neobmedzuje pri výkone práce, zamestnávateľ postupuje správne, že Vás volá späť do práce. V tomto smere by Vám mohol pomôcť zubár, ktorý by Vám vedel vydať potvrdenie o tom, že vzhľadom na zákrok a následky musíte mať do konca dňa kľudový režim.

Dobrý deň, Zákonník práce vyslovene vami uvedneú situáciu nerieši z toho hľadiska aký je váš zákonný nárok v prípade, ak dôjde ku skončeniu prac. pomeru v priebehu kalendárneho roka a preto platí všeob. právna úprava obsiahnutá v ust. § 141 a nasl. Zákonníka práce.

Podľa § 141 ods. 2 Zákonníka práce platí, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Z uvedeného vyplýva, že zamesntávateĺ je povinný poskytnúť prac. voľno len v prípade, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo prac. času.

Súčasne platí ust. § 144 Zákonníka práce, a to že ak je vám prekážka v práci vopred známa, ste povinná včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak jste povinná upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.  Prekážku v práci a jej trvanie ste povinná zamestnávateľovi preukázať a príslušné zariadenie je povinné potvrdiť vám doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.

Dobrý deň,

vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení patrí medzi dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca podľa § 141 Zákonníka práce. Zákonník práce určuje jednak počet dní, za ktoré sa mu poskytne pracovné voľno a určuje aj to, kedy má zamestnanec nárok na náhradu mzdy, a kedy už nie.

Pracovné voľno sa zamestnancovi poskytne s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, avšak najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.  S tým, že ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Z toho vyplýva, že zo zákona majú zamestnanci nárok na pracovné voľno z dôvodu vyšetrenia u lekára najviac na 7 dní v kalendárnom roku, pričom za tento čas im patrí náhrada mzdy. Akonáhle tento rozsah 7 dní v kalendárnom roku prekročia, majú síce nárok na pracovné voľno, avšak bez náhrady mzdy. V oboch prípadoch iba za podmienky, že vyšetrenie nebolo možné realizovať mimo pracovného času. 

Pokiaľ lekár dá potvrdenie, že zamestnanec je PN, tak s tým zamestnávateľ veľa neurobí. Je ťažké preukázať lekárovi, že to urobil za úplatok.  Lekár si neuvedomuje, že sa môže dopúšťať trestného činu.

Dobrý deň,
postup zamestnávateľa je správny v zmysle ust. par. 141 ods. 2 písm. c/ Zákonníka práce, keďže pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytuje na sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie na nevyhnutne potrebný čas.

Dobrý deň,

Zákonník práce upravuje tzv. dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca, pri ktorých zamestnávateľ je povinný poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy.

Zamestnávateľ je tak povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno podľa § 141 ods. 2 písm. c) aj na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa pritom poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku. 

Z Vašej otázky však vyplýva, že ste počas vyšetrenia Vašej manželky u lekára boli doma aj s maloletým dieťaťom. Podmienka sprevádzania rodinného príslušníka na vyšetrenie v zdravotníckom zariadení tak nie je splnená. Uviedli ste, že papier od lekára bol manželke vystavený. Predpokladám, že Vaša manželka je na rodičovskej dovolenke, pričom na vyšetrenie išla bez sprievodu. Ak aj napriek tomu jej lekár vystavil potvrdenie o tom, že bola na vyšetrení (spravidla na tzv. priepustke) mohli by ste ho zamestnávateľovi predložiť.

Žiaľ vy sám ste zamestnávateľovi oznámili, že počas vyšetrenia rodinného príslušníka ostávate doma s Vašim dieťaťom. Tým ste vylúčili, že ste s manželkou boli na vyšetrení v zdravotníckom zariadení ako sprevádzajúca osoba. Zamestnávateľ tak nemusí Váš doklad akceptovať, pretože podmienka podľa § 141 ods. 2 písm. c) nebola splnená.

Treba mať tiež na pamäti, že ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna, inak je povinný o nej upovedomiť bez zbytočného odkladu. 

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi aj pracovné voľno z iných dôvodov ako podľa § 141 ods. 2, či už s náhradou mzdy alebo bez. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ sa má sám rozhodnúť, či takéto voľno nad rámec zamestnancovi poskytne, alebo nie. Rovnako môže zamestnávateľ pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy poskytnúť zamestnancovi na jeho žiadosť, prípadne môže poskytnúť aj pracovné voľno, ktoré si zamestnanec odpracuje. Odporúčam Vám Vašu situáciu riešiť priamo so zamestnávateľom.

Dobrý deň,
áno v tomto prípade ide o prekážku na strane zamestnanca podľa ustanovenia § 141 ods. 2 písm. c) bod 1. v spojení s ustanovením § 40 ods. 5 Zákonníka práce. Aj takáto osoba sa považuje za rodinného príslušníka.

Dobrý deň,
zamestnávateľ môže posudzovať oprávnenosť prekážky v práci, no nie je nevyhnutnosť, či dôvodnosť. Ak ste boli u lekára a máte potvrdenie, lekár rozhoduje, či Vás dá na PN alebo Vás nechá ešte 1 deň doma. Toto nemá právo zamestnávateľ spochybňovať. Čerpanie dovolenky Vám môže nariadiť, ale to má tiež svoje pravidlá, kde musí dodržať lehotu, v ktorej Vám to musí pred čerpaním oznámiť (nemôže určiť čerpanie spätne) a hlavne dovolenku nemožno čerpať na čas, kedy ste mali prekážky v práci. Odporúčam mu napísať list, v ktorom ho vyzvete, aby uznal dané potvrdenia, že jeho postup je nezákonný a že pokiaľ nebude postupovať podľa zákona podáte na neho podnet na inšpektorát práce.

Dobrý deň,
v otázke je trochu rozpor : píšete, že zamestnanec išiel k lekárovi na priepustku a následne uvádzate, že nedal včas vedieť o návšteve lekára.

K textu otázky uvádzame, že platí ust. § 144 Zákonníka práce :

"Spoločné ustanovenia o prekážkach v práci
(1) Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.
(2) Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.
(3) Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ je povinný mu umožniť odpracovanie zameškaného času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody."

Z uvedeného zák. textu § 144 ods. 1 ZP vyplýva, že ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie prac. voľna. V reálnom živote však to nie je vždy možné /náhle zhoršenie zdrav. stvau, úraz a podobne/, potom platí druhá veta cit. odstaca a to že zamestnanec je povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu /napr. aj telefonicky/. Zamestnanec následne musí Vám ako zamesntávateľovi predložiť doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní, pričom zdrav. zariadenie je povinné predmetný doklad potvrdiť.

Dobrý deň,
podľa ust. § 141 ZP platí, že zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci, ak sa tento ; podrobil vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Z ust. § 144 ZP vyplýva, že "ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ je povinný mu umožniť odpracovanie zameškaného času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody."

Keďže vo Vašom. prípade došlo k náhlemu zhoršeniu zdravia, preto ste museli navštíviť pohotovosť, nemohli ste zamestnávateľa vopred informovať a požiadať o poskytnutie prac. voľna. Zamestnávateľovi ste predložili doklad o návšteve zdrav. zariadenia. Zamestnávateľ je povinný Vám poskytnúť náhradu mzdy.

Dobrý deň,
vo Vašom prípade platí ust.§ 52 Zákonníka práce :

"Domácka práca a telepráca
(1) Pracovný pomer zamestnanca, ktorý vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste (ďalej len „domácka práca") alebo vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií (ďalej len „telepráca") v pracovnom čase, ktorý si sám rozvrhuje, sa spravuje týmto zákonom s týmito odchýlkami:
a) nevzťahujú sa na neho ustanovenia o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času, nepretržitom dennom odpočinku, nepretržitom odpočinku v týždni a o prestojoch,
b) pri dôležitých osobných prekážkach v práci mu nepatrí od zamestnávateľa náhrada mzdy s výnimkou úmrtia rodinného príslušníka,
c) nepatrí mu mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak.
(2) Zamestnávateľ prijme pri telepráci vhodné opatrenia, najmä
a) zabezpečí, nainštaluje a pravidelne udržiava technické a programové vybavenie potrebné na výkon telepráce okrem prípadov, keď zamestnanec vykonávajúci teleprácu používa svoje vlastné vybavenie,
b) zabezpečuje, najmä pokiaľ ide o softvér, ochranu údajov, ktoré sa spracúvajú a používajú pri telepráci,
c) informuje zamestnanca o všetkých obmedzeniach používania technického vybavenia a programového vybavenia, ako aj o sankciách v prípade porušenia týchto obmedzení.
(3) Zamestnávateľ prijme opatrenia, ktoré predchádzajú izolácii zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu od ostatných zamestnancov a dávajú mu možnosť stretávať sa s ostatnými zamestnancami.
(4) Pracovné podmienky zamestnanca pri domáckej práci a telepráci nesmú znevýhodňovať zamestnanca v porovnaní s porovnateľným zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa.
(5) Za domácku prácu alebo teleprácu sa nepovažuje práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním doma alebo na inom ako zvyčajnom mieste výkonu práce za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje."

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že prac. voľno Vám patrí len v prípade úmrtia rodinného príslušníka; pracovné voľno s náhradou mzdy na návštevu lekára Vám nepatrí.

Dobrý deň,

ak ide o zamestnanca, tak "na seba" má nárok v zásade na 7 dní pokiaľ ide o návštevu lekára (zákon výslovne hovorí o "vyšetrení alebo ošetrení zamestnanca v zdravotníckom zariadení"), a to za predpokladu, že sa to nedá vykonať mimo pracovného času. Na týchto 7 dní má súčasne zamestnanec nárok na náhradu mzdy. Ak by išlo o návštevu nad rámec týchto 7 dní za rok, tak už zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy. Vždy však ide o ospravedlnenú neúčasť v práci, resp. o dôležitú prekážku na strane zamestnanca.

Uvedenú problematiku upravuje ustanovenie § 141 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce.

Dobrý deň,
najprv kúsok právnej teórie.

Podľa ust. § 141 Zákonníka práce platí :

"Dôležité osobné prekážky v práci
(1) Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166), karantény, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu, osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu a počas obdobia, kedy sa osoba, ktorá sa inak stará o dieťa mladšie ako desať rokov veku, podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(2) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:
a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení
1. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
2. ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
3. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
b) narodenie dieťaťa zamestnancovi; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť,... ".

Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že zamestnávateľ poskytne prac. voľno na nevyhnutne potrebný a to jednak na vyšetrenie alebo ošetrenie, ak toto ošetrenie nebolo možné vykonať mimo prac. času, ako aj v prípade sprevádzania manželky do a z pôrodnice.

K otázke dochádzania na ošetrenie na východné Slovensko, uvádzame, že je to rozhodnutie Vaše, že budete chodiť k zubárovi až na vých.Slovensko, preto sme názoru, že postup zamestnávateľa je správny. Iné by to bolo v prípade, ak by išlo o jediného špecialistu v rámci SR, ktorý by bol až na východnom Slovensku, prípadne by Vás k uvedenému špecialistovi poslal priamo zamestnávateľ.

Zamestnávatelia uznávajú cestu na ošetrenie, vyšetrenie alebo sprevádzanie v primeranom rozsahu s prihliadnutím na dĺžku cesty tam a späť, keďže bez uznania týchto ciest by nebol splnený účel ustanovenia § 141 Zákonníka práce, ktoré stanovuje povinnosť zamestnávateľa poskytnúť prac. voľno na nevyhnutne potrebný čas.

Dobrý deň,
áno, máte pravdu, ZP takéto prípady vyslovene nerieši. Pri riešení takýchto prípadov je potrebné vychádzať z ust. § 141 ods. 2 ZP a to, že zamestnanec má nárok na max. 7 dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo prac. času "

"(2) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:
a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení
1. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
2. ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
3. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
b) narodenie dieťaťa zamestnancovi; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť,
c) sprevádzanie
1. rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
2. zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku,..."

Teda v prvom rade si má zamestnanec vyšetrenia a ošetrenia zabezpečovať mimo prac. času a až keď to nie je možné, tak v pracovnom čase, čo sa v podstate týka aj sprevádzania.

V otázke uvádzate, že zamestnanec je u Vás v prac. pomere 2 dni v týždni, z čoho nemožno vyvodiť resp. zamestnanec nemôže vychádzať z toho, že ako zamestnávateľ zo zákona ste povinný mu umožniť čerpanie 7 dní prac. voľna na vyšetrenie alebo ošetrenie; na vyšetrenia alebo ošetrenia má takýto zamestnanec dostatok času v pracovných ostatných dňoch. Uvedené však neplatí v prípade, že by došlo napr. k náhlemu úrazu, keďže tento nie je možné predvídať v zmysle ust. § 144 prvá veta /"vopred"/. Je na ostražitosti zamestnávateľa, aby potvrdenia od lekára občas skontroloval (ordinačné hodiny a pod.)

Súčasne platí ust. § 144 ZP  a to, že "ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní."

Dobrý deň, 

podľa ust. § 141 ods. 2 ZP platí :

"2) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:

a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení

1. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

2. ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

3. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,"

Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že pokiaľ ošetrenie u zubára absolvujete v čase, keď nemáte pracovnú zmenu, nemáte nárok na prac. voľno. V zmysle ust. ZP nárok na prac. voľno je v prípade, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať  mimo prac. času, teda išli by ste na pohotovosť v čase prac. zmeny.

Dobrý deň, v otázke uvádzate, že ide o estetickú operáciu, a teda nejde o operáciu, ktorá zrejme nie je nevyhnutná z dôvodu predchádzajúcej choroby alebo úrazu. Pokiaľ ide o estetickú operáciu na Vaše želanie pre zlepšenie vzhľadu a pod. (viečka, tuk a pod.), potom je postoj zamestnávateľa správny a nemáte nárok na čerpanie prekážok v práci podľa ust. Zákonníka práce.

Podľa ust. § 141 Zákonníka práce platí : 

"Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166), karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak."

Ak by však išlo o estetickú operáciu, ktorá je nevyhnutná z dôvodu choroby z povolania alebo prac. úrazu, za ktorý zodpovedá zamestnávateľ, potom podľa nášho názoru máte nárok na práceneschopnosť resp. čerpanie pracovného voľna s náhradou mzdy.

Dobrý deň,

základom vo Vami uvedenom prípade je ust. § 141 ods. 2 ZP, v zmysle ktorého "zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a  a to na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času."

Podľa ust. § 144 ZP platí :

"Spoločné ustanovenia o prekážkach v práci

(1) Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.

(2) Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní."

V otázke uvádzate, že pracujete na polovičný prac. úväzok /t.j. zrejme nie každý deň, resp. každý deň len napr. 4 hodiny, potom zrejme zamestnávateľ vychádzal z toho, že ste mohli vyšetrenie u lekára absolvovať v mimopracovnom času, potom je jeho postup v súlade so ZP.

Je na Vás, aby ste  preukázali, že vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimopracovného času.

Dobrý deň, áno je to možné. Podľa ust. § 40 ods. 5 ZP platí : "Rodinný príslušník na účely tohto zákona je manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, rodič zamestnanca, súrodenec zamestnanca, manžel súrodenca zamestnanca, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič zamestnanca, prarodič jeho manžela, vnuk zamestnanca a iná osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti."

U zamestnávateľa však bude musieť preukázať spoločné žitie s Vami a dieťaťom, vrátane toho, že sprevádzanie bolo nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času (§ 141 ods. 2 písm. c/ bod 1. ZP).

Dobrý deň prajem,

podľa zákona máte nárok na 7 dní na lekárske vyšetrenie Vaše, prípadne ďalších 7 dní na sprevádzanie člena rodiny do zdravotníckeho zariadenia. V danom čase máte nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy, pričom o tejto prekážke musíte zamestnávateľ bezodkladne informovať. K lekárovi by ste prioritne mali ísť v čase, kedy nepracujete, ak to objektívne nie je možné, tak aj počas pracovného času. Zamestnávateľ nemá právo posudzovať to, či vyšetrenie malo trvať celý deň, či kratšie. To je odborná otázka, o ktorej rozhoduje lekár. Každé jedno potvrdenie by však malo zodpovedať skutočnosti a síce tomu, že ste v daný deň boli u lekára a vyžadovalo si to neprítomnosť celý deň (pracovný čas počas dňa). Záleží však aj na tom ako ste dohodnutí so zamestnávateľom. 

Dobrý deň prajem,

rozsahu, v ktorom uzná návštevu u lekára posudzuje zamestnávateľ, a teda teoreticky nemusí uznať celodenné lekárske potvrdenie, ak objektívne postačovalo napr. 3 hodinové, či iné. To je však veľmi individuálne a pokiaľ Vám lekár potvrdí, že sa jedná o celodenné vyšetrenie, tak by to mal rešpektovať, pretože zamestnávateľ nie je odborník a nevie, aký je Váš zdravotný stav a prečo Vám lekár odporučil byť doma. To je Vaša súkromná vec. Môžete mu to skúsiť vysvetliť, prípadne si vyžiadať od lekára celodenné potvrdenie. 

Dobrý deň,

obvodný lekár Vás môže uznať ako osobu dočasne práceneschopnú spätne najviac tri kalendárne dni a to len na základe lekárskeho nálezu zubno-lekárskej pohotovostnej služby, ambulantnej pohotovostnej služby alebo ústavnej pohotovostnej služby.

T.j. : Pokiaľ ste neboli na pohotovosti, všeobecný lekár Vás nemôže uznať spätne za dočasne práceneschopnú.

Dobrý deň prajem,

nie je mi celkom zrejmé, aký je presne skutkový stav Vášho prípadu. Ak zamestnávateľ uzná lekárske vyšetrenie, tak máte nárok na náhradu mzdy v sume priemerného zárobku. Ak by ho neuznal a dal by vám absenciu, tak teoreticky Vám môže daný čas "strhnúť" z platu. Potreboval by som však bližšie informácie, aké boli okolnosti.

Dobrý deň. Pokiaľ ide o dôležité osobné prekážky v práci, tak Zákonník práce v danej súvislosti hovorí o "vyšetrení alebo ošetrení zamestnanca v zdravotníckom zariadení". Som toho názoru, že Váš prípad sa dá subsumovať (podriadiť) pod ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení. Z tohto dôvodu zastávam názor, že takúto dôležitú osobnú prekážku v práci na strane zamestnanca môže zamestnávateľ uznať.

Dobrý deň,

zákon neupravuje formu tzv. paragrafu (potvrdenia o návšteve u lekára). Vy ako zamestnanec musíte preukázať, že ste u lekára boli, kedy a ako dlho. Ak ste si toto splnili, tak potom nemá dôvod namietať formu tohto potvrdenia. Ak by aj spoločnosť mala vlastné tlačivá, v zásade by mali tiež obsahovať to isté. Ak by bezpodmienečne trval na firemnom tlačive, podľa môjho názoru by už konanie zamestnávateľa bolo možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Ak nechce uznať prekážku v práci, len preto, že potvrdenie nie je na danom tlačive, tak v takom prípade porušuje Zákonník práce. Ak idete k lekárovi, mali by ste to oznámiť vopred. Ak to vopred neviete, tak bez zbytočného odkladu.

Dobrý deň,

podľa ust. § 141 ods. 7 Zákonníka práce pri prekážkach v práci na strane zamestnanca sa náhrada mzdy sa poskytne v sume priemerného zárobku zamestnanca.

Právna úprava priemerného zárobku je upravená v ust. § 134 Zákonníka práce :

"Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely

(1) Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

(2) Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

(4) Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor."

Dobrý deň prajem,

pri takýchto situáciách sa postupuje v zásade tak, že vyšetrenie u lekára, je prekážka v práci, pričom túto musíte preukázať zamestnávateľovi. Ak lekár určí priepustku na celý deň, mal by podľa môjho názoru zamestnávateľ takúto priepustku akceptovať, avšak je to na ňom. Pretože len zamestnávateľ môže rozhodnúť, či ju akceptuje. Mala by Vám platiť na celý deň, ale ako som uviedol, záleží to na zamestnávateľovi. V praxi si však neviem predstaviť, aby ste napr. kvôli jednému dňu išli na PN. Mohol by však trvať na tom, aby ste si zobrali dovolenku. Závažnosť vyšetrenia a ochorenia posudzuje lekár. Ak ten stanoví, že je to bolestivé a máte byť doma celý deň, tak by to mal zamestnávateľ rešpektovať.

Dobrý deň prajem,

ako zamestnanec máte nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy v trvaní 7 dní v kalendárnom roku na lekárske vyšetrenia a ošetrenie. Musíte však návštevu u lekára preukázať dokladom a zamestnávateľa o tom bezodkladne informovať. Je na zamestnávateľovi, aby posúdil doklady a rozhodol, či uzná, alebo neuzná prekážku v práci a v akom rozsahu. Ak však máte doktora mimo miesta bydliska, pričom daný lekár Vám dá priepustku na celý deň, potom by ju mal zamestnávateľ uznať, avšak zaručiť Vám to nevie nikto. Je to na zamestnávateľovi. 

Dobrý deň prajem,

odpoveď na Vašu otázku sa nachádza v § 112 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého Zamestnávateľ nesmie určiť čerpanie dovolenky na obdobie, keď je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, a na obdobie, počas ktorého je zamestnanec na materskej dovolenke a rodičovskej dovolenke. Počas ostatných prekážok v práci na strane zamestnanca môže zamestnávateľ určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť.

Lekárske vyšetrenie, alebo ošetrenie je prekážka na strane zamestnanca (§ 141 ods. 2 ZP). Čerpanie dovolenky na čas, kedy ste boli u lekára a máte priepustku Vám môže určiť len s Vašim súhlasom a na Vašu výslovnú žiadosť. Priepustku si odporúčam ponechať. Zamestnávateľ pravdepodobne nezmení svoje rozhodnutie, no Vám ostane za čas, počas ktorého ste boli u lekára dovolenka v rovnakom rozsahu, ktorú si môžete čerpať. Ak Vám ju odmietne umožniť vyčerpať, musí Vám ju potom preplatiť, prípadne si ju budete môcť vybrať aj proti jeho vôli (za podmienok uvedených v § 113 ods. 2 Zákonníka práce).

Dobrý deň,

uvedené nie je zákonom, a teda Zákonníkom práce upravené. Vami uvedené väčšinou upravujú interné predpisy zamestnávateľa. Tvrdenia zamestnávateľa, že jedna priepustka je na niekoľko hodín, nie sú zákonom podložené.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:

- vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení

1. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

2. ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

3. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Dobrý deň prajem,

ak máte na mysli "p" lekárske vyšetrenia tak zo zákona ich máte 7 a nie 14 (pravdepodobne ste spočítali lekárske vyšetrenia + ošetrenie člena rodiny), pričom zákon nestanovuje to, kedy si ich môžete vybrať, resp. nestanovuje ani limit, koľko si ich môžete vybrať za mesiac. Vždy si ich zamestnanec vyberá podľa toho, ako to potrebuje. Takže zamestnávateľ Vám nemôže zabrániť ísť k lekárovi, keď to potrebujete. 

Dobrý deň prajem,

rozumiem otázke. Podľa § 144 ods. 2 Zákonníka práce Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Zamestnávate je ten, kto posudzuje oprávnenosť prekážky. V zásade, pokiaľ lekár určí, že mi mal pacient (zamestnanec) ostať doma radšej po zvyšok dňa, potom by takéto rozhodnutie lekára mal podľa môjho názoru zamestnávateľ rešpektovať. Zamestnávateľ má totiž konať v súlade s oprávnenými záujmami zamestnanca a nekonať v rozpore s dobrými mravmi. To isté platí aj o zamestnancovi. V zásade je to na rozhodnutí zamestnávateľa, prípadne na interných pravidlách, aké máte zavedené. Ak sa chcete takémuto niečo vyhnúť, potom je dobré zaviesť internú smernicu, ktorá by presne upravila, ako sa bude návšteva u lekára posudzovať. 

Čo sa týka poobednej a nočnej, to je opäť na zvážení. Dôvodné by napr. bolo, ak by potvrdenie bolo napr. z pohotovosti. Avšak rovnako mohol lekár na doobeňajšom vyšetrení odporučiť nenastúpiť na najbližšiu zmenu. Odporúčam to riešiť v internej smernici.

Dobrý deň prajem,

zákon neupravuje oprávnenie zamestnávateľa volať lekárovi, aby si overil, či ste boli u lekára. V zásade má právo posúdiť odôvodnenosť absencie, kvôli vyšetreniu. Podľa môjho názoru hraničí jeho konanie s konaním v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ ste mu predložili potvrdenie s pečiatkou a podpisom lekára, potom nemá dôvod si to overovať takýmto spôsobom.

Dobrý deň,

zamestnávateľ má právo posúdiť odôvodnenosť návštevy u lekára, v zmysle, či ju nebolo možné vykonať mimo prac. času, prípadne kratšie. Ak však skutočne nebolo možné vykonať vyšetrenie v iný čas, musí Vám uznať potvrdenie. Zamestnávateľ si nemôže stanoviť, že Vám uzná max. 2 vyšetrenia mesačne, pretože to nie je možné predvídať. Zamestnanec nikdy nevie, či a koľko bude chorý. Uvedené môžete riešiť napr. na inšpekcii práce.

Dobrý deň 

podľa ust. § 7 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve "zdravotnícke zariadenie je prevádzkový útvar zriadený na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti."

Medzi zdrav. zariadenia patria okrem iných aj zariadenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek /§ 7 ods,. 3 písm. e/ cit. zákona.

Medzi predmetné zariadenia podľa cit. zákona patria aj centrá ako uvádzate v otázke, ktoré patria pod prísl. VÚC, ministerstvo zdravotníctva alebo vnútra. Odporúčame Vám len zistiť zriaďovateľa uvedeného Centra.

Podľa uvedeného v súlade s ust. § 141 Zákonníka práce máte nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy; teda vo Vašom prípade nie je podstatné to, že uvedené Centrum nemá vo svojom názve pojem zdravotnícke zariadenie.

Podľa ust. § 141 ods. 2 ZP platí :

" Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:

a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení

1. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

2. ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

3. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

c) sprevádzanie

1. rodinného príslušníka  /naša pozn : rodinným príslušníkom je aj dieťa - § 40 ods. 5 ZP/  do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

2. zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku,.... "

Len pripomíname ust. § 144 Zákonníka práce :

"Spoločné ustanovenia o prekážkach v práci

(1) Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.

(2) Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.

(3) Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ je povinný mu umožniť odpracovanie zameškaného času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody."

T.j. : Upovedomte zamestnávateľa o uvedenom povinnom vyšetrení s dieťaťom a doneste zamestnávateľovi potvrdenie z Centra /uvedený časový rozsah/.

Dobrý deň prajem,

nie, takáto úprava v Zákonníku práce neexistuje. Je síce pravda, že zamestnávateľ má právo posúdiť odôvodnenosť pracovného voľna z dôvodu návštevy u lekára a zamestnanec sa má snažiť ísť k lekárovi mimo pracovného času, avšak nemôže paušálne povedať, že takéto pravidlo u neho platí. Niekedy jednoducho nie je možné ísť k lekárovi inokedy než počas pracovnej doby a niekedy je potrebné aj vyšetrenie u toho istého lekára. Podľa môjho názoru by preto mal skutočne zvážiť a odôvodniť Vám prečo má takéto pravidlo. Ak ste potrebovali vyšetrenie, nemá na to dôvod, Vám to neuznať. Ak by to neuznal, odporúčam zvážiť dať podnet na inšpektorát práce.

Dobrý deň, podľa ust. § 114 Zákonníka práce platí :

"Ak nastúpi zamestnanec v priebehu dovolenky službu v ozbrojených silách, ak bol uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz alebo ak ošetruje chorého člena rodiny, dovolenka sa mu prerušuje. To neplatí, ak zamestnávateľ určí čerpanie dovolenky na čas ošetrovania chorého člena rodiny na žiadosť zamestnanca. Dovolenka sa prerušuje aj nástupom materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166 ods. 1)."

Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že prerušenie dovolenky vo Vami uvedenom prípade a poskytnutie prac. voľa z dôvodu dôležitých osobných prekážok v práci /ošetrenie alebo vyšetrenie/ nie je možné, alebo inakšie : prerušenie dovolenky a jej nahradenie pracovným voľnom  z dôvodu dôležitých osobných prekážok v práci nie je možné.

Dobrý deň, 

keďže Váš pracovný pomer vznikol v priebehu kalendárneho roka, potom platí ust. § 141 ods. 6 Zákonníka práce :

"Zamestnávateľ môže určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodov uvedených v odseku 2 písm. a) prvom bode a písm. c) prvom bode sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Celkový nárok podľa prvej vety sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor."

T.j. : Keďže Váš pracovný pomer vznikol v priebehu kalendárneho roka a bude trvať celkom 4 mesiace, zamestnávateľ môže určiť v súlade s uvedeným ustanovením, že zo 7 dní máte nárok na celkom 5 dni a to z týchto dôvodov :  

1. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času

2./ sprevádzanie

1. rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Poznamenávame, že pre prekážky v práci všeobecne, že vyšetrenie alebo ošetrenie je treba realizovať  vo Vašom mimopracovnom čase a až keď to nie je možné /napr.náhly úraz, zhoršenie zdrav. stavu a pod./ , nastupuje zákonná povinnosť zamestnávateľa poskytnúť pracovné voľno v zákonnom rozsahu 7 dní v kalendárnom roku.

Ďalej platí ust. § 144 ZP a to, že "ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní."

Dobrý deň, 

podľa ust. § 143 Zákonníka práce platí :

"Prekážky v práci pri pružnom pracovnom čase

(1) Prekážky v práci na strane zamestnanca sa pri uplatnení pružného pracovného času posudzujú ako výkon práce s náhradou mzdy len v rozsahu, v ktorom zasiahli do základného pracovného času. V rozsahu, v ktorom zasiahli do voliteľného pracovného času, sa posudzujú ako ospravedlnené prekážky v práci, nie však ako výkon práce a neposkytuje sa za ne náhrada mzdy.

(4) Ak zamestnanec neodpracoval pre ospravedlnené prekážky v práci uvedené v odseku 1 druhej vete celý prevádzkový čas určeného pružného pracovného obdobia, pretože mu v tom bránila prekážka v práci na jeho strane, je povinný bez zbytočného odkladu po jej odpadnutí túto neodpracovanú časť pracovného času odpracovať v pracovných dňoch, ak sa so zamestnávateľom nedohodol inak. Odpracovanie je možné len vo voliteľnom pracovnom čase, ak sa nedohodla iná doba, a odpracovanie nie je prácou nadčas."

Odpoveď : Zamestnávateľ postupoval správne. Možnosťou je dohodnúť sa so zamestnávateľom, že túto jednu hodinu si neodpracujete, ale potom samozrejme ju nebudete mať ani zaplatenú. Prípadne dohodnúť čerpanie dovolenky na jednu hodinu so súhlasom zamestnávateľa.

Dobrý deň, podľa ust. § 144 Zákonníka práce platí :

"Spoločné ustanovenia o prekážkach v práci

(1) Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.

(2) Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.

(3) Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ je povinný mu umožniť odpracovanie zameškaného času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody."

Vychádzajúc z Vami uvedenej otázky, už teraz viete, že na deň 4.4.2019 ste objednaný na vyšetrenie.

Z ust. § 144 ZP vyplýva, že ste povinný požiadať zamestnávateľa o poskytnutie prac. voľna.

Zdrav. zariadenie je povinné potvrdiť Vám doklad o existencii prekážky a o jej trvaní, teda uviesť dátum trvania vyšetrenia pre potreby zamestnávateľa. 

Ak Vám lekár nenapíše trvanie vyšetrenia, neznamená to, že tzv. § Vám patrí na celý deň v trvaní 24 hodín; alebo inakšie : pracovné voľno Vám patrí len v rozsahu aký je uvedený na potvrdení zdrav. zriadenie o trvaní prekážky, Ak by napr. vyšetrenie trvalo do 15.30 hod. podľa potvrdenia lekára, ste povinný nastúpiť na zamestnania.

Dobrý deň,

Zákonník práce upravuje právo zamestnanca na pracovného voľno v prípade potreby lekárskeho vyšetrenia, či sprevádzania rodinného príslušníka k lekárovi. Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. 

Ak skutočne nie je možné lekára navštíviť mimo pracovného času, potom v zmysle zásady konania v súlade s dobrými mravmi, by Vás mal uvoľniť.

Dobrý deň,

zákon neustanovuje v takýchto prípadoch presnú lehotu. Podľa § 144 Zákonníka práce 

(1) Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.

(2) Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.

Platí tu teda pravidlo, že je potrebné túto skutočnosť oznámiť čo najskôr, ako o nej viete. Ak ide o urgentné situácie, ktoré sa nedali oznámiť vopred, pri nich to samozrejme neplatí, no aj tu ste povinný oznámiť čím skôr.

Dobrý deň, v prípade, ak máte počas výpovednej doby lekárske vyšetrenie, alebo Vás lekár vypíše na PN, sa výpovedná doba neprerušuje. Pokiaľ nejde o vyšetrenie, ktoré nariadil zamestnávateľ z dôvodu, že je potrebné posúdiť, či ste spôsobilý výkonu práce, môžete navštíviť akéhokoľvek lekára.

Dobrý deň,

Zákonník práce v § 141 ods. 2 písm. a) a c) ustanovuje nasledovné:

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:

a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení

1. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

2. ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

3. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

c) sprevádzanie

1. rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

2. zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku,

Z tohto vyplýva, že zákon neupravuje pracovné voľno tak, že ho máte 7 dní na každého rodinného príslušníka. Chápe sa to tak, že máte 7 dní a je na Vás, kedy a na ktorého z nich tieto dni použijete. Čo sa týka spomínaných 10 dní, tie platia na sprevádzanie zdrav. postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy, teda nie k lekárovi.

Na sprevádzanie dieťaťa (ktoré je rodinným príslušníkom) máte 7 dní na obe deti spolu. Ak by ste potrebovali navštíviť lekára aj po vyčerpaní týchto dní, máte na to samozrejme právo, avšak budete mať už len pracovné voľno bez náhrady mzdy. 

Vždy musíte zamestnávateľovi preukázať potvrdenie od lekára a predtým ho informovať o tom, že musíte ísť k lekárovi.

Ak máte  dieťa do 15 rokov, môžete požiadať aj o úpravu pracovného času. Podľa § 164 ods. 2 Zákonníka práce Ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.

Dobrý deň,

podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce je právo zamestnávateľa posúdiť rozsah poskytnutého pracovného voľna pre účely návštevy u lekára. Rozhodujúce však je to, čo uvedie aj lekár v tzv. priepustke, teda koľko trvalo vyšetrenie. Taktiež je v týchto prípadoch kľúčové aj to, či bolo možné návštevu u lekára vykonať mimo pracovného času. Ak áno, je zamestnanec povinný využiť čas mimo pracovnej doby. Ak to objektívne možné nie je, potom môže využiť aj pracovný čas. Odpoveď tak záleží na viacerých okolnostiach. V zásade však áno, zamestnávateľ môže rozhodnúť aj tak, že uzná len časť.

Dobrý deň,

podľa § 144 Zákonníka práce Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.

Tieto povinnosti zamestnanec splnil. Je však na zamestnávateľovi, ako vyhodnotí prekážku v práci z dôvodu vyšetrenia a či ju uzná. Zamestnanec má totiž povinnosť využiť napr. na vyšetrenie čas, ktorý je mimo pracovného času, až keď to skutočne nie je možné, môže ísť aj o pracovný čas.

Neuvádzate z akého dôvodu a akou formou s ním skončil pracovný pomer. Zamestnanec má právo oznámiť zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával a rovnako aj právo podať žalobu na neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Ak zamestnávateľ svojvoľne vyhodnotil oprávnenú prekážku v práci na strane zamestnanca ako absenciu v práci, potom by mal zamestnanec značnú šancu uspieť v tomto spore.

Dobrý deň,

tzv. paragraf za návštevu u lekára je upravený v § 141 ods. 1 písm. a) bod 1 

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu: vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Ak Vám zamestnávateľ uznal pracovné voľno na lekárske vyšetrenie na celý deň, potom Vám patrí náhrada mzdy za čas, aký ste mali v danom dni odpracovať. Náhrada mzdy sa poskytne v sume priemerného zárobku zamestnanca. K presnej výške mzdy sa vyjadriť nedokážem, nakoľko to záleží od viacerých okolností a ide skôr o účtovné hľadisko. V praxi však náhrada mzdy je takmer rovnaká ako mzda (ako keby ste boli v práci). Odporúčam sa pokúsiť informovať u mzdového účtovníka, či priamo zamestnávateľ na dôvod. 

Dobrý deň, na Vašu otázku predkladáme nasledovnú odpoveď :

Podľa ust. § 141 Zákonníka práce platí (citujeme) :

"Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:

a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení

1. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

2. ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

3. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

b) narodenie dieťaťa zamestnancovi; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť,

Pre vás je dôležité vedieť to, že ak Vám je táto prekážka v práci vopred známa, ste povinná včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna (§ 144 Zák. práce); inak ste povinná upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.

Prekážku v práci a jej trvanie ste  povinná zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť Vám doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.

V otázke nepíšete, kde sa má Vami plánovaná prehliadka uskutočniť, preto uvádzame, že nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy je prípade, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Zákon nehovorí o vyšetrení alebo ošetrení v zahraničí, sme názoru, že nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy sa týka len času samotného ošetrenia alebo vyšetrenia a nie aj pracovného voľa na cestu do a z konkrétneho štátu do SR, maximum je uznanie trvania cesty z bydliska do zamestnania  a späť, teda nie celková cesta zo SR do zahraničia a späť.

Dobrý deň, 

z dôvodu, že Vám končí pracovný pomer k 28.2.2019 Vám nemôže zamestnávateľ neuznať čerpanie pracovného voľna z dôvodu lekárskeho vyšetrenia alebo ošetrenia.

Pre vás je dôležité vedieť to, že ak Vám bola táto prekážka v práci vopred známa, boli ste povinná včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna (§ 144 Zák. práce). Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.

Prekážku v práci a jej trvanie ste  povinná zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť Vám doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.

Dobrý deň, 

podľa ust. § 52 Zákonníka práce platí : 

"Domácka práca a telepráca

(1) Pracovný pomer zamestnanca, ktorý vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste (ďalej len „domácka práca") alebo vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií (ďalej len „telepráca") v pracovnom čase, ktorý si sám rozvrhuje, sa spravuje týmto zákonom s týmito odchýlkami:

a) nevzťahujú sa na neho ustanovenia o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času, nepretržitom dennom odpočinku, nepretržitom odpočinku v týždni a o prestojoch,

b)pri dôležitých osobných prekážkach v práci mu nepatrí od zamestnávateľa náhrada mzdy s výnimkou úmrtia rodinného príslušníka,

c) nepatrí mu mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak."

Záver : Zamestnávateľ Vám uviedol správnu informáciu /viď vyššie písm. b)/.

Dobrý deň,

podľa ust. § 141 Zákonníka práce platí (citujeme) :

"Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:

a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení

1. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

2. ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

3. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

b) narodenie dieťaťa zamestnancovi; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť,

c) sprevádzanie

1. rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

2. zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku."

Z uvedeného zákonného textu vyplýva, v ktorých prípadoch a v akom rozsahu patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy. 
Pokiaľ plánujte ukončiť pracovný pomer k 28.2.2019 neznamená to, že máte nárok na predmetné voľno v alikvotnej časti za dva mesiaca roka 2019.

Vy môžete využiť aj sedem dní  ešte v priebehu mesiaca január a február 2019, len je potrebné zamestnávateľovi predmetný zákonný nárok preukázať v tom, že vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Zároveň platí, že ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ je povinný mu umožniť odpracovanie zameškaného času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody (§  144 ZP).

Dobrý deň,

Zákonník práce neobmedzuje právo zamestnanca na návštevu lekára len na doobedie. Preto je ho možné využiť aj poobede, avšak len v prípade, že nebolo možné navštíviť lekára mimo pracovnej zmeny, teda v iný čas. V prípadoch naliehavých zdrav. ťažkostí je ho teda možné využiť aj poobede.

Dobrý deň,

podľa ust. § 141 platí (citujeme) :

"(4) Za jeden deň sa považuje čas zodpovedajúci dĺžke pracovného času, ktorý mal zamestnanec na základe rozvrhnutia ustanoveného týždenného pracovného času v tento deň odpracovať.

(5) Na účely určenia celkového rozsahu pracovného voľna poskytnutého zamestnancovi v kalendárnom roku pri prekážke v práci podľa odseku 2 písm. a) a c) sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni."

(7) Náhrada mzdy sa poskytne v sume priemerného zárobku zamestnanca."

Podľa ust. § 134 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Dobrý deň,

zákon neukladá povinnosť zamestnancovi, ktorý zmeškal pracovnú zmenu, kvôli vyšetrení u lekára, aby si túto nadrobil. V kalendárnom roku máte nárok na 7 dní pracovného voľna s náhradou mzdy za vyšetrenie u lekára. Správny postup je teda, že zamestnávateľovi bezodkladne oznámite, že nemôžete prísť do práce kvôli lekárskemu vyšetreniu a následne mu o tom predložíte doklad. Nadpracovať si to nemusíte.

Dobrý deň, 

podľa ust. § 141 ods. 2 Zákonníka práce platí :

"Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:

a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení

1. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

2. ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

3. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Ostatné druhy prekážok v práci na strane zamestnanca stanovuje uvedený § 141 ZP.

Platí, že za jeden deň sa považuje čas zodpovedajúci dĺžke pracovného času, ktorý mal zamestnanec na základe rozvrhnutia ustanoveného týždenného pracovného času v tento deň odpracovať, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni.

T.j. :  Vo Vašom prípade sú to 4 hodiny, čo je v postate pracovné voľno 3,5 dňa, po zaokrúhlení 4 dní ročne pri 40 hodinovom pracovnom týždni. 

Podľa ZP zamestnávateľ môže určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodov ošetrenia alebo vyšetrenia v zdrav. zariadení a v prípade sprevádzania rodinného príslušníka  sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru, alebo inakšie jedna tretina roka v pracovnom pomere = jedna tretina z ročného nároku na pracovné voľno s náhradou mzdy je 7 dní na vyšetrenie alebo ošetrenie.  Celkový nárok podľa prvej vety sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor.

Spoločne pre všetky prekážky v práci na strane zamestnanca platí, že ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.

Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.

Celkovo k prekážke v práci ošetrenie alebo vyšetrenie v zdrav. zariadení treba uviesť, že tieto ošetrenia  alebo vyšetrenia má zamestnanec absolvovať v mimopracovnom čase a iba v prípade, ak to nie je možné, je zamestnávateľ povinný poskytnúť pracovné voľno. Nakoľko nie vždy je možné žiadať vopred o pac. voľno od zamestnávateľa, zamestnanec je povinný o prekážke v práci upovedomiť zamestnávateľa a o jej trvaní bez zbytočného odkladu.

Dobrý deň, 

podľa ust. § 144 ZP platí, že "ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní."

Súčasne platí, že tí, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno okrem iných aj v prípade vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení a to

1. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

T.j. : Podstatné pre prípadné neuznanie nároku na pracovné voľno je to, či ste mohli realizovať vyšetrenie alebo ošetrenie mimo pracovného času. Až následne ak to nie je možné, zamestnávateľ Vám poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas.

Ak je Vám vopred známe, že pôjdete na ošetrenie alebo vyšetrenie, ste povinná túto okolnosť oznámiť zamestnávateľovi; keďže to vždy nie je možné /napr. úraz/ máte túto okolnosť potreby ošetrenia alebo vyšetrenia oznámiť zamestnávateľovi  a o realizovanom vyšetrení alebo ošetrení predložiť zamestnávateľovi potvrdenie od zdrav. zariadenie o existencii prekážky a čase jej trvania.

Teda ak predložíte zamestnávateľovi potvrdenie od zdrav. zariadenie s uvedením času ošetrenia alebo vyšetrenia a vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné realizovať mimo prac. času, nie je dôvod aby zamestnávateľ túto prekážku v práci neuznal.

Dobrý deň,

podľa § 44 zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti platí, že "poskytovateľ, s ktorým má zdravotná poisťovňa poistenca uzatvorenú zmluvu podľa osobitného predpisu, nesmie požadovať od poistenca úhradu za zdravotnú starostlivosť, ktorá sa plne uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Poskytovateľ nesmie podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti úhradou nad určenú spoluúčasť poistenca podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie, ani iným plnením."

Podľa cit. zákona 

Vo veci môžete kontaktovať VÚC, ktoré kontrolujú cenníky lekárov. 

Poznamenávame, že cenník lekára musí byť umiestnený na viditeľnom mieste v čakárni a na doklade o zaplatení poplatku musí byť  uvedená presná špecifikácia poplatku z cenníka.

Otázkou je, či Vami navštívený lekár má zverejnený cenník a či by Vám bol vydaný doklad o úhrade poplatku.

Dobrý deň, na Vašu otázku predkladáme nasledovnú odpoveď :

Všeobecne podľa ust. § 140 a nasl. Zákonníka práce platí, že "zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:

a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení

1. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

2. ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

3. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času."

Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že zamestnanec má absolvovať vyšetrenie alebo ošetrenie mimo pracovného času a až následne ak ho nebolo možné v uvedenom čase vykonať, patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy.

Povinnosťou zamestnanca podľa ust. § 144 Zákonníka práce je, že "ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ je povinný mu umožniť odpracovanie zameškaného času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody."

Odpoveď na Vašu otázku je, či predmetné vyšetrenie alebo ošetrenie je možné vykonať aj mimo Vašich vyučovacích hodín; ak áno, potom máte ísť na vyšetrenie alebo ošetrenie v uvedenom čase, v prípade, že to nie je možné, tak aj v pracovnom čase, teda keď máte vyučovacie hodiny, a zamestnávateľ je povinný Vám poskytnúť prac. voľno.

Dobrý deň, 

podľa ust. § 144  Zákonníka práce platí, že "ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní."

T.j. : Postup zdrav. zariadenia bol správny, keďže má potvrdiť aký dlhý čas ste boli v zdrav. zariadení.

Zdrav. zariadenie nevie kde Vy sám pracujete a aká je vzdialenosť medzi zdrav. zariadením a Vašim pracoviskom, teda ani ako dlho Vám bude trvať cesta späť na pracovisko.

Ak vychádzame zo zákonného ustanovenia § 141 Zákonníka práce ("Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu: ... sprevádzanie 1. rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času,"), ktoré používa pojem sprevádzanie, čím sa nerozumie iba čas strávený v zdravotníckom zariadení, ale aj cesta naň a späť na pracovisko, sme názoru, že nie je zákonný dôvod, aby Vám zamestnávateľ neuznal túto prekážku v práci pokiaľ sa jedná o čas, ktorý pripadá na čas strávený cestou do a zo zdrav. zariadenia naspäť na pracovisko. 

Dobrý deň,

pracovné voľno s náhradou mzdy je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi na lekárske ošetrenie alebo vyšetrenie na nevyhnutný čas, teda na čas, počas ktorého malo trvať ošetrenie. Zamestnávateľ vychádza z potvrdenia od lekára, avšak je oprávnený rozhodnúť o tom, či potvrdenie uzná, alebo nie. Potvrdenie, ktoré bude vystavené na 4 dni za sebou od toho istého lekára, môže nasvedčovať, že ide o obchádzanie zákona a vzniká riziko, že zamestnávateľ ho neuzná. Tento inštitút by sa mal využívať na vyšetrenia a ošetrenia a nie na liečenie choroby, či úrazu. Na to existuje tzv. PN. Môže sa však stať, že každý deň idete buď k inému lekárovi, alebo idete na kontroly a vzhľadom na cestovanie, či čas strávený u neho je potrebné využiť celý deň.

Dobrý deň,

lekárske vyšetrenie alebo ošetrenie je prekážkou v práci na strane zamestnanca, pri ktorej má zamestnávateľ povinnosť Vás uvoľniť a pokiaľ ide o návštevu v intervale 7 dní v kalendárnom roku, máte nárok na náhradu mzdy. Je to zamestnávateľova zákonná povinnosť, ktorej sa nemôže vyhnúť. Je síce pravdou, že zamestnávateľ posudzuje odôvodnenosť a nevyhnutnosť návštevy u lekára počas pracovnej doby, avšak pokiaľ nie je možné lekára navštíviť mimo Vašej pracovnej doby, máte na túto prekážku (teda pracovné voľno s náhradou mzdy) nárok. Tento nárok má prednosť pred dovolenkou, a preto Vás zamestnávateľ nemôže nútiť čerpať dovolenku, keď máte inak nárok na lekárske vyšetrenie. (§ 112 ods. 2 Zákonníka práce Počas ostatných prekážok v práci na strane zamestnanca môže zamestnávateľ určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť.)

Máte možnosť podať na neho podnet inšpektorátu práce, ktorý jeho postup preverí a môže mu uložiť sankciu.

Dobrý deň, pri tzv. dôležitej osobnej prekážke v práci Zákonník práce nerozlišuje osoby na ZŤP a nie ZŤP. Tzn. že i vo Vašom prípade sa pri návšteve lekára uplatní ustanovenie § 141 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce. Nad rámec týchto 7 dní môže podľa ustanovenia § 141 ods. 3 písm. a) Zákonníka práce zamestnávateľ poskytnúť ďalšie pracovné voľno za účelom návštevy lekára s náhradou mzdy alebo bez.

Dobrý deň, 

na Vašu otázku predkladáme nasledovnú odpoveď :

Začneme trochou právnej teórie :

1./ Podľa ust. § 141 a nasl. ZP zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166), karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, atď.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu okrem iných aj na sprevádzanie

1. rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

2. zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku.

Podľa § 40 ZP rodinný príslušník na účely tohto zákona je manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, rodič zamestnanca, súrodenec zamestnanca, manžel súrodenca zamestnanca, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič zamestnanca, prarodič jeho manžela, vnuk zamestnanca a iná osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti.

2./ Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ je Vám povinný je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno aj vo Vašom prípade, aj keď stará mama má iné priezvisko a nežije s Vami spoločne v domácnosti. Otázkou je účel prac. voľna a aby ste  mali nárok na prac. voľno /"P"/ bolo platené, musí sa jednať o jeden z dôvodov ako uvádzame vyššie a to :

sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Podľa §  141 ods. 3 ZP zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z iných dôvodov s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy, prípadne pracovné voľno na žiadosť zamestnanca s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy, alebo pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje.

Dobrý deň, 

podľa ust. § 141  ods. Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno okrem iných aj z dôvodu úmrtia rodinného príslušníka pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb.

Teda patrí Vám jeden deň, v prípade, že by ste obstarávali pohreb, patrí Vám ďalší pracovný deň.

Podľa § 141 ods. 7 Zákonníka práce náhrada mzdy sa poskytne v sume priemerného zárobku zamestnanca.

Podľa § 134 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovno právne účel je stanovený nasledovne : 

" (1) Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

(2) Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak."

Dobrý deň, 
pri zodpovedaní Vašej otázky je potrebné vychádzať predovšetkým z ust.  Zákonníka práce ("ZP") ,

 ust. zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, a ust. zákona o  
1./ Ak sa v prípade Vášho manžela jedná o lekársku prehliadku vo vzťahu k vykonávanej práci potom platí ust. § 136 ZP :

"Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času."
Pracovné voľno poskytne zamestnávateľ bez náhrady mzdy, ak tento zákon, osobitný predpis alebo kolektívna zmluva neustanovuje inak alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne inak." 

Sme názoru, že v prípade lekárskej prehliadky, ktorú nariaďuje zamestnávateľ a je povinný znášať aj jej náklady, sa uplatnia pracovnoprávne pravidlá, ktoré umožňujú zamestnávateľovi disponovať len s pracovným časom zamestnanca a teda zamestnávateľ nemá určiť zamestnamncovi, aby túto prehliadku absolvoval v rámci svojho voľna v súlade s ust. § 138 ZP /citujeme/:
"Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na účasť na rekondičných pobytoch, na povinných lekárskych prehliadkach a na účasť zástupcov zamestnancov na vzdelávaní." 

Podľa § § 85 pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Povinnosť zamestnanca podrobiť sa lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci na účel posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu upravuje zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, a keďže sa jedná o pracovnú povinnosť, má sa vykonávať v prac. čase. Zamestnávateľ nie je oprávnený určovať plnenie povinností v súvislosti s vykonávanou prácou mimo prac. času.

Jednoduchšie : Lekárska prehliadka v súvislosti s vykonávanou prácou sa má vykonať v prac. čase.

2./ Pre iné dôležité osobné prekážky v práci platí ust. § 141 ZP;  jedná  sa o ošetrenie, vyšetrenie, dočasnú prac. neschopnosť a podobne, teda o iné prekážky než ako sú uvedené v ust. § 136 ZP /viď vyššie/.

Zamestnávateľ v týchto iných dôležitých osobných prekážkach v práci  je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu: 
a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení 
1. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času, 
2. ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Súčasne platí, že v týchto prípadoch  ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. 
Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ je povinný mu umožniť odpracovanie zameškaného času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. 

Jednoduchšie : Vyšetrenie alebo ošetrenie má sa vykonať mimo prac. času s povinnosťou oznámiť zamestnávateľovi túto prekážku v práci, ak vyšetrenie nebolo možné vykonať mimo prac. času, vrátane preukázania trvania prekážky v práci.

©
 

Dobrý deň, podľa Zákonníka práce sa voľno s náhradou mzdy poskytuje za sprevádzanie rodinného príslušníka zamestnanca. Definícia rodinného príslušníka je uvedená v ustanovení § 40 ods. 5 Zákonníka práce. Podľa tejto definície je rodinným príslušníkom aj prarodič zamestnanca. Rodinným príslušníkom je dokonca aj iná osoba žijúca s Vami v spoločnej domácnosti bez ohľadu na príbuzenský vzťah. Na základe toho je možné uviesť, že Vám patrí voľno s náhradou mzdy za sprevádzanie Vašej starej mamy u lekára.

Dobrý deň,

ďakujeme za otázku, na ktorú aj odpovedáme.

1./ V uvedenej problematike platí ust. §§ a nasl. Zákonníka práce :

"Podľa § 141 ods. 2 ZP platí, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:
a)  vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení

1. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, n a j v i a c na sedem dní v kalendárnom roku, ak v y š e t r e n i e alebo ošetrenie n e b o l o možné vykonať m i m o pracovného času,
2. ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
3. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času."

Platí, že ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.
Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.

Z ust.  § 141 Zákonníka práce jasne vyplýva, že v kal. roku má zamestnanec nárok na prac. voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac 7 dní v roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo prac. času. 

To, že ukončujete prac. pomer k 30.4.2018 neznamená, že zo zákona máte nárok 3 dni paragraf a 3 dni na člena rodiny. 

Podstatné je to, či vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo prac. času. Súčasne platí, že ak prekážka v práci je zamestnancovi známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie prac. voľna, samozrejme s následným predložením potvrdenia od prísl. zdrav. zariadenie o prekážke v práci a jej trvaní.

2./ Pokiaľ sa jedná o voľno v rozsahu 3 dní na rodinného príslušníka, platí v ďalšom ust. § 141 ods. 2 ZP nasledovne :

"Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu: .....

" b) narodenie dieťaťa zamestnancovi; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť,

c) sprevádzanie

   1.rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

   2. zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku,

d) úmrtie rodinného príslušníka

   1.pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb,

   2.pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb,

   3.pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca, alebo prarodiča jeho manžela, alebo inej osoby, ktorá síce nepatrí k uvedeným príbuzným, ale žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti, a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb,

e) svadba; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na jeden deň na účasť na vlastnej svadbe a pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na účasť na svadbe dieťaťa a rodiča zamestnanca,

f) znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zamestnanec so zdravotným postihnutím; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň,

g) nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom,

h) presťahovanie zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a pri sťahovaní do inej obce najviac na dva dni; ak ide o sťahovanie v záujme zamestnávateľa, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy,

i) vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby; v rovnakom rozsahu sa poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c); pracovné voľno možno so súhlasom zamestnávateľa zlučovať."

Podstatou prekážok v práci je to, že čerpanie prac. voľna musí byť zamestnávateľovi preukázané konktrétnou prekážkou s predložením príslušných dokladov, nie je teda rozhodujúce to, že ukončujete k 30.4.2018 prac. pomer a prac. voľno možné poskytnúť z dôvodu prekážok v práci ste si nevyčerpali.

Dobrý večer, 

k položenej otázke zaujímame nasledovný právny názor :

Najprv kúsok právnej teórie :

1./ Podľa ust. § 141 ZP platí :

"Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166), karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak." 

"Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:

a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení

    1.pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

    2. ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať      mimo pracovného času,

   3. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času."

2./ Prekážky v práci na strane zamestnanca sa pri uplatnení pružného pracovného času posudzujú ako výkon práce s náhradou mzdy len v rozsahu, v ktorom zasiahli do základného pracovného času. V rozsahu, v ktorom zasiahli do voliteľného pracovného času, sa posudzujú ako ospravedlnené prekážky v práci, nie však ako výkon práce a neposkytuje sa za ne náhrada mzdy.

3./§ 144 ZP :  Pre prekážky v práci platí, že ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.

Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.

Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ je povinný mu umožniť odpracovanie zameškaného času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.

Záver : Odpoveď na Vašu otázku je treba hľadať v ust. ZP, podľa ktorého, ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Nie vždy však vie zamestnanec, že pôjde na ošetrenie /napr. zlomenina ruky/, a v tomto prípade platí druhá veta ods. 1 § 144 ZP a to : "Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu." Nie vždy je možné vyšetrenie alebo ošetrenie vykonať mimo prac. času, čo treba posudzovať z konkrétneho prípadu. Sme názoru, že ak vyšetrenie alebo ošetrenie trvalo dva dni, potom aj fakticky boli realizované zdrav. úkony dva dni a preto potvrdenie zdrav. zariadenia  by malo byť osobitne za každý deň. 

V prípade ak zamestnanec napr. vopred vie, že vyšetrenie alebo ošetrenie bude trvať dva dni, má povinnosť včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna na príslušný počet dní, vo Vašom prípade na dva dni, a potom stačí jedno potvrdenie od zdrav. zariadenia.