Mám nárok na odstupné ?

Dobrý deň,

najskôr je dôležité určiť, či sa na váš pracovný pomer vzťahuje slovenský Zákonník práce, alebo nemecká právna úprava. Ak pracujete na území Nemecka a zmluva sa riadi nemeckým právom, platia nemecké pravidlá. Ak však ide o slovenské právo, postupuje sa podľa Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z.

Podľa slovenského Zákonníka práce platí, že ak ste dostali výpoveď počas trvania vašej PN z dôvodu, že sa váš zamestnávateľ zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, potom vám vznikol nárok na odstupné. Výška odstupného závisí od počtu rokov trvania vášho pracovného pomeru u zamestnávateľa. Uvedené ustanovuje § 76 ods. 1 Zákonnka práce: 

Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume

a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,

b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,

c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,

d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

Odporúčam preveriť, podľa ktorého práva sa váš pracovný pomer riadi. Ak ide o slovenské právo a sú splnené vyššie uvedené podmienky, potom vám vznikol nárok na odstupné pri tomto skončení pracovného pomeru. 

Dobrý deň,
v prípade výpovede z dôvodu nadbytočnosti, ide o výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Pri tomto výpovednom dôvodu vzniká zamestnancovi nárok na odstupné vo výške podľa počtu odpracovaných rokov. Ale v prípade výpovede (nie dohody) musí mať zamestnanec odpracované najmenej dva roky. 

Ak Váš pracovný pomer má skončiť dňa 30. apríla, nie je dôvod, aby ste v máji ešte pracovali. Ak máte v máji ešte pracovať, Váš pracovný pomer by sa mal skončiť neskôr, teda až uplynutím výpovednej doby, a nie ku koncu mesiaca apríl. Je nelogické, aby ste pracovali ešte po skončení pracovného pomeru. Koniec Vášho pracovného pomeru je posledným dňom výpovednej doby. 

Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce, "Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby."

V prípade, že koniec Vášho pracovného pomeu pripradne na neskorší dátum ako je koniec apríla, budete mať nárok na jednomesačné odstupné. 

Podľa § 76 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, "Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov."

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, "Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu. 

Ohľadom dňa prvého mája, vtedy už výpoveď nemôžete dostať, keďže ste jednu výpoveď už dostali a teda budete vo výpovednej dobe, kedy sa normálne pracuje (okrem dní, na ktoré pripadá sviatok). 

Dobrý deň,
nárok na odstupné vzniká vždy len vtedy, keď zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď. Keď dáva výpoveď zamestnanec, nárok na odstupné nevzniká. A to ani v prípade akéhokoľvek dôvodu.

Zamestnávateľ na to, aby dal zamestnancovi výpoveď, musí mať jeden z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce. Iby v tom prípade, Vám môže dať zamestnávateľ výpoveď s nárokom na odstupné.

Ak však pracovný pomer chcete skončiť Vy, ako zamestnanec, nie je tu priestor na odstupné. To však neznamená, že po odpracovaní 27tich rokoch u jedného zamestnávateľa, Vám tento nemôže vyplatiť určitú odmenu, ale odchodné ak Vám vznikol nárok na odchodné. 

Preto Vám odporúčame napísať zamestnávateľovi žiadosť o skončenie Vášho pracovného pomeru Dohodou bez uvedenia dôvodu, podľa § 60 Zákonníka práce. V žiadosti neuvádzate dôvod skončenia.

Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce, "Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom."

Dobrý deň,

všetko bude záležať od toho, či v dohode o skončení pracovného pomeru bude uvedený dôvod  Vášho skončenia. Malo by ísť o výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Ak bude v dohode uvedený ako dôvod skončenia, Váš zdravotný stav podložený lekárskou správou, z ktorej vyplýva, že ako zamestnanec nemôžete naďalej vykonávať svoju doterajšiu prácu, tak potom máte nárok na odstupné podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce. 
Ak v dohode tento dôvod uvedený nebude, teda Vaše skončenie bude bez uvedenia dôvodu, potom Vám nárok na odstupné nevzniká. 

Po predložení dohody zamestnávateľom na podpis, trvajte na obsahovom znení s uvedením výpovedného dôvodu a s odstupným. Uvidíte, ako bude Váš zamestnávateľ reagovať.

Skutočnosti, Vami uvázdané vo Vašej otázke ohľadom pracovného pomeru na dobu určitú/neurčitú ako aj Vaša 50% tná invalidita, Vás nezbavujú nároku na odstupné. Tieto skutočnosti neovplyvňujú nárok na odstupné. Dôležitý je samotný spôsob skončenia pracovného pomeru a počet odpracovaných rokov u zamestnávateľa. 

Prajeme Vám v tejto veci veľa úspechov!

Dobrý deň,

aby ste mali nárok na odstupné, musel by Vám dať zamestnávateľ výpoveď z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. 

Premiestnenie sa do inej kancelárie v rámci tej istej budovy pre Vás nie je veľkou zmenou, keďže cestovanie do práce sa Vám nezmení.

O pracovnom čase nepíšete konkrétnejšie. Ak by išlo o takú zmenu pracovného času, zamestnávateľ by Vám pripravil dodatok k pracovnej zmluve, o ktorom tiež nepíšete. 

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak nebudete súhlasiť so zmenou, nepodpíšete dodatok k pracovnej zmluve a zamestnávateľ Vám dá výpoveď z dôvodu nadbytočnosti, až vtedy Vám vzniká nárok na odstupné podľa § 76 ods. 1 písm. b) ZP.

Podľa § 63 osd. 1 písm. b) Zákonníka práce, "Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu."

Podľa § 76 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, "Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov."

Zamestnávateľ Vám tiež môže povedať, aby ste výpoveď dali Vy. Vtedy je dobré objasniť zamestnávateľovi, že by malo ísť o určitý kompromis a uzatvoriť dohodu o skončení pracovného pomeru s odstupným, aby sa nemuselo čakať na plynutie výpovednej doby. Ak by s Vami zamestnávateľ uzatvoril dohodou o skončení pracovného pomeru s uvedením dôvodu skončenia, mali by ste nárok na odstupné podľa§ 76 ods. 2 písm. c) ZP.

Podľa § 76 ods. 2 písm. c) ZP, "Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov."

Je tu teda rozdiel vo výške odstupného podľa toho, či sa pracovný pomer skončí dohodou alebo či sa skončí výpoveďou zo strany zamestnávateľa. V prípade výpovede Vám to vychádza dvojmesačné odstupné a v prípade dohody trojmesačné odstupné. Takže dohoda je pre Vás výhodnejšia, ale musí byť v nej uvedený ten výpovedný dôvod nadbytočnosti.  

Dobrý deň,

Vaša situácia je komplikovaná, ale je dôležité vedieť, že počas PN (pracovnej neschopnosti) ste chránená ochrannou dobou a zamestnávateľ Vám počas tejto doby nemôže dať výpoveď, iba ak by ste túto neschopnosť úmyselne vyvolali, spôsobila pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok.

Ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť vhodnú pracovnú pozíciu z dôvodu Vášho zdravotného stavu potvrdeného firemným lekárom, je možné, že pracovný pomer skončí. V takom prípade by ste mali nárok na odstupné, ktoré závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru.

Odporúčam informovať zamestnávateľa o svojom zdravotnom stave a situácii, vrátane požiadavky na možnosť preradenia na inú vhodnú pozíciu. Ak nebude možné zabezpečiť novú pozíciu do 15 dní odo dňa predloženia lekárskeho posudku, máte právo skončiť pracovný pomer okamžite.
 

Ak sa neskončí pomer zo strany zamestnávateľa, tak Vám musí naďalej platiť mzdu. 

Dobrý deň,

vo vašom prípade, kde ste po odchode do dôchodku opäť začali pracovať u toho istého zamestnávateľa a následne dostali výpoveď, mohli by ste mať nárok na odstupné za nové obdobie práce, ktoré začalo 1. apríla 2022 a trvalo do 1. septembra 2024, nakoľko trvalo viac ako dva roky. Dôležité však je, z akého dôvodu ste dostali výpoveď. Podľa Zákonníka práce (§ 76 ods. 1) totiž nárok na odstupné majú zamestnanci, s ktorými zamestnávateľ ukončí pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov, ako je nadbytočnosť, zrušenie pracovného miesta či zníženie počtu zamestnancov alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. AK ste teda dostali výpoveď z niektorého z vyššie opísaných dôvodov, potom vám vznikol nárok na odstupné vo výške vášho priemerného mesačného zárobku. 

Dobrý deň,

podľa Zákonníka práce nárok na odstupné vzniká, ak Vám dá zamestnávateľ výpoveď z dôvodov, ktoré sú na strane zamestnávateľa, ako napríklad zrušenie zamestnávateľa, jeho premiestnenie, nadbytočnosť zamestnanca, zdravotné dôvody. Dôvody sú uvedené v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce. Okrem toho, nárok na odstupné vzniká aj v prípade, ak zamestnanec podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.

V situácii, ktorú popisujete, ide o zdravotné dôvody, pre ktoré nie ste schopný vykonávať prácu. Ak zamestnávateľ ukončí Váš pracovný pomer výpoveďou z dôvodu straty Vašej zdravotnej spôsobilosti, podľa § 76 Zákonníka práce máte nárok na odstupné.

Ak by ste však podali výpoveď Vy, nárok na odstupné Vám nevzniká, lebo výpoveď musí prísť zo strany zamestnávateľa alebo dohoda musí obsahovať dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce.

Môžete však požiadať zamestnávateľa o skončenie pracovného pomeru dohodou z dôvodu zdravotnej nespôsobilosti na výkon práce a uvedenie tohto dôvodu v dohode o skončení pracovného pomeru s nárokom na odstupné podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce.

Dobrý deň,
všetko záleží, podľa akého práva máte uzatvorenú pracovnú zmluvu, či podľa nemeckého alebo podľa slovenského. 

Ak žijete a pracujete v Nemecku, dá sa predpodkladať, že Váš pracovný pomer sa bude spravovať nemeckým pracovným právom, ktorého obsah mi nepoznáme. V tejto právnej poradni vykladáme len slovenské právo.

Ak by sme mali Váš prípad posúdiť podľa slovenského pracovného práva, mali by ste nárok na odstupné, ak by Vás zamestnávateľ prepustil z dôvodu znižovania stavu. Išlo by o výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, a odstupné podľa § 76 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, všetko citované nižšie. 

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, "Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu."

Podľa § 76 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, "Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov."

Dobrý deň,
ak ste pracovali na dohodu, nemáte nárok na odstupné. Na ustanovenia o dohodách sa nevzťahujú ustanovenia o odstupnom. Dohody sa uzatvárajú spravidla na rok a väčšinou končia uplynutím jedného roka. Nárok na odstupné vzniká zamestnancovi, ktorému dá výpoveď zamestnávateľ z normálneho hlavného pracovného pomeru. 

Dohodami sú dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce a dohoda o brigádnickej práci študentov. Toto sú tri druhy dohôd a každá je samostatne upravená v Zákonníku práce. Napríklad, dohodu o pracovnej činnosti možno ukončiť okamžite, výpoveďou s 15 dňovou výpovednou lehotou alebo aj dohodou. Pri žiadnom z týchto spôsobov však nárok na odstupné nezvniká. 

Podľa § 228a ods. 4 Zákonníka práce, "Dohodu o pracovnej činnosti možno uzatvoriť najviac na 12 mesiacov okrem dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, ktorú možno uzatvoriť najviac na 8 mesiacov. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len na prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila."