Dobrý deň. Hoci z Vašej otázky nie je zrejmé, či ešte len plánujete podať návrh na rozvod manželstva, či rozvodové konanie prebieha alebo či sa rozviesť napriek všetkému nechcete, každopádne je možné, aby bola otcovi maloletého (trojročného) dieťaťa uložená vyživovacia povinnosť.
Kto o výživnom rozhoduje?
Orgánom, ktorý je kompetentný na rozhodnutie o výživnom je súd, nie úrad práce sociálnych vecí a rodiny (sociálka). V rámci súdneho konania teda súd rozhoduje aj o výške výživného, pričom okrem iného prihliada aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, ktorým býva príslušný úrad práce sociálnych vecí a rodiny.
Zjednodušene povedané, úrad práce sociálnych vecí a rodiny sa síce k výške výživného môže vyjadriť (môže ju odporučiť), ale v konečnom dôsledku rozhoduje vždy súd. Súd pritom zohľadňuje jednak odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) a tiež na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (otca dieťaťa).
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine platí, že: „Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.“
Blížiaci sa rozvod manželstva
Pokiaľ ste v situácii, kedy je rozvod manželstva takpovediac „na spadnutie“ (tzn. ak už prebieha súdne konanie o rozvod manželstva alebo plánujete podať návrh na rozvod manželstva), je na mieste, aby ste podali aj návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva.
V rámci súdneho konania, ktorého predmetom je úprava výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva, sa môže rozhodovať o:
- zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov (prípadne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov),
- úprave styku maloletého dieťaťa s rodičom, ktorý ho nemá zverené v osobnej starostlivosti,
- výške výživného, ktorú bude povinný rodič prispievať,
- správe majetku maloletého dieťaťa a
- zastupovaní maloletého dieťaťa.
Vo svojej podstate teda ide o obdobné rozhodnutie, ako pri rozvode manželstva, z ktorého pochádzajú maloleté deti. S konaním o rozvod manželstva je totiž v zmysle zákona (§ 100 Civilného mimosporového poriadku) obligatórne spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
Podľa ustanovenia § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok platí, že: „S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.“
Neodkladné opatrenie
Už spomínaný procesný predpis – Civilný mimosporový poriadok vo svojom ustanovení § 366 upravuje možnosť nariadiť neodkladné opatrenie vo veciach výživného.
Podľa ustanovenia § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok platí, že: „Neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.“
Pri citovanom ustanovení je však nutné zdôrazniť, že takýmto neodkladným opatrením možno nariadiť len platenie výživného len v nevyhnutnej miere.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu
Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu je nevyhnutné poukázať aj na rozhodujúcu právnu úpravu:
Podľa ustanovenia § 62 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine platí, že:
„(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.“
Podľa ustanovenia § 63 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine platí, že:
„(1) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
(2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
(3) Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.“
Podľa ustanovenia § 64 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine platí, že:
„Ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. V rozhodnutí uvedie spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí v prospech maloletého dieťaťa pravidelné mesačné poukazovanie určených súm na výživné.“
Podľa ustanovenia § 65 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine platí, že:
„(1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.“