Odpoveď: Obnovenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu
Dobrý deň. Vaša otázka vo svojej podstate smeruje k tomu, či je možné obnovenie vyživovacej povinnosti voči plnoletému dieťaťu ak už raz voči tomuto dieťaťu bola vyživovacia povinnosť zrušená.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje ich zákonnú povinnosť, ktorá zaťažuje tak matku, ako aj otca dieťaťa (tzn. oboch rodičov). Pritom pre vznik a trvanie tejto povinnosti nie je rozhodujúce to, či sa dieťa narodilo v manželstve alebo mimo manželstva.
Zakotvenie tohto druhu vyživovacej povinnosti do právneho poriadku vychádza najmä zo základnej filozofie o najslabšej ekonomickej zložke spoločenstva, ktorá objektívne nie je schopná samostatne sa živiť. Uvedené možno vyvodiť z medzinárodných dokumentov - napr. z Dohovoru o právach dieťaťa, kde je právo dieťaťa na výživné premietnuté vo viacerých článkoch, a síce v práve dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, sociálny a mravný rozvoj, v zodpovednosti rodičov, resp. iných povinných osôb starajúcich sa o dieťa zabezpečiť mu základné životné podmienky nevyhnutné pre jeho ďalší rozvoj a pod.
Trvanie vyživovacej povinnosti
Základným zákonným ustanovením, ktoré upravuje trvanie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého platí, že: „Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.“
Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že pre zánik vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je rozhodujúce nadobudnutie schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom preto môže pokračovať v zásade aj po nadobudnutí plnoletosti, najmä počas trvania prípravy na budúce povolanie. Pritom spomínaná schopnosť samostatne sa živiť sa posudzuje vždy z objektívneho hľadiska, a teda nie je rozhodujúce subjektívne presvedčenie dieťaťa, prípadne jeho rodičov.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je súčasťou rodičovských práv a povinností, pričom vzniká narodením dieťaťa a zaniká už spomínanou schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť (schopnosťou samostatne si uspokojovať svoje životné potreby).
Ako už bolo uvedené, nadobudnutie plnoletosti samo o sebe ešte nie je dôvodom zániku vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. V praxi však neraz nastane situácia, kedy je plnoleté dieťa schopné samostatne uspokojovať iba časť svojich životných potrieb. Napríklad si dokáže zabezpečiť stravu, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť, kultúrne vyžitie, avšak nie bytovú otázku. V takom prípade sú rodičia povinní z dôvodu trvania vyživovacej povinnosti zabezpečiť tomuto plnoletému dieťaťu bývanie, a to až kým si nebude vedieť bývanie zabezpečiť samo.
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá aj počas prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie. Zároveň je nutné uviesť, že obdobne ako pri dosiahnutí plnoletosti, aj pri ukončení prípravy na budúce povolanie zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba zo samotného dôvodu ukončenia štúdia. Opätovne platí, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zanikne až objektívnou schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť.
Pre úplnosť je vhodné uviesť aj to, že pokiaľ dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje, na trvaní vyživovacej povinnosti nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium na čas preruší alebo ak dieťa neuspeje na skúške a túto skúšku urobí až na ďalší pokus.
V praxi je pomerne ustálený názor, že ak plnoleté dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto zamestnanie neskôr opustí s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
Nie je však úplne vylúčené, aby vyživovacia povinnosť najskôr zanikla a následne sa v dôsledku iných osobitných okolností znovu obnovila. Za takéto osobitné okolnosti pritom možno považovať napríklad zhoršenie zdravotného stavu oprávneného dieťaťa a pod.
Záver
Záverom možno skonštatovať, že zánik vyživovacej povinnosti je v každom prípade individuálny a závisí od objektívnej schopnosti dieťaťa získať pravidelný príjem, z ktorého si dokáže uspokojovať vlastné životné náklady.
Zánik vyživovacej povinnosti sa teda spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť sa vo všeobecnosti rozumie schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov, uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti, pretože príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť.
Aplikačná prax vychádza z rodičovskej vyživovacej povinnosti vyplývajúcej z časovo neobmedzeného trvania pokrvných zväzkov a nie je vylúčené aj obnovenie vyživovacej povinnosti napríklad v prípade, keď sa dieťa pre štúdium rozhodne neskôr, resp. nebolo prijaté na štúdium na vysokej škole bezprostredne po ukončení strednej školy. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti je jednoznačná len taká situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem, či už zo závislej činnosti, podnikateľskej alebo inej zárobkovej činnosti.
Vo Vašom prípade syn pracoval tri roky, počas ktorý spĺňal podmienku nadobudnutia schopnosti samostatne sa živiť. Z tohto dôvodu už v minulosti súd zrušil Vašu vyživovaciu povinnosť voči nemu. Čo sa týka aktuálneho súdneho konania ohľadom určenia výživného, rozhodujúce bude to, či sa Vám podarí súd presvedčiť, že jeho príjem za posledné tri roky nebol náhodný, a teda mal trvalý charakter. To, že Váš syn tvrdí, že išlo o brigádu, nemusí byť rozhodujúce, pretože rozhodujúce bude posúdenie jeho nadobudnutia objektívnej schopnosti samostatne sa živiť a posúdenie toho, či za posledné tri roky išlo o pravidelný príjem.