Dobrý deň, v otázke sa pýtate zrejme v zastúpení prísl. domova soc. služieb, či môžete od dieťaťa matky, ktoré bolo umiestnené v detskom domove, vymáhať výživné na matku.  Uvádzame, že o toto výživné v prospech rodiča v zmysle ust. § 66 Zákona o rodine by musela súdnou cestou žiadať matka dieťaťa.

V uvedenej veci platí ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine :

"Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa."

Sme preto názoru, že súd by návrh matky zamietol a výživné nepriznal. keďže dieťa umiestnila do detského domova. Do úvahy prichádza preto len dobrovoľné platby zo strany dieťaťa, ale nie cestou súdu.

Dobrý deň, vo veci vašej problematiky uvádzame, že vy a ani vaša sestra nie ste zo zákona sa starať o vášho rodiča a to aj v prípade, že teraz nie je jeho zdravotný stav dobrý. Na toto neexistuje žiadny zákonný predpis, ktorý by vám to stanovil ako povinnosť, ktorá by mohla byť uplatnená súdnou cestou.
Otec by sa teoreticky mohol domáhať od vás a od vašej sestry k plneniu vyživovacej povinnosti v zmysle ust. § 66 Zákona o rodine /citujeme/ :

"Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú."

Uvádzate v otázke, že otec si voči vám neplnil vyživovaciu povinnosť v podstate celý život, a preto súd je skôr pravdepodobné, že návrh otca na určenie vyživovacej povinností vás ako jeho detí voči osobe otca zamietol práve z dôvodu neplnenia jeho povinností voči vám, pričom poukazujeme na ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine :

"Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa."

V prípade problémov resp. záujmu v uvedenej veci môžete kontaktovať našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň, vo veci vami položenej otázky uvádzame, že žiadny zákon vám neprikazuje a nestanovuje povinnosť zo zákona postarať sa o vašich rodičov bez ohľadu na vami uvedené problémy s rodičmi v detstve a dospievaní.

Podľa ust. § 66 a nasl. Zákona o rodine platí :

"§ 66

Dobrý deň, na vami položenú otázku uvádzame, že nateraz už nemôžete žiadať od štátu žiadne finančné kompenzácie za starostlivosť o deti, lebo sú plnoleté /pestúnska starostlivosť a podobne/.

Ohľadom starostlivosti o deti a váš nárok na dôchodok, tu platí rovnako, že nemáte nárok na prípadné zvýšenie starobného dôchodku z dôvodu starostlivosti o deti. Uvedené sa týka aj rodičovského dôchodku, lebo deti ste si neadoptovali.

Dobrý deň, vo veci uvádzame, že podľa ust. § 66 a nasl. zákona o rodine platí :

"§ 66

Súčasne poukazujeme na ust. § 75 zákona o rodine :

"...  Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom prichádza do úvahy len vtedy, ak sú tieto schopné samy sa živiť a ak ju rodičia potrebujú, pričom poskytovaná výživa má byť primeraná. Zákon o rodine teda zjavne rozlišuje koncepciu týchto dvoch vyživovacích povinností. Vyživovaciu povinnosť dieťaťa voči rodičom je možné uložiť súdnym rozhodnutím len v prípade, že ju rodič ako oprávnená strana potrebuje. ... Z listinných dôkazov bolo preukázané, že navrhovateľ poberá dôchodok vo výške 383 eur, nie je teda v stave hmotnej núdze (suma výška životného minima predstavuje v súčasnosti 178,92 eur).  .... Zákon o rodine stanovuje povinnosť rodičov živiť svoje deti, kým tieto nie sú schopné samé sa živiť. Nestanovuje však rovnakým spôsobom povinnosť detí doopatrovať svojich rodičov. Ak teda nie je splnená podmienka potreby poberania výživného na strane oprávnenej osoby - navrhovateľa, nie je možné túto povinnosť uložiť osobe povinnej - odporkyni, a to ani za predpokladu, že by to jej zárobkové pomery umožňovali."

Tu chceme poukázať na výšku dôchodku vášho otca, jeho doterajší život a náklady, ktoré ste v podstate hradili jemu na svoj úkor.

Dobrý deň, z otázky vyplýva, že zrejme ide o dlh v soc. zariadení, v ktorom je umiestnený Váš otec. Vy ste zmluvu zo soc. zariadením nepodpísali, rovnako ani Vaša mama prípadne ďalší súrodenci. Nie je preto právny dôvod, aby ste predmetnú sumu uhradili, rovnako Vás k uvedenej sume nemôže zaviazať ani súd.

Poznamenávame, že ak by došlo k úmrtiu Vášho otca, potom soc. zariadenie si musí svoju pohľadávku uplatniť v dedičskom konaní po Vašom otcovi.

Dobrý deň, čo sa týka samotnej starostlivosti o rodičov, žiadny zákon neukladá takú povinnosť deťom, aby sa o svojich rodičov fyzicky starali a upratovali im, pokiaľ to už títo nezvládajú.

Pokiaľ však ide o materiálnu pomoc, t.j. finančnú, túto zákon o rodine upravuje v ust. § 66. Jedná sa o vyživovaciu povinnosť detí vo vzťahu k svojim rodičom, keď zákon hovorí: "Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú." Súčasne však v  ust. § 67 zákon o rodine hovorí, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí vo vzťahu k svojim rodičom. To znamená, ak je vaša mama schopná sa o Vášho otca finančne postarať, resp. rodičia sú schopní sa o seba postarať finančne, podľa zákona nie ste povinné s vašou sestrou im na ich výživu prispievať. Pokiaľ by sa už vaši rodičia v budúcnosti nevedeli o seba navzájom finančne postarať,  vtedy nastupuje vyživovacia povinnosť detí voči nim. Tejto by ste sa však  vzhľadom na vami uvedené skutočnosti, že rodičia sa o vás do vašich piatich rokov nestarali (neuvádzate kto sa o vás staral od piatich rokov), mohli zbaviť. Totiž zákon hovorí, že ak by bolo plnenie vyživovacej povinnosti v rozpore s dobrými mravmi, nemožno ho priznať. Preto, nakoľko vaši rodičia sa voči Vám nesprávali tak akoby sa mali, nestarali sa o vás, keď ste boli malé dieťa, bolo by v rozpore s dobrými mravmi priznať vám takú povinnosť, aby ste im vy teraz prispievali na ich výživu. Nemáte preto takúto povinnosť a ani súd by vás na plnenie výživného voči nim s veľkou pravdepodobnosťou nezaviazal, ak by ste takúto námietku vzniesli. 

Dobrý deň,
nevidím v tom problém. Ak nájdete vhodné zariadenie, bude možné ho tam umiestniť. Bude však potrebné počkať na konečnú diagnózu a stav jeho duševného zdravia, t.j. či predmetné zdravotné problémy budú takého rozsahu, že nebude vedieť otec o sebe rozhodovať. V takom prípade budete musieť riešiť aj jeho obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, aby ste mohli v mene konať, napríklad vo vzťahu k DSS alebo iným úradným záležitostiam.

Dobrý deň,

žiaľ aj napriek tomu, čo uvádzate, môže byť vašou povinnosťou prispievať na jeho náklady. V zmysle ust. § 73 ods. 12 zákona o sociálnych službách totiž platí, že ak nevznikne prijímateľovi sociálnej služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť ku dňu jej splatnosti, prechádza táto povinnosť postupne na jeho zaopatrené plnoleté deti a rodičov, ak sa ich príjem spoločne neposudzuje a spoločne nezapočítava s príjmom prijímateľa sociálnej služby. Súčasne zákon uvádza, že zaopatreným plnoletým deťom alebo rodičom po zaplatení úhrady za sociálnu službu musí mesačne zostať 1,65-násobok sumy životného minima. Vzhľadom na to, ak uvedené podmienky spĺňate, a vášmu otcovi nepostačuje jeho dôchodok na pokrytie úhrady za sociálnu službu, potom ste ako deti povinné  mu na takéto náklady prispievať.

Nie je to spravodlivé vo Vašom prípade. Mohli by ste sa však voči tomu ohradiť a brániť sa na súde, ak by to od Vás vyžadovali. Neplaťte to dobrovoľne a ak by to od Vás požadovali, tak mi napíšte a poradím Vám, ako to čo vyriešiť. Zrieknuť rodičovstva (otcovstva) sa bohužiaľ nedá, ak Vás napadla táto otázka. 

Dobrý deň,
žiadny zákon neustanovuje povinnosť postarať sa o svojich rodičov, jedine Zákon o rodine ustanovuje vyživovaciu povinnosť detí vo vzťahu k svojim rodičom. Táto je však subsidiárna, teda vzniká iba za predpokladu, že rodičia ako manželia nie sú navzájom schopní zabezpečiť si svoje potreby (to z toho dôvodu, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi je nadradená vyživovacej povinnosti detí voči ich rodičom). Ak nie sú, rodičom prislúcha zo zákona nárok na výživné voči svojim deťom, za predpokladu, že to potrebujú. To znamená, ak nemajú dostatočný zdroj príjmov, z ktorého by mohli svoje potreby uspokojovať, najmä ak im nevznikol nárok na dôchodok alebo ak aj vznikol je príliš nízky. V prípade, ak je detí viac, rozsah vyživovacej povinnosti sa určí u každého dieťaťa osobitne, pričom vždy sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov toho ktorého dieťaťa. Vzhľadom na uvedené, povinnosť postarať sa o rodičov vychádza z morálnych zásad našej spoločnosti.