Dobrý deň,
nadbytočnosť zamestnanca musí vyplývať z organizačnej zmeny, ktorá prebehla u zamestnávateľa písomným rozhodnutím. Musí teda existovať určité písomné rozhodnutie o organizačnej zmene u zamestnávateľa a vo Vašej výpovedi musel byť uvedený ako dôvod výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Pokiaľ toto rozhodnutie neexistuje, tak potom výpoveď pre nadbytočnosť nie je oprávnená.
Dôvod, že nechcete prejsť na živnosť, nie je dôvodom na výpoveď. O tomto spôsobe fungovania, sa mal zamestnávateľ s Vami baviť na začiatku Vašej spolupráce. Nemusí to byť ale legálny spôsob, pretože reálne ide o zamestnanecký pomer.
Podľa § 63 ods. 1 písm b) Zákonníka práce, "Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu."
Môžete napadnúť platnosť výpovede, ktorú ste dostali, do dvoch mesiacov žalobou na súde (§ 77 ZP). Predtým musíte zamestnávateľovi písomne oznámiť, že s výpoveďou nesúhlasíte a že trváte na tom, aby Vás naďalej zamestnával (§ 79 ZP).
Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, "Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru."
Podľa § 77 Zákonníka práce, "Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Na predĺženie trvania pracovného pomeru podľa § 64 ods. 2 sa na účely prvej vety neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak sa pracovný pomer predlžuje podľa § 64 ods. 2 z dôvodu plynutia ochrannej doby podľa § 64 ods. 1 písm. a), zamestnanec môže neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného dňa ochrannej doby, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, ak by zamestnanec nebol v ochrannej dobe."
Proces napadnutia platnosti výpovede je dosť zložitý vzhľadom na následnosť krokov a dodržania prekluzívnej dvojmesačnej lehoty, ktorý väčšinou prebieha už v zastúpení advokátskej kancelárie. Preto nečakajte a začnite konať. Dôvodov neplatnosti môže byť viac.