Odpoveď: Skončenie pracovného pomeru na dobu určitú
Dobrý deň. Vaša otázka sa týka možností skončenia pracovného pomeru, ktorý bol dohodnutý na dobu určitú. Ide teda o pracovnoprávny problém, ktorého riešenie možno nájsť priamo v ustanoveniach zákona číslo 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).
Možnosti skončenia pracovného pomeru
V zmysle súčasnej pracovnoprávnej úpravy (ustanovenie § 59 ods. 1 Zákonníka práce) možno pracovný pomer skončiť štyrmi spôsobmi:
- dohodou,
- výpoveďou,
- okamžitým skončením,
- skončením v skúšobnej dobe.
Okrem uvedených štyroch spôsobov skončenia pracovného pomeru platí pre pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú osobitný spôsob skončenia pracovného pomeru, a to uplynutím doby, na ktorú bol pracovný pomer dohodnutý. Vyplýva to z ustanovenia § 59 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého platí, že: „Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.“
Skončenie pracovného pomeru dohodnutého na určitú dobu
Okrem vyššie spomenutej právnej úpravy je skončenie pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú upravené aj osobitne, a to v ustanovení § 71 Zákonníka práce, podľa ktorého platí, že:
„(1) Pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby.
(2) Ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.
(3) Pred uplynutím dohodnutej doby sa môže skončiť pracovný pomer podľa odseku 1 aj inými spôsobmi uvedenými v § 59.“
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pracovný pomer sa môže skončiť nielen na základe právneho úkonu (napr. ak pracovný pomer skončí na základe prejavu vôle zamestnanca alebo zamestnávateľa – podaním písomnej výpovede), ale aj na základe právnej udalosti, ktorou je kvalifikované uplynutie času. V takomto prípade sa pracovný pomer sa skončí bez toho, aby zamestnanec alebo zamestnávateľ museli vykonať určitý právny úkon.
Inak povedané, keďže pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú sa skončí uplynutím doby dohodnutej v pracovnej zmluve, ku skončeniu pracovného pomeru dôjde bez toho, aby účastníci pracovného pomeru (zamestnanec a zamestnávateľ) museli vykonať určitý právny úkon smerujúci k jeho skončeniu.
Odsek dva citovaného zákonného ustanovenia upravuje automatickú premenu pracovného pomeru na pracovný pomer dohodnutý na neurčitý dobu. Ak by totiž zamestnanec po uplynutí dohodnutej doby pokračoval vo výkone práce s vedomím zamestnávateľa, zmení sa pracovný pomer na dobu určitú na pracovný pomer na neurčitý čas.
Z pohľadu zamestnávateľa je preto nevyhnutné, aby venoval náležitú (resp. zvýšenú) pozornosť tomu, kedy sa so zamestnancom končí pracovný pomer, ktorý bol dohodnutý na dobu určitú. Ak by zamestnanec prišiel po uplynutí dohodnutej doby do práce a chcel by vykonávať prácu, zamestnávateľ sa musí postarať o to, aby zamestnanec prácu nemohol vykonávať a ak je možné, zamestnanca vôbec na pracovisko nevpustiť.
Napríklad zamestnanec má dohodnutý pracovný pomer na dobu určitú do 04.10.2017 a do práce by nastúpil a pokračoval v nej aj po tomto dátume, jeho pracovný pomer sa bez ďalšieho mení na pracovný pomer na neurčitý čas. Pritom ak by nastala takáto situácia a zamestnávateľ by nechcel naďalej zamestnanca zamestnávať, musel by s ním ukončiť pracovný pomer iným spôsobom (pravdepodobne dohodou alebo výpoveďou).
Spomínaný odsek dva ustanovenia § 71 Zákonníka práce preto možno vnímať najmä ako ochranu zamestnanca, ktorý napriek pracovnému pomeru dohodnutému na dobu určitú pokračoval u zamestnávateľa s prácou aj po uplynutí dohodnutej doby.
Vo vzťahu k poslednému (tretiemu) odseku analyzovanému zákonnému ustanoveniu možno skonštatovať, že ak má zamestnanec dohodnutý pracovný pomer na dobu určitú, neznamená to, že počas tejto doby je zamestnanec takpovediac „nedotknuteľný“ a nemôže byť s ním skončený pracovný pomer inak. Aj pred uplynutím dohodnutej doby totiž možno skončiť pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu inými spôsobmi, ktoré Zákonník práce pripúšťa. Preto ak na to existuje zákonný dôvod, zamestnávateľ môže s takýmto zamestnancom skončiť pracovný pomer okamžite, výpoveďou, dohodou alebo v skúšobnej dobe, ak bola dojednaná.
Záver
Vo vzťahu k Vašej otázke by som záverom uviedol, že ak nebudete mať záujem na pokračovaní pracovného pomeru, ktorý sa Vám má skončiť uplynutím doby dňa 04.10.2017, v zásade nemusíte spraviť nič iné, iba nenastúpiť po skončení pracovného pomeru do práce.
Zamestnávateľ Vám nemôže jednostranne predĺžiť dobu, na ktorú bol pracovný pomer dohodnutý. Ako totiž vyplýva z výkladu uvedeného vyššie, pri premene pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú na pracovný pomer na neurčitý čas má výhodu zamestnanec, pretože len on môže svojím jednostranným konaním spôsobiť predĺženie, resp. premenu pracovného pomeru na neurčitý čas. Stačí, aby s vedomím zamestnávateľa nastúpil do práce a pracoval aj po uplynutí dohodnutej doby.
Vo Vašej situácii Vás síce zamestnávateľ môže požiadať o predĺženie pracovného pomeru (príp. o jeho premenu na neurčitý čas), avšak pokiaľ odmietnete, nijako Vás nemôže nútiť dohodu uzavrieť.