Odpoveď: Trest za čin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky
Trestanie páchateľa trestného činu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky
Správnym postupom v prípravnom konaní (t.j. na polícii) a v konaní pred súdom je možné zabezpečiť, aby trest, ktorého sa páchateľ trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky dopustil, bol čo najmiernejší, prípadne sa vyhnúť za určitých okolností potrestaniu.
Výška trestu odňatia slobody, ktorá hrozí páchateľovi trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky je rovnako ako pri každom trestnom čine uvedenom v osobitnej časti TZ uvedená priamo v skutkovej podstate a závisí od množstva faktorov, na ktoré je súd povinný prihliadnuť (je to najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy).
TZ okrem trestu odňatia slobody upravuje aj rad tzv. alternatívnych trestov, ktoré prichádzajú do úvahy pri spáchaní trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Pôjde predovšetkým o trest domáceho väzenia, trest povinnej práce a peňažný trest. Uloženie trestu zákazu činnosti je pri spáchaní uvedeného trestného činu takmer pravidlom, čo potvrdzuje aj judikatúra.
Trest odňatia slobody, súd obligatórne (t.j. povinne) ukladá iba v prípade, že horná hranica trestnej sadzby za ten, ktorý trestný čin prevyšuje päť rokov. To však nie je prípade, ak je páchateľ odsudzovaný za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky prvý krát. Súd môže páchateľovi uložiť (popri alebo namiesto trestu odňatia slobody) už spomínané alternatívne tresty, prípadne ochranné opatrenia. Podľa § 53 TZ môže súd uložiť páchateľovi prečinu trest domáceho väzenia až na jeden rok. Trest povinnej práce môže súd uložiť páchateľovi prečinu, ktorého horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje 5 rokov a iba v prípade, že s ním páchateľ súhlasí. Trest domáceho väzenia a trest povinnej práce však nemožno uložiť popri treste odňatia slobody nakoľko nielen zákon, ale aj samotná podstata tohto trestu to vylučuje. Trest, ktorý sa páchateľovi ukladá za spáchanie trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky je aj trest zákazu činnosti (v tomto prípade zákaz činnosti viesť motorové vozidlá), ktorý v zásade možno uložiť v trvaní jeden až desať rokov.
Vo vzťahu k trestnému činu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 TZ (obzvlášť pre páchateľa, ktorým je vodič dopravného prostriedku) je trest zákazu činnosti modifikovaný nasledovným spôsobom:
Podľa § 61 ods. 3, 5 a 7 TZ:
(3) Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za taký trestný čin alebo za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorých sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, odsúdený, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2.
(5) Súd uloží trest zákazu činnosti na doživotie, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin
a) ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, hoci už bol za taký trestný čin, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, dvakrát odsúdený (pozn. autora: v podstate ide o modifikovanú zásadu „tri krát a dosť“), alebo
b) usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku.
(7) Na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa odsekov 3 až 5 nemá vplyv zahladenie odsúdenia.
Z judikatúry:
R 42/1978:
Vodičom motorových vozidiel, ktorí vedú motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, treba spravidla ukladať trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, a to podľa okolností ako trest samostatný, príp. popri inom treste. Neuloženie tohto trestu v takýchto prípadoch by malo byť len výnimkou, odôvodnenou mimoriadnymi okolnosťami prípadu a u takéhoto páchateľa, ktorý sa ako vodič motorového vozidla ešte nedostal do rozporu so zákonom.
R 21/1982:
Páchateľovi, ktorý opakovane hrubo porušuje pravidlá cestnej premávky tým, že vedie motorové vozidlo pod vplyvom alkoholických nápojov, a to napriek tomu, že bol za tú istú trestnú činnosť už odsúdený, treba spravidla uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody a vždy zakázať viesť motorové vozidlá na dlhší čas.
R 41/1963:
Uloženiu trestu zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel podľa § 49 TZ (teraz § 61) nebráni skutočnosť, že obžalovaný nemá vodičský preukaz. V prípade, že oprávnenie na riadenie motorových vozidiel už získal, je potrebné mu ho na dobu stanovenú v rozsudku odobrať, a v prípade, že ho zatiaľ nevlastní, je účelom tohto trestu, aby ho príslušné orgány počas stanovenej doby nevydávali. Právoplatný rozsudok je záväzný pre všetky štátne orgány a organizácie. V dôsledku tejto skutočnosti nemôžu príslušné orgány vydať odsúdenému oprávnenie k činnosti, ktorá bola právoplatným rozsudkom zakázaná, ak doba zákazu trvá.
R 20/1966:
Zákaz riadenia motorových vozidiel musí mať za následok stratu takéhoto oprávnenia pre jednotlivé skupiny vozidiel ako celku a nie je možné, aby výrok súdu sa obmedzoval len na vozidlá v osobnom vlastníctve.
R 19/1973:
Za predpokladu, že zrejmá náchylnosť obvineného na porušovanie predpisov cestnej premávky je prejavom jeho nedisciplinovanosti voči užívateľom ciest so slabšími vozidlami, nemožno odôvodnene vyvodiť záver, že na dosiahnutie zákonného účelu trestu postačí len výkon trestu zákazu riadenia motorových vozidiel, resp. zákaz vodičskej činnosti polu s hrozbou trestu odňatia slobody.
R 46/1984:
Ak vodič motorového vozidla opakovane porušuje dôležité pravidlá cestnej premávky, svedčí to o jeho nespoľahlivosti na riadenie motorových vozidiel. V takomto prípade musí súd uvažovať o uložení trestu zákazu činnosti na primeranú dobu.
Je nevyhnutné upozorniť na významné liberačné prvky, ktoré TZ v prípade trestu odňatia slobody a trestu zákazu činnosti umožňuje aplikovať. Ide o nasledovné štyri právne inštitúty:
- podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody (§ 49 a nasl. TZ)
- podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom (§51 a nasl. TZ)
- podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (§ 66 a nasl. TZ)
- podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti (§ 69 a nasl. TZ)
Na druhej strane je rovnako dôležité uvedomiť si, že na žiadny z uvedených právnych inštitútov nie je právny nárok, čo znamená, že je na vôli súdu, ktorý zvažuje šetky okolnosti každého jedného prípadu, či v tom ktorom prípade aplikuje niektorý z uvedených právnych inštitútov a páchateľ tak „vyviazne iba s podmienkou“. Tak ako bolo uvedené vyššie najčastejšie sa pri ukladaní trestu zohľadňujú okolností prípadu. Nemenej dôležité je aj to, o akého páchateľa ide.
Projekt podporili:
