Otázka: Podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom

Čo je podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom?

Kedy súd podmienečne odloží výkon trestu odňatia slobody s probačným dohľadom?

Odpoveď: Podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom

Podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom:

            Podľa § 51 TZ:

(1) Súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako.

            (pozn. autora: podmienky na aplikáciu uvedeného inštitútu sú prakticky identické ako v prípade podmienečného odkladu výkonu trestu, avšak s dvoma výnimkami: ide o páchateľa, ktorému hrozí trest odňatia slobody neprevyšujúci tri roky, pričom aplikácia uvedeného inštitútu je sprísnená obligatórnym uložením tzv. probačného dohľadu počas skúšobnej doby)

(2) Pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uloží (pozn. autora: obligatórne) obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu

(3) Obmedzenia spočívajú najmä v zákaze

a) návštev športových alebo iných hromadných podujatí, 

b) požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok,

c) stretávania sa s osobami, ktoré majú na páchateľa negatívny vplyv alebo ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine, 

d) vstupu na vyhradené miesta alebo priestory, na ktorých trestný čin spáchal, 

e) účasti na hazardných hrách, hrania na hracích automatoch a uzatvárania stávok.

            (pozn. autora: v danom ustanovení je uvedený príkladný - demonštratívny výpočet obmedzení, čo znamená, že v praxi môže byť rozšírený aj obmedzeniami, ktoré nie sú expessis verbis uvedené v zákone)

(4) Povinnosti spočívajú najmä v príkaze

a) nepriblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného, 

b) vysťahovať sa z bytu alebo domu, v ktorom sa neoprávnene zdržuje alebo ktorý protiprávne obsadil, 

c) nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu, 

d) zaplatiť v skúšobnej dobe dlh alebo zameškané výživné, 

e) osobne alebo verejne sa ospravedlniť poškodenému, 

f) v skúšobnej dobe získať určitú pracovnú kvalifikáciu alebo zúčastniť sa na rekvalifikačnom kurze, 

g) podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, 

h) podrobiť sa liečeniu závislosti od návykových látok, ak mu nebolo uložené ochranné liečenie, 

i) podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, 

j) zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

            (pozn. autora: rovnako ako v ods. 3 tohto ustanovenia, aj tu zákonodarca použil konštrukciu demonštratívneho výpočtu)

(5) Páchateľ, ktorému bol uložený probačný dohľad, je povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.

(6) Skúšobná doba podľa odseku 2 sa nevzťahuje na výkon ostatných trestov uložených popri probačnom dohľade.

(7) Doba, po ktorú odsúdený, ktorému bol uložený probačný dohľad, viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval podmienky dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, sa započítava do skúšobnej doby, ktorá bola určená pri uložení nového probačného dohľadu uloženého za ten istý skutok, alebo do skúšobnej doby určenej pri uložení úhrnného trestu alebo súhrnného trestu.

            Podľa § 52 TZ:

(1) Ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval podmienky probačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd, vzhľadom na okolnosti prípadu, ponechať probačný dohľad v platnosti, hoci odsúdený svojím konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže

a) primerane predĺžiť probačný dohľad, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu probačného dohľadu ustanoveného v § 51 ods. 2, alebo

b) uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo povinnosti.

(2) Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 1 bez toho, že by na tom mal odsúdený vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.

(3) Rovnako sa má za to, že sa odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 1 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v skúšobnej dobe trestné stíhanie pre iný trestný čin.

(4) Ak sa vyslovilo, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, alebo ak sa má za to, že sa osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený.

(5) Ak súd premení podmienečný trest odňatia slobody na nepodmienečný trest odňatia slobody, rozhodne zároveň o spôsobe výkonu trestu.