Otázka: Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky

Čo znamená trestný čin "ohrozenie pod vplyvom návykovej látky"?

Aké sú kritériá trestnosti pre trestný čin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky?

Aké sankcie môžu byť uložené pri trestnom čine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky?

Odpoveď: Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky

Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „TZ“) v prvom diele šiestej hlavy osobitnej časti TZ s názvom Trestné činy všeobecne nebezpečné v § 289 upravuje trestný čin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky. Uvedený trestný čin zakladá trestnú zodpovednosť osôb, ktoré napriek požitiu alkoholu, prípadne iných návykových látok vykonávajú zamestnanie alebo činnosti, pri ktorých môžu ohroziť nielen svoj život alebo zdravie, ale aj život a zdravie iných ľudí, prípadne môžu spôsobiť značnú škodu na majetku. Ustanovenie § 289 TZ teda chráni nielen život a zdravie ľudí, ale aj majetok pred tými, ktorí sa zavinene priviedli do takého stavu, v ktorom je vylúčená ich spôsobilosť vykonávať zamestnanie alebo iné činnosti bez toho, aby pri tom ohrozovali život a zdravie iných a tiež majetok.

            V zmysle kvalifikácie trestných činov podľa  ustanovení §§ 9 až 11 TZ je trestný čin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 TZ prečinom.

            Ako už z názvu tohto trestného činu vyplýva, v zásade ide o ohrozovací trestný čin, pričom ide o ohrozenie abstraktné (vzdialené, potenciálne), čo znamená, že na to, aby bola naplnená skutková podstata tohto trestného činu (tzn. aby sa páchateľ dopustil tohto trestného činu) nemusí dôjsť k poškodeniu zdravia alebo majetku, ale stačí samotné vykonávanie činností spôsobilých ohroziť  život, zdravie alebo majetok pod vplyvom návykovej látky, a to bez toho, aby došlo k poruche na týchto chránených záujmoch.

            Z judikatúry:

R 62/1967-I:

K spáchaniu prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 TZ stačí po objektívnej stránke, aby konaním páchateľa po požití alkoholických nápojov vynikla možnosť ohrozenia života alebo majetku.

            Na trestný čin Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky (§ 289 TZ) mal významný vplyv zákon č. 313/2011 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (o. i. aj TZ). Uvedená novela zasiahla nielen do osobitnej časti TZ, kde do pôvodného znenia ustanovenia § 289 TZ vsunula dve nové skutkové podstaty, ktoré sa označujú ako ods. 1 a ods. 2 § 289 TZ, ale aj do všeobecnej časti TZ, kde zmenila ustanovenia §§ 61, 69 a 112 a sprísnila tak trestnoprávnu zodpovednosť niektorých vodičov dopravných prostriedkov, ktorí vedú dopravný prostriedok pod vplyvom návykovej látky.

            Uvedený trestný čin pozostáva z troch základných skutkových podstát (ods. 1 až 3) a jednej kvalifikovanej skutkovej podstaty (ods. 4). Základná otázka, ktorá pri analýze tohto trestného činu musí byť zodpovedaná znie: čo je vlastne návyková látka?

Pojem návyková látka definuje na svoje účely priamo TZ v § 130 ods. 5, podľa ktorého: Návykovou látkou sa na účely tohto zákona rozumie alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie.

            Je nevyhnutné poznamenať, že ide o úmyselný trestný čin, pričom úmysel sa v tomto prípade vzťahuje k výkonu zamestnania alebo inej činnosti, pri ktorej by mohol byť ohrozený život alebo zdravie ľudí alebo spôsobená značnú škodu na majetku osobou, ktorá je pod vplyvom návykovej látky alebo k odmietnutiu podrobiť sa vyšetreniu na zistenie prítomnosti návykovej látky v tele.

            Podľa § 289 TZ:

(1) Kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto sa pri výkone zamestnania alebo inej činnosti uvedenej v odseku 1 odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.

(3) Kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, 

a) hoci bol za taký čin alebo za čin uvedený v odseku 2 v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin alebo za čin uvedený v odseku 2 prepustený, 

b) hoci bol za obdobný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky alebo čin uvedený v odseku 2 v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý, alebo

c) spôsobil čo aj z nedbanlivosti inému ublíženie na zdraví alebo väčšiu škodu na cudzom majetku, 

potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(4) Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, konanie, pri ktorom by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku pri výkone zamestnania alebo inej činnosti, pri ktorých je vplyv návykovej látky obzvlášť nebezpečný, najmä ak vedie prostriedok hromadnej prepravy.

            Trestný čin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky (resp. novela zákona č. 313/2011 Z. z.) priniesol do slovenského právneho poriadku jednu významnú výnimku z ústavnej zásady prezumpcie neviny, v zmysle ktorej sa každý považuje za nevinného pokiaľ nie je právoplatným rozhodnutím súdu uznaný za vinného. Podľa ods. 2 v spojení s ods. 1 § 289 sa ten kto sa pri výkone zamestnania alebo inej činnosti pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

V praxi to znamená, že ten, kto sa ako vodič motorového vozidla odmietne na výzvu príslušníka PZ podrobiť dychovej skúške prípadne inej obdobnej skúške spôsobilej zistiť prítomnosť návykovej látky v tele (hoci návykovú látku pred vykonávaním uvedených činností nepožil), bude automaticky niesť trestnoprávnu zodpovednosť za spáchanie trestného činu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky (tzn. bude páchateľom uvedeného trestného činu).

            Podľa ods. 3 § 289 TZ sankcia v podobe trestu odňatia slobody až na dva roky hrozí:

            - recidivistovi, resp. tomu, kto bol za taký čin - ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za tento trestný čin prepustený

            - tomu, kto bol za obdobný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky (tzn., že aj páchateľ priestupku alebo iného obdobného deliktu; spravidla pôjde o páchateľa priestupku podľa § 22  alebo § 30 zák. č. 372/1990 Zb. zákon o priestupkoch v znení neskorších predpisov) alebo čin uvedený v odseku 2 v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý

            - ten, kto hoci aj z nedbanlivosti spôsobí inému ublíženie na zdraví (tj. také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného) alebo väčšiu škodu (tj. škoda, ktorá dosahuje najmenej 2.660 €) na cudzom majetku. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade ide hneď o dve výnimky z inak homogénneho trestného činu, čo do zavinenia a následku, nakoľko na naplnenie uvedených znakov danej skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky stačí aj zavinenie z nedbanlivosti a z hľadiska následku možno konštatovať, že ide o poruchový trestný čin.

            Najprísnejšie, sankciou v podobe trestu odňatia slobody na dva roky až päť rokov, je postihnuteľné konanie, pri ktorom páchateľ v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, uskutoční výkon zamestnania alebo inej činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, pričom pri takomto konaní je vplyv návykovej látky obzvlášť nebezpečný, najmä ak vedie prostriedok hromadnej prepravy (tj. vec spôsobilá na prepravu najmenej deviatich osôb).