Odpoveď: Rozvod manželstva uzavretého v cudzine
Dobrý deň. Pokiaľ ste s manželom platne uzavreli manželstvo v cudzine (v tomto prípade v Grécku), nemal by byť problém s rozvodom na Slovensku. Ako totiž vo Vašej otázke uvádzate, obaja ste Slováci žijúci na Slovensku.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je v konaní o rozvod manželstva daná právomoc slovenských súdov, a to aj napriek tomu, že v danej veci možno identifikovať cudzí prvok v podobe uzavretia manželstva mimo územia Slovenskej republiky (v Grécku, ktoré je členským štátom Európskej únie).
Nakoľko sa spomenutý cudzí prvok viaže k členskému štátu Európskej únie, pre prípadne určenie právomoci je potrebné aplikovať európske predpisy.
Podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 platí, že: „Vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu
a) na ktorého území:
— majú manželia obvyklý pobyt, alebo
— manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
— má odporca obvyklý pobyt, alebo
— v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
— má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo
— má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má „domicil“;
b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia „domicil“.“
Zápis manželstva v osobitnej matrike
Vo Vašej otázke uvádzate, že ste si vybavili platnosť manželstva aj na Slovensku. Uvedeným máte zrejme na mysli to, že ste nechali manželstvo zapísať do knihy manželstiev, ktorú vedie Osobitná matrika Ministerstva vnútra.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 písm. a) platí, že: „Narodenie, uzavretie manželstva a úmrtie štátnych občanov Slovenskej republiky, ktoré nastali na území cudzieho štátu sa zapisujú do osobitnej matriky.“
Rozvod na Slovensku
Pri rozvode manželstva sa rozvádzajúci manželia pomerne často domnievajú, že v rámci rozvodového konania sa rieši spoločný majetok manželov. V rámci súdneho konania o rozvod manželstva sa však nerieši majetok, ale osobný stav manželov. Okrem toho, pokiaľ z manželstva pochádzajú maloleté deti, rieši sa aj úprava výkonu rodičovských práv a povinností manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.
Podľa ustanovenia § 100 Civilného mimosporového poriadku platí, že: „S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.“
V súdnych konaniach, ktorých predmetom je rozvod manželstva, majú súdy tendenciu skôr manželstvo zachovať a viesť manželov k zmierlivému riešeniu. Uvedené platí o to viac, ak z manželstva pochádzajú maloleté deti.
Podľa ustanovenia § 96 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku platí, že: „Súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie.“
Ak aj z manželstva pochádzajú maloleté deti, neznamená to, že súd manželstvo nerozvedie. V súdnom konaní však musí byť nepochybne preukázané predovšetkým to, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 zákona o rodine platí, že: „Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.“
Ako je už spomenuté vyššie, v rámci konania o rozvod manželstva sa budú riešiť aj Vaše rodičovské práva a povinnosti, čo znemená, že súd bude s ohľadom na najlepší záujem maloletého dieťaťa rozhodovať o tom, komu zverení dieťaťa do starostlivosti rodičov (t.j. ktorému rodičovi bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti a kedy bude mať druhý rodič upravený styk s dieťaťom, príp. či bude dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov), o určení výživného na dieťa (spravidla sa vyživovacia povinnosť ukladá tomu rodičovi, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti) a o zastupovaní a správe majetku dieťaťa.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 a 2 zákona o rodine platí, že: „(1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.“
Miestna príslušnosť súdu
V rámci zadanej otázky sa zaujímate aj o tom, kde treba podať návrh na súd. Inak povedané, Ktorý súd bude vo Vašej veci miestne príslušným súdom. V tomto smere je rozhodujúcim ustanovením § 92 Civilného mimosporového poriadku platí, že: „Na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.“
Návrh na rozvod manželstva teda budete musieť podať s ohľadom na citované zákonné ustanovenie. V opačnom prípade, ak sa návrh na rozvod manželstva podá na miestne nepríslušný súd, nepríslušný súd vec postúpi na miestne príslušný súd, čo však predstavuje najmä časovú komplikáciu. Zjednodušene povedané, ak návrh na rozvod podáte na nesprávny súd, konanie sa tým predĺži.
Záverom teda možno skonštatovať, že návrh na rozvod by ste nemali podávať podľa miesta, kde ešte len plánujete žiť.
Projekt podporili:
