Rodičovské práva a povinnosti

Dobrý deň, aj v prípade, že má v starostlivosti mal. dieťa iba jeden z rodičov platí ust. § 35 Zákona o rodine, v zmysle ktorého "Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd."

Vzhľadom na uvedené, rodič, ktorý má dieťa vo výlučnej osobnej starostlivosti rozhoduje o dieťati iba v bežných záležitostiach, nikde nie v podstatných. Bežnými záležitosťami sa pritom rozumejú tie, ktoré vznikajú pri uspokojovaní každodenných potrieb dieťaťa. Naopak podstatné záležitosti týkajúce sa dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi. AK sa rodičia nedohodnúť, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Za podstatné záležitosti sa pritom považuje vysťahovanie dieťaťa do cudziny, správa majetku dieťaťa, rozhodovanie o výbere školského zariadenia, o náboženskom vyznaní, v ktorom bude dieťa vychovávané a pod. Okruh podstatných záležitostí nie je zákonom taxatívne vymedzený.

Dobrý deň, nevieme ako je súdom určený styk otca s maloletým, ale v prípade, že by ste mu nedali vedieť kde syn žije a akú školu navštevuje, môže podať návrh na súd o výkon rozhodnutia pokiaľ ide o styk s maloletým. 

Pokiaľ ide o školu, ktorú navštevuje maloletý, odporúčam podať uvedenú informáciu, keďže aj otec dieťaťa má svoje rodičovské práva a povinnosti v zmysle ust. čl. 4 a ust. § 28 Zákona o rodine :

Dobrý deň,
čo sa týka rozsahu styku s dieťaťom, prvoradá je dohoda rodičov a o výkone tohoto práva sa môžete s druhým rodičom dohodnúť, pričom túto dohodu musí schváliť súd, pričom bude vychádzať z najlepšieho záujmu dieťaťa.

Ak by ste sa dohodnúť nevedeli, tak potom o rozsahu styku s dieťaťom rozhodne súd a taktiež bude vychádzať z najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Styk dieťaťa s oboma rodičmi patrí k jeho najlepšiemu záujmu, pričom rozsah tohto styku bude závisieť od individuálneho posúdenia veci súdom. Kritériá ktoré sa pri najlepšom záujme dieťaťa posudzujú sú v zmysle čl. 5 Zákona o rodine nasledovné:

Dobrý deň,
na krátkodobé vycestovanie do cudziny nepotrebuje Váš súhlas, pokiaľ nezasahuje do Vášho času, ktorý určí súd na styk s dieťaťom. Presťahovať sa môže aj bez Vášho súhlasu. Na umiestnenie dieťaťa v škôlke sú rôzne názory, ale v zásade by mala mať Váš súhlas. Rovnako Vás musí informovať o jej zdravotnom stave a iných podstatných skutočnostiach týkajúcich sa dieťaťa. 

Dobrý deň, áno, pani sudkyňa Vám podala správnu informáciu.

Preto je potrebné podať návrh na súd na striedavú starostlivosť. Sú d v konaní v prvom rade posúdi, či zverenie do striedavej starostlivosti bude  v záujme Vašich detí.

Záujem maloletého dieťaťa je v súlade s čl. 5 Zákona o rodine prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä

- úroveň starostlivosti o dieťa,

- bezpečie  dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

- ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

- okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,

- ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,

- podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

- názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,

- podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,

- využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

Dobrý deň, nakoľko Vás predávajúci uistil o vlastnostiach kupovanej veci, ktoré však v konečnom dôsledku táto vec nemá, vzniklo Vám právo na odstúpenie od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy by však bolo efektívne iba v prípade, ak poznáte všetky identifikačné údaje osoby (pravdivé), nakoľko je malý predpoklad, že by Vám zaplatenú kúpnu cenu vrátil dobrovoľne (budete kúpnu cenu musieť od neho požadovať zaplatiť súdnou cestou). Vzhľadom na jeho trestnú minulosť však nemusí byť v tomto prípade úplne bez úspechu ani podanie oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu. Už samotné prejednanie tohto skutku môže na neho zapôsobiť a prinútiť ho k vráteniu kúpnej ceny bicykla.

Dobrý deň, darovacia zmluvu (resp. žiadať vrátenie daru) je možné napadnúť zo zákonného dôvodu upraveného v Občianskom zákonníku. Týmto dôvodom je práve správanie sa obdarovaného voči darcovi. Z Vašej otázky nie je zrejmé, kto daroval Vášmu bratovi nehnuteľnosti, ale predpokladám, že to bol rodinný príslušník. Ak sa totiž Váš brat správa k príbuznému darcu tak, že je to hrubo v rozpore s dobrými mravmi, môže tento darca požadovať vrátenie daru. Treba si však uvedomiť, že pravdepodobne je táto nehnuteľnosť už zaťaženou Vami spomínanou hypotékou. Vo vzťahu k splácaniu pôžičky si Vám dovoľujem uviesť, že ak je Váš otec na zmluve o pôžičke uvedený ako dlžník je povinný tento dlh splácať. Ak ho však nebude splácať alebo nebude mať z čoho súdny exekútor uspokojiť nárok veriteľa, veriteľa sa obráti na ručiteľa (Vášho brata). Ručiteľ má v rovnakom rozsahu povinnosť splatiť dlh ako dlžník. Rovnako je možné voči nemu viesť exekučné konanie. Ak by však dlh splatil namiesto Vášho otca, následne môže od neho požadovať náhradu za splatenie dlhu (ručiteľský regres).

Dobrý deň. Vaši rodičia môžu počas života disponovať s ich majetkom podľa vlastnej vôle. Ak teda počas života prepíšu svoj majetok majú na to právo. Je to ich slobodná vôľa. Po ich smrti počas dedičského konania sa potom môžete od dedičov domáhať toho, aby sa na ich dedičský podiel pripísala hodnota toho, čo dostali od rodičov za ich života. 

Dobrý deň, po dosiahnutí plnoletosti získavate plnú spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a povinnosti v právnych vzťahoch. S uvedeným je spojená aj plná spôsobilosť niesť následky za právne ako i protiprávne úkony. Vašim rodičom však dosiahnutím plnoletosti nezaniká povinnosť Vás vyživovať. Vyživovacia povinnosť totiž trvá až do času, kedy ste schopná sa živiť sama a to ohľadom na všetky objektívne i subjektívne faktory. Najzásadnejším a najčastejšie posudzovaným kritériom je fakt, či sa súčasne pripravujete na povolanie štúdiom alebo už z vykonávanej práce máte príjem, ktorým si zabezpečujete životné potreby.

Dobrý deň, pre správnosť odpovede na Vašu otázku je potrebné oboznámiť sa s obsahom dohody, ktorú ste v dedičskom konaní so súrodencami uzavreli a tak presne definovať povinnosť, ktorá Vám vznikla. Na základe Vášho príspevku vyplýva, že máte záväzok vyplatiť svojim súrodencom z titulu vyrovnania nadobudnutých dedičských podielov na rodinnom dome určitú sumu. Vaši súrodenci tak majú právo domáhať sa, aby ste svoj peňažný záväzok splnili, avšak nemôžu sa domáhať, aby spoločne s Vami užívali dom. Výlučným vlastníkom nehnuteľnosti ste len Vy, pričom Vašim súrodencom žiadne užívacie práva nevznikli resp. nemajú právny dôvod na to, aby v dome bývali.