Rodičovské práva a povinnosti

^{Odpoveď advokáta: Rodičovské práva a povinnosti}

Dobrý deň. Vaša otázka v podstate smeruje k výkonu rodičovských práv a povinností. Pritom vo vzťahu k rodičovským právam a povinnostiam je potrebné poznamenať, že zákon číslo 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) hneď v úvode (vo svojom čl. 4) okrem iného uvádza, že: „Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.“

 

Základná právna úprava rodičovských práv a povinností

 

Základný rámec zákonnej úpravy rozsahu a výkonu rodičovských práv a povinností je upravený v prvej hlave druhej časti zákona o rodine.

Podľa ustanovenia § 28 zákona o rodine platí, že:

„(1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,

b) zastupovanie maloletého dieťaťa,

c) správa majetku maloletého dieťaťa.

(2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

(3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.“

V odseku 1 citovaného zákonného ustanovenia sa exemplifikatívne (príkladmo) vymedzuje obsah rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Obsah rodičovských práv a povinností v sebe zahŕňa najmä sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu maloletého dieťaťa, o jeho zdravie, výživu a všestranný vývoj, ale tiež aj zastupovanie maloletého dieťaťa a správu jeho majetku.

Pritom obom rodičom patria všetky rodičovské práva a povinnosti a vykonávať by ich mali v zásade buď spoločne, alebo jednotlivo, po vzájomnej dohode.

Ako už bolo uvedené, rodičovské práva a povinnosti patria v zásade obom rodičom. Preto obaja rodičia (matka aj otec) majú rovnaké rodičovské práva aj povinnosti vo vzťahu k ich maloletému dieťaťu. Tieto práva a povinnosti rodičov trvajú v zásade až do nadobudnutia plnoletosti ich dieťaťa. Výnimkou je len vyživovacia povinnosť, ktorá môže pretrvávať aj potom, čo dieťa dosiahne plnoletosť, a to až do času, kým dieťa nie je objektívne schopné samo sa živiť.

Situácie, kedy rodičovské práva a povinnosti vykonáva iba jeden rodič upravuje priamo zákona a ide o situácie, kedy:

• druhý z rodičov nežije,
• druhý z rodičov je neznámy,
• druhý z rodičov nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
• druhý z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností,
• druhému z rodičov bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo
• druhému z rodičov bol výkon jeho rodičovských práv a povinností pozastavený.

Priamo zo zákona vyplýva, že pri výkone rodičovských práv a povinností by malo byť základným kritériom ochrana záujmov dieťaťa.

 

Výkon rodičovských práv a povinností s súlade so záujmami dieťaťa

 

Hoci z Vašej otázky nevyplýva, koľko majú Vaše deti rokov, je zrejmé, že vedia vyjadriť svoju vôľu, keďže u Vás chcú aj prespávať. Pritom v rámci výkonu rodičovských práv a povinností s dôraznom na ochranu záujmov detí je na mieste prihliadať aj na ich vôľu a rešpektovať to, že chcú u Vás aj prespať. Takto by sa na to mala pozerať aj matka detí.

Uvedené navyše platí o to viac, ak nemáte súdnym rozhodnutím presne stanovený výkon rodičovských práv a povinností. Keďže neexistuje žiadne súdne rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, ak by aj matka zavolala políciu, nie je mi zrejmé, ako si predstavuje, že by mala polícia vzniknutú situáciu riešiť. Aj polícia totiž musí v takomto prípade vychádzať z toho, že obsah rodičovských práv a povinností majú obaja rodičia v zásade rovnaký.

 

Rozvod a úprava výkonu rodičovských práv a povinností

 

S konaním o rozvod manželstva je v zmysle zákona (§ 100 Civilného mimosporového poriadku a § 24 ods. 1 zákona o rodine) obligatórne (povinne) spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

Podľa ustanovenia § 100 zákona číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok platí, že: „S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.“

Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o rodine z platí, že: „V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.“

Inak povedané, v rámci konania o rozvod manželstva sa v takýchto prípadoch rozhoduje aj o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťomna čas po rozvode manželstva. V rámci súdneho konania preto súd rozhoduje najmä o:

• zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov (prípadne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov),
• úprave styku maloletého dieťaťa s rodičom, ktorý ho nemá zverené v osobnej starostlivosti,
• výške výživného, ktorú bude povinný rodič prispievať,
• správe majetku maloletého dieťaťa a
• zastupovaní maloletého dieťaťa.

^{Odpoveď advokáta:}

Dobrý deň, vo vami uvedenom prípade základnou otázkou je to, či manžel platí na svoju matku na základe rozhodnutia súdu, na základe výzvy DSS alebo dobrovoľne. Toto v otázke neuvádzate, avšak len predpokladáme, že prispieva svojej matke na zákalde výzvy DSS.

Uvádzame, že v zmysle ust. § 66 zákona o rodine platí, že "deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú."

Povinnosť paltby v zmysle uvedneého zákonného ustanovenia ak by nedošlo k dohode s matkou vášho manžela, je daná len na základe súdneho rozhodnutia. Súd však vzhľadom na vyššie uevdené skutočnosti, ktoré uvádzate v otázke /náhradná starostlivosť manžela v cudzej rodine/ by návrh matky zamietol, lebo to odporuje dobrým mravom. Návrh na určenie výživného v zmysle uvedeného zákonnéhoustanovenia by musela podať matka, prípadne na zákalde splnomocnenia príslušné DSS. Je na rozhodnutí manžela, či bude svojej matke prispievať na výživu alebo nie, ale DSS ho k tomu donútiť nemôže. O vživnom by musel rozhodnúť súd ako uvádzame vyššie.

^{Odpoveď advokáta:}

Dobrý deň,

v prípade, že otec dieťaťa nie je uvedený v rodnom liste a ani nemá záujem, nemáte momentálne žiadnu právnu prekážku riadiť starostlivosť o dieťa úplne sama. Otec, ktorého otcovstvo nie je právne uznané, nemá žiadne rodičovské práva alebo povinnosti voči dieťaťu a nemôže zasahovať ani do vašich rozhodnutí.

V budúcnosti sa však môže otec dieťaťa podaním návrhu na súd domáhať určenia otcovstva.

Určenie otcovstva je upravené v zákone č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine ust. § 84 a nasl. v spojení s ust. § 104 a nasl. zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok

Ak by sa jeho otcovstvo potvrdilo, súd by zároveň upravil jeho rodičovské práva a povinnosti vrátane práva na styk s dieťaťom. Otec by tiež mohol byť povinný platiť výživné.

Ak otec nie je zapísaný v rodnom liste, nemá práva a povinnosti rodiča dieťaťa, čo ale do budúcna nie je možné vylúčiť, pretože zákon mu dáva možnosť domáhať sa určenia otcovstva. Pokiaľ ale otec dieťaťa nepodá návrh na určenie otcovstva, ostane de facto bez práv a povinností voči dieťaťu a teda aj bez styku s dieťaťom. Vy nedostanete ale výživné. Ak Vám nejde o výživné, neriešte nič. 

^{Odpoveď advokáta:}

Dobrý deň,

v prvom rade je nevyhnutné, aby ste iniciovali konanie o určenie otcovstva. Môžete podať návrh na súd na priznanie otcovstva podľa § 94 Zákona o rodine. Následne, ak bude Vaše otcovstvo určené, tak bude potrebné podať návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ak sa matkou nie je možná dohoda. 

Pokiaľ ide o striedavú starostlivosť, podľa § 24 Zákona o rodine súd môže zveriť dieťa do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a lepšie tak budú zaistené potreby dieťaťa. Na striedavú starostlivosť však musí mať záujem aspoň jeden z rodičov, a súd skúma, či je to v záujme dieťaťa. Je pravdou, že nakoľko ide o dieťa, ktoré má iba 8 mesiacov, tak v týchto prípadoch väčšinou súdy nenariaďujú striedavú starostlivosť, avšak neplatí do všeobecne, a každý prípad je posudzovaný individuálne. Ako sme však uviedli vyššie, v prvom rade bude potrebné podať návrh na súd na určenie otcovstva. 

^{Odpoveď advokáta:}

Dobrý deň,
v tomto prípade zrejme došlo k využitiu ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku: 

Ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd neodkladným opatrením nariadi, aby bol maloletý dočasne, najdlhšie na šesť mesiacov, zverený do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí. Obmedzenie času trvania neodkladného opatrenia neplatí, ak do šiestich mesiacov od nariadenia neodkladného opatrenia je začaté konanie vo veci samej, ak bolo do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zverené maloleté dieťa bez sprievodu alebo ak nebolo možné v lehote šiestich mesiacov zlúčiť maloletého cudzinca s jeho rodinou.   Vyššie uvedená situácia však má riešenie a upravuje ho taktiež ust. § 135 ods. 7 a ods. 8 Civilného sporového poriadku:    (7) Súd zruší neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.   (8) O návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia rozhodne súd do desiatich dní od jeho doručenia.   V danej veci nech rodičia podajú návrh na zrušenie neodkladného opatrenia a tento riadne odôvodnia, teda uvedú prečo neexistujú dôvody nato, aby bolo dieťa v starostlivosti reedukačného centra. Dieťa sa potom vráti späť rodičom. Ak súd rozhodol o tom, že dieťa má byť v centre, rodičia ho nemôžu odtiaľ bez súhlasu súdu zobrať.

^{Odpoveď advokáta:}

Dobrý deň,
neuvádzate ako je dané rozhodnutie staré. Ak ide o rozhodnutie staršie, tak podajte na súd nový návrh na zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu s tým, že došlo k zmene pomerov a dieťa sa s otcom nechce stretávať. Dôležitý v tomto smere bude aj vek dieťaťa a jeho schopnosť vyjadriť svoj názor.

Striktne vzaté, ak ide o nové rozhodnutie, tak máte povinnosť na dieťa pôsobiť, aby mal otec styk zachovaný v zmysle rozhodnutia, v opačnom prípade sa vystavujete riziku pokút, resp. núteného výkonu rozhodnutia. V praxi to však nie je také jednoduché, a stávajú sa prípady, keď dieťa ísť k rodičovi nechce. Ak by otec podal návrh na výkon rozhodnutia, tak v praxi by súd zisťoval, prečo sa povinný nepodrobuje rozhodnutiu a či nato existuje ospravedlniteľný dôvod. Takéto správanie dieťaťa, keď vyslovene nechce k otcovi ísť by mohlo predstavovať ospravedlniteľný dôvod a pravdepodobne by bolo neodkladným opatrením nariadené psychologické poradenstvo, prípadne iné odborné poradenstvo pre dieťa, resp. pre rodičov.

^{Odpoveď advokáta:}

Dobrý deň, na Vami položenú otázku uvádzame, že vzhľadom na okolnosť, že dieťa ide len na dovolenku, výlet mimo územia SR, nie je potrebný súhlas otca dieťaťa. Súhlas otca dieťaťa by ste potrebovali len na presťahovanie do cudziny, čo vyplýva z ust. § 35 Zákona o rodine.

Otcovi dieťa len oznámte kde a kedy sa bude jeho dieťa nachádzať, keďže má tiež rodičovské práva a má právo vedieť kde sa jeho dieťa nachádza. Ide aj o to, aby v prípade nepredvídaných okolností o tejto skutočnosti vedel.

^{Odpoveď advokáta:}

Dobrý deň, aj v prípade, že má v starostlivosti mal. dieťa iba jeden z rodičov platí ust. § 35 Zákona o rodine, v zmysle ktorého "Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd."

Vzhľadom na uvedené, rodič, ktorý má dieťa vo výlučnej osobnej starostlivosti rozhoduje o dieťati iba v bežných záležitostiach, nikde nie v podstatných. Bežnými záležitosťami sa pritom rozumejú tie, ktoré vznikajú pri uspokojovaní každodenných potrieb dieťaťa. Naopak podstatné záležitosti týkajúce sa dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi. AK sa rodičia nedohodnúť, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Za podstatné záležitosti sa pritom považuje vysťahovanie dieťaťa do cudziny, správa majetku dieťaťa, rozhodovanie o výbere školského zariadenia, o náboženskom vyznaní, v ktorom bude dieťa vychovávané a pod. Okruh podstatných záležitostí nie je zákonom taxatívne vymedzený.

^{Odpoveď advokáta:}

Dobrý deň, nevieme ako je súdom určený styk otca s maloletým, ale v prípade, že by ste mu nedali vedieť kde syn žije a akú školu navštevuje, môže podať návrh na súd o výkon rozhodnutia pokiaľ ide o styk s maloletým. 

Pokiaľ ide o školu, ktorú navštevuje maloletý, odporúčam podať uvedenú informáciu, keďže aj otec dieťaťa má svoje rodičovské práva a povinnosti v zmysle ust. čl. 4 a ust. § 28 Zákona o rodine :

"(1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa."

^{Odpoveď advokáta:}

Dobrý deň,
čo sa týka rozsahu styku s dieťaťom, prvoradá je dohoda rodičov a o výkone tohoto práva sa môžete s druhým rodičom dohodnúť, pričom túto dohodu musí schváliť súd, pričom bude vychádzať z najlepšieho záujmu dieťaťa.

Ak by ste sa dohodnúť nevedeli, tak potom o rozsahu styku s dieťaťom rozhodne súd a taktiež bude vychádzať z najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Styk dieťaťa s oboma rodičmi patrí k jeho najlepšiemu záujmu, pričom rozsah tohto styku bude závisieť od individuálneho posúdenia veci súdom. Kritériá ktoré sa pri najlepšom záujme dieťaťa posudzujú sú v zmysle čl. 5 Zákona o rodine nasledovné:

^{Odpoveď advokáta:}

Dobrý deň,
na krátkodobé vycestovanie do cudziny nepotrebuje Váš súhlas, pokiaľ nezasahuje do Vášho času, ktorý určí súd na styk s dieťaťom. Presťahovať sa môže aj bez Vášho súhlasu. Na umiestnenie dieťaťa v škôlke sú rôzne názory, ale v zásade by mala mať Váš súhlas. Rovnako Vás musí informovať o jej zdravotnom stave a iných podstatných skutočnostiach týkajúcich sa dieťaťa.