Odpoveď: Obmedzenie rodičovskej starostlivosti
Dobrý deň, ďakujeme za Vašu otázku, ku ktorej si dovoľujem zaujať nasledovný právny názor.
Adopcia, alebo osvojenie je upravené v ustanovení § 97 a nasl. Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia.
Na Vašu otázku podáva odpoveď ustanovenie § 106 Zákona o rodine:
§ 106
(1) Osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom.
(2) Ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, príbuzenské vzťahy medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované.
(3) Ak je to v záujme osvojenca, osvojitelia mu môžu sprostredkovať prístup k informáciám o jeho rodičoch alebo poskytnúť informácie, ktorými disponujú, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 108 Zákona o rodine
Osvojiteľ sa zapíše v matrike namiesto rodiča osvojenca na základe oznámenia súdu.
Právoplatným rozhodnutím súdu o osvojení dochádza k zániku pôvodného rodičovského vzťahu medzi biologickými rodičmi, resp. rodičom a dieťaťom a vzniká vzťah nový. Ide o tzv. právne rodičovstvo, ktoré však plne nahrádza to biologické. Osvojiteľovi vznikajú osvojením voči osvojencovi všetky práva a povinnosti, ktoré má podľa zákona rodič voči dieťaťu. Na druhej strane biologickému rodičovi práva a povinnosti voči dieťaťu zanikajú.
Zásahy do výkonu rodičovských práv a povinností upravuje § 38 a 39 Zákona o rodine:
Zásahy do rodičovských práv a povinností
§ 38
(1) Ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností.
(2) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak
a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života,
b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo
c) nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.
(3) V rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv podľa odseku 2 súd uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje.
(4) Ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv.
§ 39
(1) Ak súd rozhodol o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu iba vo vzťahu k jednému z rodičov, vykonáva rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu druhý rodič.
(2) Ak rodičovské práva a povinnosti nemôže vykonávať ani jeden z rodičov alebo ak súd rozhodol podľa § 38 ods. 1 alebo 4 vo vzťahu k jedinému žijúcemu rodičovi, ustanoví vo svojom rozhodnutí maloletému dieťaťu poručníka.
(3) Ak súd rozhodol o obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k obidvom rodičom alebo k jedinému žijúcemu rodičovi, ustanoví vo svojom rozhodnutí maloletému dieťaťu opatrovníka podľa § 60.
(4) Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu nezaniká.
Podľa môjho právneho názoru nemožno stotožňovať obmedzenie výkonu práv a povinností rodiča voči dieťaťu podľa § 38 a 39 Zákona o rodine so zánikom práv a povinností rodiča k dieťaťu na základe osvojenia.
Podľa § 98 Zákona o rodine Osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Táto podmienka sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 3.
Žiadatelia sa vždy posudzujú individuálne a pokiaľ spĺňajú podmienky na osvojenie a osvojenie je v záujme maloletého dieťaťa, potom by ho mal súd povoliť.
Dovolím si uviesť aj rozhodnutie súdov, ktoré sa vyjadrili, na čo klásť pri skúmaní vhodnosti osvojenia dôraz:
ESĽP vo veci Schwizgebel proti Švajčiarsku
Štát musí bdieť nad tým, aby za osvojiteľov boli vybraté osoby, ktoré môžu vo všetkých smeroch poskytnúť najpriaznivejšie podmienky na prijatie osvojovaného dieťaťa. Súd v tejto súvislosti pripomína svoju judikatúru, podľa ktorej platí, že pokiaľ je medzi osvojiteľom a osvojovaným dieťaťom vytvorené rodinné puto, „musí sa prihliadnuť na čo najlepší záujem dieťaťa, ktorý podľa povahy a závažnosti môže mať prednosť nad záujmom rodičov“ (E.P. proti Taliansku - § 62, ako ja Johnasen proti Nórsku - § 78).
R 69/1967
Pri rozhodovaní o osvojení nemožno prospech dieťaťa posudzovať len z hľadiska hmotných podmienok a predpokladov, ale predovšetkým z hľadiska záruk všestranného rozvoja dieťaťa, a to aj rozvoja duševného a citového.
Projekt podporili:
