Odpoveď: Aká práva má otec ak nie je v rodnom liste?
Dobrý deň,
Rodičovské práva a povinnosti
Ak v rodnom liste otec dieťaťa nie je uvedený, otcovstvo k maloletému dieťaťu nebolo určené žiadnym zo spôsobov predpokladných zákonom č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení.V dôsledku tejto skutočnosti otcovi dieťaťa právne nevznikli rodičovské práva a povinnosti voči Vášmu dieťaťu.
Súčasťou rodičovských práv sa v súlade s ust. § 28 ods. 1 rozumejú
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
V súlade s ust. § 28 ods. 3 platí, že rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
Z toho vyplýva, že otec dieťaťa zatiaľ nie je jeho zákonným zástupcom, a teda jeho súhlas sa na Vaše vycestovanie do zahraničia nevyžaduje.
Určenie otcovstva
Ak by mal otec Vášho dieťaťa záujem domôcť sa svojich rodičovských práv a povinností voči dieťaťu, bude musieť v prvom rade vyriešiť otázku určenia otcovstva.
Zákon o rodine rozoznáva tri domnienky otcovstva:
- Otcovstvo manžela matky,
- Otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov,
- Určenie otcvostva rozhodnutím súdu.
Vo Vašom prípade prichádza do úvahy stále možnosť určiť otcovstvo súhlasným vyhlásením rodičov, avšak, vychádzajúc z Vašej žiadosti predpokladáme, že o túto alternatívu Vy nemáte záujem.
Otec dieťaťa má v tomto prípade možnosť siahnuť po poslednej možnosti a síce obrátiť sa vo veci určenia otcovstva na súd.
Určenie otcovstva rozhodnutím súdu
O určenie otcovstva môže v súlade s ust. § 94 ods. 1 Zákona o rodine požiadať matka ako aj otec dieťaťa.
Za otca sa pre tento prípad podľa ust. § 94 ods. 2 Zákona o rodine považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Účastníkmi konania o určenie otcovstva sú v súlade s § 108 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z., Civilného mimosporového poriadku navrhovateľ, dieťa, matka a muž, ktoré otcovstvo má byť určené.
Čo sa týka Vašich obáv z vycestovania, v súlade s ust. § 106 Civilného mimosporového poriadku platí, že na konania vo veciach určenia rodičovstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko.
Ak takého súdu niet, je príslušný všeobecný súd matky, inak všeobecný súd toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté.
Dokazovanie
Rozhodujúcu úlohu v konaní má dokazovanie znaleckým posudkom.
Súd nariadi vypracovanie znaleckého posudku, a to najčastejšie z odboru hematológie (tzv. krvné skúšky), gynekológie (porovnanie termínu súlože a pôrodu), sexuológie (zisťovanie schopnosti muža splodiť dieťa), genetiky, vrátane DNA diagnostiky. V súčasnosti je schopnosť vylúčiť alebo určiť otcovstvo mimoriadne vysoká a vierohodnosť dosahuje takmer 100 percent.
Na základe rozhodnutia súdu sa dieťaťu vydá nový rodný list.
Spojené konanie
Zároveň je dôležité doplniť, že ust. § 110 Civilného mimosporového poriadku stanovuje, že s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
Pri úprave rodičovských práv a povinností súd v vždy prihliada v prvom rade na záujem maloletého dieťaťa.
V súlade s čl. 5 Zákona o rodine sa pri posudzovaní a určovaní záujmu maloletého zohľadňuje najmä:
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Súd najmä rozhodne, komu dieťa zverí do výchovy, kto bude spravovať jeho majetok a ako má druhý z rodičov prispievať na jeho výživu. Pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, ako aj na schopnosti a možnosti povinného rodiča.
Dĺžka pobytu v čase súdneho pojednávania môže mať vplyv na rozhodnutie súdu, nakoľko, ako sme vyššie uviedli, ten vždy prihliada v prvom rade na záujem maloletého dieťaťa a teda, pokiaľ sa už na danom mieste budete zdržiavať dlhšiu dobu a s dieťaťom si tam vytvoríte zázemie, napr. dieťa tam už bude chodiť do školky, bude tam mať kamarátov, Vy prácu, súd to pri úprave rodičovských práv a povinností bude musieť zohľadniť.
Vždy máte právo zvoliť si zástupcu z radov advokátov, euroadvokátov a nechať sa súdnom konaní zastúpiť, vtedy Vaša účasť nie je nutná, ak to súd nebude výlučne požadovať.
V prípade trvalého vycestovania do zahraničia doporúčame odhlásiť maloletého z pobytu na území SR pred začatím vyššie uvedených súdnych konaní.
Kým nie su otcovi priznané rodičovské práva a povinnoti, nevyžaduje sa ani jeho súhlas na odhlásenie dieťaťa z trvalého pobytu na území SR.
Podrobnosti o odhlásení dieťaťa do 18 rokov nájdete na stránke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.