Dobrý deň,
zamestnávateľ by mal od zodpovedného zamestnanca žiadať náhradu za spôsobené manko len vo výške manka. Ak sú zodpovední viacerí zamestnanci, tak by sa mala náhrada manka rozdeliť pomerne medzi zodpovedných zamestnancov, ktorí samozrejme musia mať podpsíanú dohodu o hmotnej zodpovednosti. 

Zamestnávateľ je povinný náhradu škody prerokovať a dohodnúť so zamestnancom spôsob jej náhrady.

Ak Vám zamestnávateľ strhol z výplaty viac ako mal, ale ide o vyriabilnú zložku, tak v tom príprade je potrebné sa riadiť podľa toho, čo máte uvedené v pracovnej zmluve, poprípade v nejakom Vašom internom predpise, ohľadom nároku na variabilnú zložku. Variabilná zložka mzdy nie je skriktne upravená v Zákonníku práce, pretože každý zamestnávateľ uplatňuje iný systém odmeňovania. Preto v tejto otázke, neplatia rovnaké pravidlá pre všetkých zamestnancov. 

Vymáhanie variabilnej zložky mzdy súdnou cestou od zamestnávateľa, nie je pre Vás smerodajné, nakoľko by to mohlo ohroziť ďalšiu existenciu Vášho pracovného pomeru. Môžete podať na zamestnávateľa anonymný podnet, za porušenie ustanovení Zákonníka práce o spôsobe náhrady škody. 

Podľa § 189 Zákonníka práce, "Zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume. Pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. Podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov. Ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho zavinenia. Zvyšnú časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými podľa odsekov 2 a 3." 

Podľa § 191 ods. 2 Zákonníka práce, "Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá."

Dobrý deň,
na vami položenú otázku uvádzame, že riaditeľ školy vás k uzatvoreniu poistnej zmluvy nútiť nemôže, ale pre vás je to výhodné určite, keďže v prípade, že spôsobíte zamestnávateľovi škodu, túto za vás uhradí poisťovňa, inak by ste museli vzniklú škodu hradiť zo svojho. Nie ste povinná poistnú zmluvu uzatvoriť s poisťovňou, ktorú vám prípadne navrhuje riaditeľ.

Odporúčam prípadne kontaktovať vašu poisťovňu, v  ktorej máte poistený váš byt/dom a zistiť tam poistné podmienky, ktoré by mohli byť pre vás priaznivejšie z hľadiska výšky poistného.

Dobrý deň,

v takomto prípade Váš zamestnávateľ od Vás nemôže žiadať náhradu škody. Zodpovednosť zamestnanca za škodu vzniká v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce § 179:

1) Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. 

2) Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

V tomto prípade však nemôže hovoriť o zavinenom porušení povinnosti z Vašej strany a ani o úmyselnom konaní proti dobrým mravom. Danú škodu by som považoval za škodu v zmysle § 181 ods. 3 Zákonníka práce: "Zamestnanec nezodpovedá za škodu, ktorá vyplýva z podnikateľského rizika."

Nakoľko vykonávanie tohto druhu podnikania so sebou nesie riziko podobných škodných udalostí. V tomto prípade, teda určite nezodpovedáte za škodu Vy. Zákonník práce síce ešte upravuje aj osobitné ustanovenia zodpovednosti za škodu zamestnanca, avšak všetky predpokladajú istú formu zavinenia, pričom vo Vašom prípade je zrejmé, že vznik danej škody ste nejako odvrátiť nemohli.

Dobrý deň,
z otázky vyplýva, že pokuta Vám ako zamestnávateľovi zatiaľ nebola uložená. Nevieme o akú vec ide, ale v prípade, že by Vám bola prísl. orgánom uložená pokuta, a budete mať pochybnosti o dôvodnosti uloženia pokuty, je treba využiť právne prostriedky ochrany a podať odvolanie proti prísl. rozhodnutiu.

Ak rozhodnutie o uložení pokuty nadobudne právoplatnosť, bude vecou Vás ako zamestnávateľa rozhodnúť o tom, že vzniklá škoda bude zosobnená konkrétnym zamestnancom podľa ust. Zákonníka práce.

Podľa ust. Zákonníka práce platí :

"Predchádzanie škodám
§ 177
(1) Zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.
(2) Na ochranu svojho majetku je zamestnávateľ oprávnený vykonávať v nevyhnutnom rozsahu kontrolu vecí, ktoré zamestnanci vnášajú na pracovisko alebo odnášajú z pracoviska. Podrobnejšie podmienky určí zamestnávateľ v pracovnom poriadku. Pri kontrole sa musia dodržať predpisy o ochrane osobnej slobody a nesmie byť ponižovaná ľudská dôstojnosť.
§ 178
(1) Zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.
(2) Ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca. Ak je na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je povinný zakročiť. Túto povinnosť nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby. Ak zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.
Všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu
§ 179
(1) Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
(2) Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.
§ 180 : ; Zamestnanec, ktorý je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, len ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť následky svojho konania. Zamestnanec, ktorý sa uvedie vlastnou vinou do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť následky svojho konania, zodpovedá za škodu v tomto stave spôsobenú.
§ 181
(1) Od zamestnanca, ktorý vedome neupozornil vedúceho zamestnanca na hroziacu škodu alebo nezakročil proti hroziacej škode, hoci by sa tým zabránilo bezprostrednému vzniku škody, môže zamestnávateľ požadovať, aby prispel na úhradu škody v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu, ak ju nemožno uhradiť inak. Pritom sa prihliadne najmä na to, čo bránilo splneniu povinnosti. Náhrada škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
(2) Zamestnanec nezodpovedá za škodu, ktorú spôsobil pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal a ak si pritom počínal spôsobom primeraným okolnostiam.
(3) Zamestnanec nezodpovedá za škodu, ktorá vyplýva z podnikateľského rizika."

 § 186
(1) Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.
(2) Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.
(3) Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.
§ 187
(1) Ak škodu spôsobil porušením povinností aj zamestnávateľ, zamestnanec uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.
(2) Ak zodpovedá zamestnávateľovi za škodu niekoľko zamestnancov, každý z nich uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

 § 191
(1) Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.
(2) Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.
(3) Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.
(4) Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov."

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že Vy ako zamestnávateľ nemôžete jednoducho rozhodnúť, kto a koľko titulom pokuty uhradí, komu sa zosobní a vykonať zrážku zo mzdy; požadovanú náhradu škody musíte so zamestnancom prerokovať.

Dobrý deň a
ďakujem veľmi pekne za odpoveď. Prosím ešte o upresnenie, či sa nárok na vymáhanie škody vzťahuje aj voči zamestnancovi, ktorý už nie je v pracovnom pomere u zamestnávateľa.
Ostávam s pozdravom, D.

Dobrý deň,
ak spôsobil škodu aj takýto zamestnanec, ktorý už u Vás nepracuje, tak áno, aj od neho môžete vymáhať škodu vzniklú zaplatením pokuty. Je však na zamestnávateľovi, aby preukázal zodpovednosť zamestnancov či už súčasných, alebo minulých, za uloženie pokuty.

Dobrý deň,

ako podľa českého Zákonníka práce, tak aj podľa slovenského  ZP v prípade vzniklej škody, okrem prípadov uzatvorenej dohody o hmotnej zodpovednosti, je zamestnávateľ povinný preukázať výšku škody, ako aj zodpovednosť zamestnanca.

Rovnako zrážky zo mzdy je možné vykonávať len na základe písomnej dohody o zrážkach zo mzdy a to v zmysle ust. § 20 ZP SR, resp. českého ZP § 146 písm. b/.

Poznamenávame, že podľa slovenského ZP  § 191 ods. 4 "požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov."

Ak Vám zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy bez písomnej dohody s Vami a to na tom základe, že ste zodpovedná z škodu, odporúčame kontaktovať zamestnávateľa s vyporiadaním škody v zmysle ust. ZP.  Len poznamenávame, že okrem prípadu hmotnej zodpovednosti za schodok je zamestnávateľ povinný preukázať výšku škody a Vašu zodpovednosť.

Ak k vyriešeniu veci ohľadom škody, ak za ňu zodpovedáte, nedôjde, ako aj ohľadom zrážok zo mzdy v zmysle ust. Zákonníka práce, odporúčame kontaktovať príslušný inšpektorát práce podľa sídla zamestnávateľa, resp. jeho pobočky na území SR.

Poznamenávame, že podľa  § 214 Trestného zákona  je nevyplatenie mzdy a odstupného predstavuje za zákonom stanovených podmienok spáchanie trestného činu.

Dobrý deň, 

ak máte platnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania, je treba vznik škody a to, že zamestnávateľ požaduje od Vás jej náhradu, nahlásiť ako poistnú udalosť do poisťovne. 

Podľa ust. § 822 Obč. zákonníka platí, že "z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá."

Zamestnávateľ bude musieť preukázať výšku škody a Vašu zodpovednosť.

Rozsah Vašej spoluúčasti, teda tohto, čo už poisťovňa neuhradí máte uvedené v poistenej zmluve prípadne príslušných všeobecných poistných podmienkach a v tomto rozsahu budete musieť uhradiť zamestnávateľovi škodu. Spoluúčasť je určená v % alebo pevnou sumou v €.

Príklad : Poistná suma v poisťovni 5000 €, škoda uplatnená zamestnávateľom 1000 €, poisťovňa uzná na základe predložených dokladov dokladov 800 €, pri spoluúčasti 10 % min. napr. 50 €, poisťovňa uhradí :  720 €, Vy budete musieť uhradiť 80 €. Ak by následne chcel zamestnávateľ od Vás celú výšku škody do 1000 € mínus 800 € = 200 €, musel by to v občianskoprávnom konaní preukázať.

Odporúčam poistnú udalosť nahlásiť poisťovni a zamestnávateľovi oznámiť poisťovňu, aby v poisťovni uplatnil svoje nároky voči Vašej osobe. 

Bez súhlasu poisťovne zamestnávateľovi neuhradzujte ním požadovanú náhradu škody.

Dobrý deň,  najprv kúsok právnej teórie.

Podľa ust. Zákonníka práce platí : 

"§ 179  : (1) Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.

§ 186 :
(1) Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.
(2) Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.
(3) Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom."

To, že v pracovnej zmluve máte uvedené, že zodpovedáte za vzniknutú škodu, je len citáciou Zákonníka práce. Povinnosťou zamestnávateľa je preukázať Vaše zavinenie za vzniknutú škodu, ako aj jej výšku.

Nepíšete v otázke čo v tomto prípade predstavuje škodu (poškodenie auta, poškodenie zariadenia zamestnávateľa a pod.) a na základe čoho resp. akým spôsobom a na základe čoho zamestnávateľ určil presne sumu 1000 €. Ak táto skutočnosť nevyplýva z listu zamestnávateľa, poiadajte ho, aby presne určil, na základe čoho k uvedenej sume dospel.

Krajský súd Nitra, sp. zn. 5Co/30/2014  k tomu uvádza :

"Za škodu sa považuje skutočná škoda a iná škoda, najmä ušlý zisk. Existenciu škody preukazuje poškodený. Pod skutočnou škodou treba rozumieť sumu, o ktorú sa majetok poškodeného zmenšil, pričom táto suma zodpovedá hodnote, ktorú treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu. Ušlý zisk predstavuje majetkovú hodnotu, ktorá zodpovedá tomu, o čo by sa majetok poškodeného zväčšil, ak by nedošlo ku škodnej udalosti. Ako vyplýva z komentára k Zákonníku práce a k citovanému ustanoveniu, zamestnanec v zásade zamestnávateľovi zodpovedá iba za skutočnú škodu a len výnimočne, napr. pri úmyselne spôsobenej škode zodpovedá aj za ušlý zisk. To, že zamestnávateľovi vznikla škoda a aká je jej výška, preukazuje poškodený."

Dobrý deň,

podľa § 192 ods. 1 Zákonníka práce Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním.

Aby ste mali nárok na náhradu škody, musel by zamestnávateľ porušiť nejakú právnu povinnosť. Ak pracujete s chemikáliami, mali by ste mať nejaké ochranné prostriedky a mali by ste byť poučená o tom, ako ich využívať. Ak to neurobil je tu predpoklad, že porušil právne predpisy a mal by za škodu zodpovedať. V otázke však neuvádzate, či ste poučená boli, alebo nie. Ak áno, potom nárok na náhradu škody mať nebudete.

Dobrý deň,

na Vašu otázku predkladáme nasledovnú odpoveď :

Podľa ust. § 186 a nasl. Zákonníka práce platí :

"(1) Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

(2) Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.

(3) Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.

§ 187 : 

(1) Ak škodu spôsobil porušením povinností aj zamestnávateľ, zamestnanec uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

(2) Ak zodpovedá zamestnávateľovi za škodu niekoľko zamestnancov, každý z nich uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

§ 188 : Pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase vzniku škody."

Zamestnávateľ je povinný preukázať Vašu zodpovednosť za škodu, ako aj výšku škody.

V prípade pochybností o výške škody odporúčame konzultáciu s odborníkom, aby predmetom Vašej náhrady nebola časť opravy MV, ktorá nemá súvislosť s nehodou. Prípadne odporúčame v budúcnosti uzatvoriť poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú zamestnávateľovi.

Dobrý deň, v pracovnoprávnych vzťahoch sa uplatňuje základné pravidlo, na základe ktorého zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Súčasne platí, že zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie, okrem stanovených výnimiek, ktoré sa na základe Vami uvedených okolností prípadu na Vás nevzťahujú. Zmysle uvedeného je preto existencia zavinenia zamestnanca základným predpokladom pre vznik nároku zamestnávateľa na náhradu škody, ktorý vyplýva zo Zákonníka práce, resp. Občianskeho zákonníka, a v neposlednom rade aj z potvrdenia (preberacieho protokolu) o zverení osobného vozidla na plnenie pracovných úloh. Vzhľadom na uvedené, preto v prípade, ak ste škodu nezavinili, nezodpovedáte za vzniknutú škodu.