Dobrý deň,
máte nárok na odstupné aj na odchodné. Počas evidovania na úrade práce budete mať nárok aj na dávku v nezamestnanosti aj v tom prípade, ak Vám vyplatia odstupné a odchodné.

Výška odstupného sa odvíja od počtu odpracovaných rokov u daného zamestnávateľa a teda Vám to vychádza na štvornásobok Vášho funkčného platu (§ 83 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej službe. Organizácia Vám môže vyplatiť aj viac samozrejme. Keďže v zákone je uvedená len minimálna výška odstupného. 

Na odchodné máte tiež nárok, nakoľko Vám už bol priznaný nárok na dôchodok, a to za dva mesiace podľa kolektívnej zmluvy. 

Čo sa týka dávky v nezamestnanosti, tá sa vypočítáva z Vášho platu a je vyplácaná úradom práce. Jej výšku si môžete vypočítať cez kalkulačku dostupnú na internete.

Dobrý deň,

odchodné a odstupné sú nároky zamestnancov, ktoré sú zakotvené v Zákonníku práce. Nejde o žiadne benefity a na uvedené nároky nie je pobrené mať u zamestnávateľa odbory ani zavedený vernostný odmeňovací systém. Podmienky ich nároku sú upravené v § 76 a § 76a Zákonníka práce. 

Váš priateľ, ako zamestnanec vo veku 69 rokov, má nárok na odchodné najmenej vo výške jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o dôchodok pred skončením pracovného pomeru alebo najneskôr do 10 pracovných dní po jeho skončení. (§ 76a ods. 1 ZP). V prípade výpovede z jeho strany, ako zamestnanca, nárok na odstupné nemá. Jedine, že by mu výpoveď dal zamestnávateľ podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. 

Podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení."

Podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, "Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva."

Váš priateľ sa so zamestnávateľom môžu dohodnúť, že namiesto výpovede jedného, či druhého, môžu uzatvoriť dohodu o skončení pracovného pomeru, v ktorej uvedú ako dôvod skončenia, zdravotné dôvody. Išlo by teda o výpoveď dohodou zo zdravotných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. c) ZP. V tom prípade, by Váš priateľ mal nárok aj na odstupné vo výške päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku (§ 76 ods. 2 písm. e) ZP).

Váš priateľ sa nemá voči čomu brániť, ak mu zamestnávateľ vyplatí odchodné najmenej vo výške podľa zákona a poprípade aj odchodné pri skončení pracovného pomeru dohodou zo zdravotných dôvodov, vo vyššie uvedenej výške.

Ak mu zamestnávateľ odchodné ani odstupné nevyplatí, Váš priateľ môže napadnúť platnosť príslušného skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa (výpoveď, dohoda), na súde žalobou podanou do dvoch mesiacov. Pred samotnou žalobou je potrené zamestnávateľovi oznámiť, že trvá na tom, aby mu zamestnávateľ naďalej prideloval prácu. Avšak na druhej strane, je potrebné dať pozor, aby niečo takéto Váš priateľ nežiadal v čase, keď bude mať byť už na dôchodku.  

Podľa § 77 prvá veta Zákonníka práce, "Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť."

Dobrý deň,

nárok na odstupné máte, ak Vám zamestnávateľ dá výpoveď pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b). S prihliadnutím na dĺžku trvania pracovného pomeru by ste mali nárok na odstupné najmenej v sume trojnásobku Vášho priemerného mesačného zárobku.

V otázke ste síce uviedli, že v materskej škôlke pracujete 13 rokov, ale neuviedli ste, či Vám aj vznikol nárok na dôchodok zo systému sociálneho poistenia. Odchodné je nároková peňažná náhrada zamestnanca, ktorý končí pracovný pomer prvý raz potom, keď mu vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %. 

Dobrý deň, 

aby Vám vznikol nárok na odstupné pracovný pomer by sa musel skončil niektorým zo spôsobov, ktoré zakladajú nárok na odstupné, a to výpoveďou zo strany zamestnávateľa podľa ust. § 63 ods. 1 písm. a/ alebo b/ Zákonníka práce, prípadne dohodou z uvedených výpovedných dôvodov (citujeme) :

"Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť

1. zrušuje alebo

2. premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce,

b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.",

alebo z dôvodu, z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.

Podľa ust. § 76 Zákonníka práce platí :

"Odstupné

(1) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b)alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume

a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,

b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,

c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,

d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

(2) Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume

a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky,

b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,

c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,

d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,

e) päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov."

T.j. :  Aby Vám vznikol nárok na odstupné pri skončení prac. pomeru k 30.6.2019 museli by ste sa so zamestnávateľom dohodnúť na skončení prac. pomeru a dôvod skončenia by bol v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. a/ alebo b/ ZP, pričom tento dôvod skončenia prac. pomeru musí byť v dohode o skončení prac. pomeru uvedený. Ak by tento dôvod skončenia prac. pomeru v dohode uvedený nebol, nevznikol by Vám nárok na odstupné.

Dobrý deň, 

V zmysle súčasnej právnej úpravy nie je vylúčený súbeh nárokov na odstupné a odchodné. Predmetné nároky upravuje § 76 a nasl. Zákonníka práce. 

§ 76 ods. 1 

(1) Nárok na odstupné  vzniká zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. 
Výška odstupného závisí nielen od doby trvania pracovného pomeru ale aj od spôsobu jeho skončenia. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť aj na vyššej sume odstupného ako tej uvedenej v zákone. 

Zamestnancovi vzniká nárok na odchodné pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok, a to najmenej v sume jeho priemerného zárobku. V zmysle príslušných ustanovení zákonníka práca však zamestnancovi vniká nárok na odchodné iba od jedného zamestnávateľa. 

Znenie § 76 ZP :

"Odstupné

(1) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume

a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,

b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,

c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,

d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov."

Odpoveď : Áno.