Máte
otázku?

Je možný súbeh odstupného a odchodného


Online právna poradňa
Oblasť práva: Pracovné právo, Prešov

Otázka: Je možný súbeh odstupného a odchodného

Dobrý deň, v akom zákone sa dočítam, resp odvolám na súbeh odstupného a odchodného. Čo robiť v prípade, ak mi zamestnávateľ dá na výber, že buď odstupné alebo odchodné, ak mám nárok na obidve ? Ďakujem Eva.

Odpoveď: Je možný súbeh odstupného a odchodného

Dobrý deň, na Vašu otázku predkladáme nasledovnú odpoveď :

Odstupné upravuje ust. § 75 Zákonníka práce nasledovne :
"(1) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume
a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.
(2) Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume
a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky,
b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
e) päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.
(3) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku; to neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť.
(4) Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.
(5) Odstupné nepatrí zamestnancovi, u ktorého pri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iného zamestnávateľa podľa tohto zákona.
(6) Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.
(7) Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch ako podľa odsekov 1 a 2."

T.j. V  závislosti od formy skončenia prac. pomeru /výpoveď zo strany zamestnávateľa alebo dohodou, je závislá aj výška odstupného podľa trvania prac. pomeru.

Odchodné upravuje ust. §  76a ZP nasledovne :
"(1) Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
(2) Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.
(3) Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa.
(4) Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1."
/pozn. v prípade okamžitého skončenia prac. pomeru zo strany zamestnávateľa/.

Poznámka 
V otázke neuvádzate aká má byť forma skončenia prac. pomeru vo Vašom prípade.

Poznamenávame, že nárok na odstupné nie je v prípade okamžitého skončenia prac. pomeru zo strany zamestnávateľa.
Odchodné je závislé na inej právnej skutočnosti ako odstupné a na odchodné v zmysle ZP je nárok iba pri prvom skončení prac. pomeru po vzniku nároku na starobný alebo inv. dôchodok, pričom ZP stanovuje odchodné v sume najmenej priemerného mesačného zárobku.

Pokiaľ  by ste mali problém s formou skončenia prac. pomeru zo strany zamestnávateľa, teda jej formulácia listiny, ktorou by malo dôjsť ku skončeniu prac. pomeru a pripúšťala nejasný výklad, môžete nás kontaktovať, aby ste neprišli o svoje zákonné nároky. 

Zamestnávateľ nie je oprávnený od Vás žiadať, aby ste sa vzdali svojich nárokov ak Vám podľa zákona patria. Je teda možné, aby v prípade skončenia prac. pomeru ste dostali aj odstupné a aj odchodné; odchodné samozrejme za podmienky, že na toto spĺňate podmienky ZP.

 

Trápi vás "Je možný súbeh odstupného a odchodného" a chcete pomôcť?

V tejto právne poradni odpovedajú:

JUDr. Milan Ficek

JUDr. Barbora Ficek

JUDr. Boris Gál

JUDr. Patrik Ozimanič



4,9 (3,405)
Všetky recenzie

Nenašli ste odpoveď na svoju otázku? Vyhľadajte ju:




Podotázka: Je možný súbeh odstupného a odchodného (Pracovné právo)

Dobrý deň. Pracujem v materskej škôlke 13 rokov a zamestnávateľ ma chce prepustiť pre nadpocet zamestnancov. Mám nárok na odstupné a aj odchodné, ak áno, koľko? Ďakujem.

Odpoveď: Je možný súbeh odstupného a odchodného

(odpoveď odoslaná: 27.03.2021)

Dobrý deň,

nárok na odstupné máte, ak Vám zamestnávateľ dá výpoveď pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b). S prihliadnutím na dĺžku trvania pracovného pomeru by ste mali nárok na odstupné najmenej v sume trojnásobku Vášho priemerného mesačného zárobku.

V otázke ste síce uviedli, že v materskej škôlke pracujete 13 rokov, ale neuviedli ste, či Vám aj vznikol nárok na dôchodok zo systému sociálneho poistenia. Odchodné je nároková peňažná náhrada zamestnanca, ktorý končí pracovný pomer prvý raz potom, keď mu vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %. 


Podotázka: Je možný súbeh odstupného a odchodného (Pracovné právo)

Dobrý deň! Pracujem ako učiteľka, poberam starobný dôchodok druhý rok. Rozhodla som sa ukončiť pracovný pomer k 30. 6. 2019. Mám nárok na odchodné. Môžem žiadať aj odstupné ak mám odpracované viac ako 30 rokov. Aká forma výpovede mi zaručí nárok na odstupné. Ďakujem.

Odpoveď: Je možný súbeh odstupného a odchodného

(odpoveď odoslaná: 21.06.2019)

Dobrý deň, 

aby Vám vznikol nárok na odstupné pracovný pomer by sa musel skončil niektorým zo spôsobov, ktoré zakladajú nárok na odstupné, a to výpoveďou zo strany zamestnávateľa podľa ust. § 63 ods. 1 písm. a/ alebo b/ Zákonníka práce, prípadne dohodou z uvedených výpovedných dôvodov (citujeme) :

"Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť

1. zrušuje alebo

2. premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce,

b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.",

alebo z dôvodu, z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.

Podľa ust. § 76 Zákonníka práce platí :

"Odstupné

(1) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b)alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume

a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,

b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,

c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,

d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

(2) Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume

a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky,

b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,

c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,

d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,

e) päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov."

 

T.j. :  Aby Vám vznikol nárok na odstupné pri skončení prac. pomeru k 30.6.2019 museli by ste sa so zamestnávateľom dohodnúť na skončení prac. pomeru a dôvod skončenia by bol v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. a/ alebo b/ ZP, pričom tento dôvod skončenia prac. pomeru musí byť v dohode o skončení prac. pomeru uvedený. Ak by tento dôvod skončenia prac. pomeru v dohode uvedený nebol, nevznikol by Vám nárok na odstupné.

 


Podotázka: Je možný súbeh odstupného a odchodného (Pracovné právo)

Mám nárok na odstupné i odchodné, keď dám výpoveď zo zdravotných dôvodov a chcem ísť do predčasného dôchodku. Mám odpracované 15,5 rokov. Aký paragraf by bol vhodný. Ďakujem.

Odpoveď: Je možný súbeh odstupného a odchodného

(odpoveď odoslaná: 04.06.2019)

Dobrý deň, 

V zmysle súčasnej právnej úpravy nie je vylúčený súbeh nárokov na odstupné a odchodné. Predmetné nároky upravuje § 76 a nasl. Zákonníka práce. 

§ 76 ods. 1 

(1) Nárok na odstupné  vzniká zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. 
Výška odstupného závisí nielen od doby trvania pracovného pomeru ale aj od spôsobu jeho skončenia. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť aj na vyššej sume odstupného ako tej uvedenej v zákone. 

Zamestnancovi vzniká nárok na odchodné pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok, a to najmenej v sume jeho priemerného zárobku. V zmysle príslušných ustanovení zákonníka práca však zamestnancovi vniká nárok na odchodné iba od jedného zamestnávateľa. 

 


Trápi vás "Je možný súbeh odstupného a odchodného" a chcete pomôcť?

Podotázka: Je možný súbeh odstupného a odchodného (Pracovné právo)

Dostal som vypovet z práce, že som nadbytočný opracoval som 4, 5roka dávajú mi jednomesačné odstupné, že podľa zákona podľa § 76 ZP je to správne. Ďakujem.

Odpoveď: Je možný súbeh odstupného a odchodného

(odpoveď odoslaná: 31.05.2019)

Znenie § 76 ZP :

"Odstupné

(1) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume

a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,

b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,

c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,

d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov."

 

Odpoveď : Áno.



V prípade doplňujúcej otázky vyplňte formulár nižšie:


Trápi vás "Je možný súbeh odstupného a odchodného" a chcete pomôcť?



Príbuzné otázky v PRÁVNICKEJ PORADNI:



najpravo.sk | epravo.sk | pravnelisty.sk
4,9 (3.405)
Všetky recenzie
LEXANA - asistentka

Text zprávy
Moje zprava
Text v prvnim tlacitku