Ako postupovať pri bránení vstupu do spoločného domu?

Dobrý deň, bývalý manžel by nemal jednostranne obmedziť váš prístup do nehnuteľnosti, ktorá stále patrí do vášho nevysporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva. Pokiaľ nie je BSM ukončené dohodou alebo súdnym rozhodnutím, obaja máte právo užívať spoločný dom aj pozemok vrátane garáže, a to v rozsahu zodpovedajúcom rovnocennému postaveniu. Ak sa dohoda nedarí, podľa skúseností odporúčam pokúsiť sa o písomnú výzvu na dohodu o prístupe k veciam. V prípade, že bývalý manžel zotrvá na obmedzovaní vášho prístupu, môžete podať návrh na súd, ktorý by predbežným opatrením mohol upraviť vaše právo vstupu. Súd v konaní o vyporiadanie BSM zároveň zohľadní, či jeden z exmanželov neprimerane sťažoval užívanie spoločných vecí. Ak bude prístup úplne znemožnený a hrozia vám škody alebo odlúčenie od osobných vecí, je vhodné poradiť sa s advokátom a prípadne požiadať o pomoc políciu, ak sa cítite ohrozená. Predtým však vždy skúste slušnú a písomnú formu komunikácie. 

Dobrý deň,
môžete sa súdnou cestou domáhať, aby Vám ako spoluvlastníkovi nehnuteľnosti vydali kľúče od nehnuteľnosti a zároveň Vám umožnili nehnuteľnosti užívať. Okrem toho, z dôvodu že ste vylúčený z užívania nehnuteľnosti môžete od spoluvlastníka, ktorý Vás vylúčil z užívania nehnuteľnosti požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko užíva nehnuteľnosť vo väčšej miere, než mu prináleží podľa spoluvlastníckeho podielu. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ste mali vo výške 3/4 bežného nájomného za podobné nehnuteľnosti ako je Vaša.

Dobrý deň,
k Vami položenej otázke uvádzame, že v zmysle ust. zákona o hlásení pobytu občanov SR priateľke môžete zrušiť trvalý pobyt v nehnuteľnosti a nepotrebujete k tomu jej súhlas. Podľa ust. § 7 zákona o hlásení pobytu občanov SR platí :

Dobrý deň,
v otázke uvádzate, že druhá manželka Vášho otca Vám ako deťom bráni vstupu do domu, ktorého vlastníkom je Váš otec, ktorý tam aj žije s manželkou.

Uvádzame, že druhej manželke Vášho otca vzniklo v zmysle ust. zákona o rodine odvodené právo bývania v predmetnom dome a to na základe zákona o rodine, kde zákon v ust. § 18 ustanovuje povinnosť manželov žiť spolu.

Vy ako deti Vášho otca máte právo v zmysle rodinno-právneho vzťahu otca navštevovať. V tomto smere Vám druhá manželka nemôže brániť navštevovať otca.

Pokiaľ ide o užívanie rodinného domu Vami ako deťmi, k tomuto úkonu - užívaniu domu by ste potrebovali minimálne ústny súhlas Vášho otca. Ak nie ste vlastníkmi rodinného domu, ani nemáte spísanú nájomnú zmluvu, prípadne zmluvu o výpožičke /ktorá sa vyznačuje bezodplatnosťou/ nemôžete dom užívať.

Riešením Vami uvedenej situácie je spísanie darovacej zmluvy  s otcom ako darcom a Vami ako deťmi so zriadením vecného bremena - práva doživotného užívania a bývania otca v dome a jeho druhej manželky. Vyhnete sa tak poplatkom v dedičskom konaní. Váš otec ako vlastník nehnuteľnosti nepotrebuje na spísanie darovacej zmluvy vo Váš prospech súhlas svojej manželky.

Vo veci odporúčam kontaktovať advokáta.

Dobrý deň, takéto prípady obyčajne riešime na osobnej konzultácii. Osobne konzultácie v trvaní 15 minút sú obyčajne zadarmo. Prípadne, ak si vyberiete platené konzultácie, tak tieto sú dlhšie ako len 15 minút. Najskôr musíme zhodnotiť, či máte nárok požadovať to, čo by ste chceli.

Niekedy postačí klientom iba konzultácia a dokážu si poradiť aj sami. Inokedy klientom vypracujeme celé podanie a oni ho len podpíšu. Takisto je možné aj to, že klientov zastupujeme v celom konaní. Suma sa líši podľa toho, akú právnu pomoc si klient vyberie.

Dobrý deň, v tomto prípade sa súdny poplatok neurčuje z hodnoty nehnuteľnosti, ale určí sa vo výške 99 eur. Zaviazaní budú všetci žalobcovia spoločne na úhradu tohto poplatku. 

Dobrý deň, pokiaľ ho nedokážete presvedčiť, aby dobrovoľne odstránil túto skládku, potom môžete podať návrh na súd na nariadenie neodkladného opatrenia a žiadať súd, aby rohodol o tom, aby Vám umožnil prístup k Vášmu rodinnému domu a zároveň žiadať, aby ho súd zaviazal k tomu, aby vykonal všetky opatrenia potrebné k tomu, aby nedochádzalo k napádaniu psami.

K návrhu na súd je potrebné pripojiť fotografie, ktorými preukážete aktuálny neodkladný stav, fotografie skládky, fotografie pohryznutia psami, a jeho psov.

Dobrý deň,

odpoveď na Vašu otázku dáva § 145 ods.1 a 2 OZ, podľa ktorého Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

Inak povedané, za predpokladu, že ide o nehnuteľnosti patriace do BSM máte nárok na zaplatenie polovice nájmu. To isté platí aj v prípade podielového spoluvlastníctva. Tieto sumy od neho môžete vymáhať aj súdnou cestou. Ak ide o nájom z prenájmu nehnuteľností patriacich do BSM, potom polovicu môžete požadovať pri vyporiadaní BSM. 

Dobrý deň

Vaša otázka je položená veľmi obšírne. Neviem na základe čoho by sa mal domáhať bývania u Vás (vek, vlastníctvo bytu, …). Pokiaľ Vás brat bude ohrozovať, je možné obrátiť sa na políciu prípadne prokuratúru, kde môžete podať na neho trestné oznámenie, avšak to musí byť opodstatnené (napr. za trestný čin porušovania domovej slobody § 194 TZ). 

Dobrý deň, pokiaľ ste spoluvlastníčka domu, máte právo nehnuteľnosť okrem iného aj užívať. Vaše užívacie právo je však obmedzené užívacím právom druhých spoluvlastníkov. 

Ak v dome má niekto obydlie (teda tam aj reálne býva), potom jeho obydlie je chránené. Môže Vám teda aj zabrániť vstupu do jeho obydli. Ak by však v dome nikto nebýval, vstúpiť do domu môžete aj bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov.

Tento stav môže trvať niekoľko rokov a do domu sa nemusíte dostať. 

Ak chcete, aby Vás vyplatila z domu a nejde to mimosúdne, potom to budete musieť riešiť súdnou cestou. Ak máte záujem s vysporiadaním (vyplatením Vášho podielu) Vám môžeme pomôcť. Náhradu trov zastupovania môžeme požadovať od protistrany, takže Vás zastupovanie nemusí stáť vôbec nič.