Vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu


Online právna poradňa
Oblasť práva: Rodinné právo, Nitriansky
Odpovedá: JUDr. Milan Ficek, advokát

Otázka: Vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu

Dobrý deň, po rozvode zveril súd deti do výchovy matky, ktorá po cca 3 rokoch od rozvodu vzala deti do Nemecka, kde sa opäť vydala. Deti majú trvalý pobyt v Nemecku, kde žijú a chodia do školy (samozrejme bez môjho súhlasu). Som povinný platiť výživné na deti aj naďalej? Nemám stálu prácu a zarábam minimálnu mzdu. Ďakujem za informáciu. S pozdravom.

Odpoveď: Vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu

Dobrý deň. Vyživovacia povinnosť rodičov voči ich deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú objektívne schopné samé sa živiť. Pritom rodičia majú prispievať na výživu svojich detí podľa svojich objektívnych možností, schopností a majetkových pomerov.

 

Navyše bez ohľadu na možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, každý rodič je povinný prispievať na dieťa aspoň tzv. minimálne výživné, ktoré predstavuje 30 % sumy životného minima (v súčasnosti ide o sumu 27,32 €).

 

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 zákona o rodine platí, že: „Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.“

 

Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 zákona o rodine platí, že: „Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.“

 

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 zákona o rodine platí, že: „Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.“

 

Zrušenie súdom uloženej vyživovacej povinnosti

 

Pokiaľ o určení vyživovacej povinnosti rozhodol súd (alebo ak súd schválil rodičovskú dohodu, v ktorej bola určená výška výživného), povinný rodič nemôže svojvoľne rozhodnúť o tom, že už nebude platiť výživné. Preto pokiaľ má v takomto prípade rodič za to, že už zanikol zákonný dôvod na plnenie vyživovacej povinnosti (t.j. ak dieťa nadobudlo objektívnu schopnosť samo sa živiť), môže povinný rodič podať na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.

 

Až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia o zrušení výživného zaniká povinnému rodičovi vyživovacia povinnosť.

 

Preto ak súd nerozhodol o zániku Vašej vyživovacej povinnosti, ste povinný plniť Vašu vyživovaciu povinnosť voči deťom, a to bez ohľadu na to, že nemáte stálu prácu, resp. bez ohľadu nato, že zarábate minimálnu mzdu. V opačnom prípade by Vám hrozila exekúcia a v horšom prípade aj trestné stíhanie pre trestný čin Zanedbanie povinnej výživy v zmysle ustanovenia § 207 Trestného zákona.

 

Zmena výšky súdom určeného výživného

 

Na druhej strane, pokiaľ by v porovnaní so situáciou, ktorá existovala v čase určenia Vašej vyživovacej povinnosti, došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, mohli by ste sa domáhať aspoň zmeny súdneho rozhodnutia v časti určenia výšky výživného.

 

Podľa rozhodnutia uverejneného pod č. R 3/1967 platí, že: „Pri posudzovaní zmenených pomerov treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena okolností, za ktorých bolo doteraz výživné určené, čo sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov.“

 

V tomto smere je však nutné poukázať na fakt, že pokiaľ by zmena pomerov bola výsledkom konania povinného rodiča, ktoré malo za cieľ znížiť alebo stratiť príjem a umelo tak vyvolať zmenu pomerov, ktorá by mala odôvodňovať zníženie súdom určeného výživného, súd bude pri rozhodovaní vychádzať aj tak z pôvodného príjmu a na umelo vyvolanú zmenu neprihliadne.

 

Medzinárodný únos dieťaťa?

 

Vo Vašej otázke uvádzate, že Vaša bývalá manželka sa presťahovala do Nemecka, kam bez Vášho súhlasu zobrala aj deti. Za daných okolností preto možno uvažovať o tom, či nedošlo k tzv. medzinárodnému únosu dieťaťa.

 

Medzinárodný únos dieťaťa pritom predstavuje neoprávnené premiestnenie dieťaťa zo štátu jeho obvyklého pobytu alebo jeho zadržiavanie v štáte, ktorý nie je štátom jeho obvyklého pobytu, ak sa tohto konania dopustí jeden z rodičov dieťaťa.

 

Spomenuté premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa v štáte, ktorý nie je štátom jeho obvyklého pobytu, je neoprávneným vtedy, ak rodič dieťa premiestni alebo zadržiava dieťa bez súhlas druhého rodiča, príp. bez súhlasu súdu štátu, v ktorom malo dieťa pred premiestnením alebo zadržiavaním obvyklý pobyt.

 

Pritom právna úprava medzinárodných únosov detí je nastavená tak, aby bol zabezpečený čo najrýchlejší návrat dieťaťa späť do krajiny pôvodu. Pri zabezpečení návratu dieťaťa do krajiny pôvodu však musí druhý rodič konať rýchlo, pretože ak aj bolo dieťa premiestnené alebo zadržiavané v inom štáte neoprávnene, spravila po roku sa má za to, že dieťa už má obvyklý pobyt v tomto novom štáte.

 

Navyše ak sa k tomuto časovému hľadisku pridá fakt, že deti už majú v Nemecku trvalý pobyt, majú tam zázemie, majú vytvorené sociálne väzby a chodia tam do školy, s ohľadom na tieto skutočnosti už nemusí dôjsť k návratu detí do krajiny pôvodu.

 

Nakoľko z Vami zadanej otázky nevplýva, kedy presne matka zobrala deti do Nemecka a ako dlho tom už žijú, nie je možné s určitosťou uviesť, či by bolo možné domôcť sa návratu dedí späť do krajiny pôvodu – na Slovensko.

 

Záverom už len dodávam, že vzhľadom na presťahovanie Vašej bývalej manželky a tiež detí do Nemecka vznikol vo Vašej veci tzv. cudzí, medzinárodný prvok. Preto pred prípadným ďalším súdnym konaním je potrebné určiť rozhodné právo a tiež to, ktorý súd bude mať právomoc konať v tej ktorej veci.

Nenašli ste odpoveď na svoju otázku? Vyhľadajte ju:



JUDr. Milan Ficek, advokát

online právna poradňa zadarmo



Podotázka: Vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu (Rodinné právo)

Dobrý deň. Chcela by som sa opýtať na vyživovaciu povinnosť otca na 18 ročnú dcéru, ktorá skončila strednú školu a on prestal posielať výživné s odôvodnením, že už má 18 a skončila školu. Ďakujem.

Odpoveď: Vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu

Odpovedá: JUDr. Milan Ficek, advokát (odpoveď odoslaná: 27.09.2019)

Dobrý deň. Koniec vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu nezávisí primárne od veku dieťaťa ani od dosiahnutia plnoletosti. Rodič je povinný vyživovať dieťa do času, kým dieťa nie je objektívne schopné samé sa živiť.

Pre posúdenie Vašej situácie je dôležité najmä to, či dieťa pokračuje v štúdiu alebo či už pracuje, resp. si hľadá zamestnanie.

Ak pokračuje Vaša dcéra v štúdiu, tak vyživovacia povinnosť trvá. Naopak ak dosiahla plnoletosť, vyštudovala strednú školu, v štúdiu nepokračuje a je pripravená na výkon svojho povolania, potom by sa dalo uvažovať aj nad zánikom vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu. Tu však treba povedať, že ak bolo výživné určené súdom, tak je potrebné ho rovnakou cestou aj ukončiť. Inak povedané, za takýchto okolností by mal o zániku vyživovacej povinnosti rozhodnúť súd. Bez súdneho rozhodnutia sa totiž povinný rodič vystaví riziku exekúcie, pretože jednoducho prestal platiť súdom určené výživné.


JUDr. Milan Ficek, advokát

Podotázka: Vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu (Rodinné právo)

Dobrý deň, chcem sa spýtať, či mám nárok na výživné pre trojročné dieťa, aj keď sme nie sme rozvedení? Sme u rodičov, ale trvalé bydlisko máme ešte u manžela. A výšku výživného určuje sociálka? Ďakujem.

Odpoveď: Vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu

Odpovedá: JUDr. Milan Ficek, advokát (odpoveď odoslaná: 16.08.2017)

Dobrý deň. Hoci z Vašej otázky nie je zrejmé, či ešte len plánujete podať návrh na rozvod manželstva, či rozvodové konanie prebieha alebo či sa rozviesť napriek všetkému nechcete, každopádne je možné, aby bola otcovi maloletého (trojročného) dieťaťa uložená vyživovacia povinnosť.

 

Kto o výživnom rozhoduje?

 

Orgánom, ktorý je kompetentný na rozhodnutie o výživnom je súd, nie úrad práce sociálnych vecí a rodiny (sociálka). V rámci súdneho konania teda súd rozhoduje aj o výške výživného, pričom okrem iného prihliada aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, ktorým býva príslušný úrad práce sociálnych vecí a rodiny.

Zjednodušene povedané, úrad práce sociálnych vecí a rodiny sa síce k výške výživného môže vyjadriť (môže ju odporučiť), ale v konečnom dôsledku rozhoduje vždy súd. Súd pritom zohľadňuje jednak odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) a tiež na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (otca dieťaťa).

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine platí, že: Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

 

Blížiaci sa rozvod manželstva

 

Pokiaľ ste v situácii, kedy je rozvod manželstva takpovediac „na spadnutie“ (tzn. ak už prebieha súdne konanie o rozvod manželstva alebo plánujete podať návrh na rozvod manželstva), je na mieste, aby ste podali aj návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva.

V rámci súdneho konania, ktorého predmetom je úprava výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva, sa môže rozhodovať o:

  • zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov (prípadne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov),
  • úprave styku maloletého dieťaťa s rodičom, ktorý ho nemá zverené v osobnej starostlivosti,
  • výške výživného, ktorú bude povinný rodič prispievať,
  • správe majetku maloletého dieťaťa a
  • zastupovaní maloletého dieťaťa.

Vo svojej podstate teda ide o obdobné rozhodnutie, ako pri rozvode manželstva, z ktorého pochádzajú maloleté deti. S konaním o rozvod manželstva je totiž v zmysle zákona (§ 100 Civilného mimosporového poriadku) obligatórne spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

Podľa ustanovenia § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok platí, že: „S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

 

Neodkladné opatrenie

 

Už spomínaný procesný predpis – Civilný mimosporový poriadok vo svojom ustanovení § 366 upravuje možnosť nariadiť neodkladné opatrenie vo veciach výživného.

Podľa ustanovenia § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok platí, že: „Neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

Pri citovanom ustanovení je však nutné zdôrazniť, že takýmto neodkladným opatrením možno nariadiť len platenie výživného len v nevyhnutnej miere.

 

Vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu

 

Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu je nevyhnutné poukázať aj na rozhodujúcu právnu úpravu:

Podľa ustanovenia § 62 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine platí, že:

„(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.“

 

Podľa ustanovenia § 63 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine platí, že:

„(1) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

(2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

(3) Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.“

 

Podľa ustanovenia § 64 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine platí, že:

„Ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. V rozhodnutí uvedie spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí v prospech maloletého dieťaťa pravidelné mesačné poukazovanie určených súm na výživné.“

 

Podľa ustanovenia § 65 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine platí, že:

„(1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.“

 


JUDr. Milan Ficek, advokát

Podotázka: Vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu (Rodinné právo)

Dočítala som sa (bohužiaľ neviem na akom webe), že pokiaľ majú deti trvalý pobyt v inej krajine ako SR (chodia tam do školy, matka sa vydala za štát. občana Nemecka a zrejme zmení deťom aj priezvisko) rozsudok OS o výživnom na deti je platný len na území SR. Výživné - v zmysle rozhodnutia OS - som mal platiť do rúk matky, ale ona nenechala žiadne platobné dispozície k zasielaniu výživného, jej adresu do Nemecka nepoznám, čo v tomto prípade? Ďakujem za odpoveď.

Odpoveď: Vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu

Odpovedá: JUDr. Milan Ficek, advokát (odpoveď odoslaná: 13.08.2017)

Dobrý deň, rozsudok o výživnom na deti je platný a je možné na základe neho vymáhať aj výživné v zahraničí. Peniaze si odkladajte a keď sa Vám ozve matka, že chce peniaze, tak jej to vyplatíte. Pokiaľ nemáte platobné údaje matky, kontakt na matku a neviete ani kde býva, tak neplaťte. Počkajte si, kým sa Vám ozve matka.


JUDr. Milan Ficek, advokát

V prípade doplňujúcej otázky vyplňte formulár nižšie:



1. Zadanie otázky

2. Výber poradne

3. Dodatočné informácie
Emaily sa musí zhodovať a otázka musí byť vyplnená.
Zadarmo Premium
Online odpoveď
Zrozumiteľná odpoveď
Jednoduché otázky
Zložité otázky
Zaručená odpoveď
Neverejná odpoveď
Poplatok za odpoveď
Doplňujúce otázky
Dokumenty
Odpovedá aj koncipient
Odpovedá výlučne advokát
Chcem zadarmo
viac informácií
Chcem premium
viac informácií
Vyplňte prosím toto pole
Vyplňte prosím toto pole
Vyplňte prosím toto pole
Prosím vyberte kraj
Prosím vyberte kategóriu.
V bezplatnej poradni nie je zaručená odpoveď, pre zmenu
sa vráťte o krok späť a vyberte si právnu poradňu Premium.
V bezplatnej poradni je otázka a odpoveď verejná, pre zmenu
sa vráťte o krok späť a vyberte si právnu poradňu Premium.
Vyplňte prosím toto pole
Vyplňte prosím toto pole


Musíte súhlasiť s podmienkami.



Príbuzné otázky v PRÁVNICKEJ PORADNI:



najpravo.sk | epravo.sk | pravnelisty.sk
LEXANA - asistentka

Text zprávy
Moje zprava
Text v prvnim tlacitku