Si advokát? Chceš napredovať v kariére? Nezmeškaj príležitosť stať sa súčasťou prestížnej advokátskej kancelárie!
Klikni sem pre viac informácií.
Máte
otázku?

Vyživné na manželku (manžela)

V tomto článku píšem o podrobnostiach týkajúcich sa výživného na manželku (manžela). Nájdete tu praktické informácie ako aj súdne rozhodnutia (judikáty), na ktoré súdy prihliadajú.

Výživné na manželku (manžela) má prednosť pred vyživovacou povinnosťou detí voči rodičom ako aj pred vyživovacou povinnosťou rodičov voči deťom. Uzavretím nového manželstva zaniká právo na príspevok na výživu rozvedeného manžela.

Povinnosť platiť výživné na manželku (manžela) vzniká uzavretím manželstva (zákon teda nevyžaduje rozhodnutie súdu na vznik tejto povinnosti). V prípade, keď manželstvo vôbec nevznikne (zdanlivé manželstvo), nevzniká ani vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi. Až do vyhlásenia manželstva za neplatné súdom existuje vyživovacia povinnosť. v prípadoch manželstva uzavretého napriek existencii okolností vylučujúcich uzavretie manželstva. Takéto manželstvá právny poriadok považuje za vzniknuté, avšak neplatné. Pokiaľ v priebehu konania o určenie výživného na manželku (manžela) dôjde k rozvodu, súd môže priznať výživné do času zániku manželstva. Vyživovacia povinnosť nevzniká medzi druhom a družkou.

Výživné medzi manželmi vzniká z dôvodu, že manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach.

Žiadny zo spôsobov úpravy bezpodielového spoluvlastníctva (napr. zrušenie, zúženie) nemá vplyv na existenciu a rozsah vyživovacej povinnosti manželov.

Životná úroveň manželov by mala byť zásadne rovnaká. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď sú napríklad obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však vznikol rozdiel v ich životnej úrovni.

Súd však môže prihliadať aj na dobré mravy. Treba posúdiť, ako si manžel, ktorý požaduje výživné, resp. od ktorého sa výživné požaduje, plní svoje povinnosti, resp. prečo ich neplní. Môže ísť o prípad, keď sa manželka prestane starať o domácnosť, požíva alkohol a nestará sa o deti, vtedy súd nemusí určiť zaviazať druhého manžela k plneniu si vyživovacej povinnosti. Naopak, ak by sa prestala starať o spoločnú domácnosť z dôvodov na strane manžela (napríklad z dôvodu násilia, fyzického alebo psychického) a požadovala by výživné, vtedy jej nárok možno považovať za oprávnený. Výživné medzi manželmi rovnako ako v iných prípadoch výživného podľa zákona o rodine však nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore so zásadami morálky (§ 75 ods. 2). Z tohto hľadiska súd pri rozhodovaní o nároku na výživné medzi manželmi za trvania manželstva bude musieť vziať do úvahy najmä dĺžku manželského spolužitia, vzájomné správanie sa oboch manželov, starostlivosť o spoločnú domácnosť a o výchovu detí a tiež príčiny, pre ktoré manželia neplnia vzájomnú vyživovaciu povinnosť dobrovoľne. Pre záver, či priznanie výživného neodporuje zásadám morálky, môže byť významnou okolnosťou, či manžel uplatňujúci nárok na výživné neodmieta bez závažných dôvodov zo svojej strany plniť povinnosti v zmysle zákona o rodine, či žije s druhom a pod. Vždy bude treba súhrnne uvážiť postoj každého z manželov k manželstvu a jeho účasť na zabezpečovaní potrieb spoločnej rodiny i domácnosti a význam vzájomnej vyživovacej povinnosti pre obnovenie manželského spolužitia.

V prípade, ak si manžel plní svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, súd by mal návrh na určenie výživného na manželku (manžela) zamietnuť. Zákon súdu umožňuje zasahovať do tohto vzťahu len v prípade, ak druhý manžel vyživovaciu povinnosť neplní vôbec, alebo nie v plnej miere, v dôsledku čoho vzniká rozdiel v životnej úrovni manželov.

Pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti, výživné na manželku (manžela) sa týka osobných potrieb: stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia a prípadne iné. Východiskom je v zásade rovnaká životná úroveň manželov. Pojem "v zásade" rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť (teda rovnaké množstvo peňazí). Je potrebné zhodnotiť napríklad prácu vykonávanú povinným manželom, od ktorého sa výživné požaduje a jeho náklady. Manžel, ktorý viac pracuje má nárok na vyššiu mieru regenerácie, má rozdielne potreby a náklady, ktoré môžu vyplývať aj zo zdravotného stavu, stravovania, ošatenia, spôsobu života a iné.

Súd musí prihliadať aj na starostlivosť o domácnosť. Domácnosť podľa Občianskeho zákonníka tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.

Súd musí poznať životnú úroveň oboch manželov, aby dokázal zhodnotiť ich rozdielnosť, najmä ich osobné, príjmové, majetkové pomery, výdavky. Súd prihliada aj na osobnú starostlivosť o domácnosť, či manželia žijú spolu, prípadne aj na skutočnosti týkajúce sa rozporu s dobrými mravmi.

Najčastejšie je podaný návrh na určenie výživného na manželku (manžela) vtedy, ak sú vzťah rozvrátené.
Navrhovateľ v konaní o určenie výživného je oslobodený od platenia súdneho poplatku. Ak súd návrhu vyhovie a určí vyživovaciu povinnosť, zaplatí povinný manžel podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Ak je predmetom poplatkového úkonu opakujúce sa plnenie, základom poplatku je súčet cien všetkých opakujúcich sa plnení. Ak ide o opakujúce sa plnenie na neurčitý čas, na dobu života alebo na čas dlhší ako tri roky, za cenu plnenia.

Ak sa matka dieťaťa rozhodla využiť svoje právo na predĺženú materskú dovolenku (§ 157 ods. 2 ZP; teraz § 166 ods. 2), môže žiadať od svojho manžela, aby ju vyživoval. Na túto vyživovaciu povinnosť sa prihliada pri určení jeho vyživovacej povinnosti voči iným osobám. (R 13/1967)

Príspevok na výživu rozvedeného manžela je samostatným nárokom s rozdielnymi podmienkami na jeho priznanie a s rozdielnym rozsahom, ako je to pri nároku na vzájomnú vyživovaciu povinnosť za trvania manželstva. Ak má súd rozhodnúť o nároku na určenie vyživovacej povinnosti podľa § 91 ZR (teraz § 71), potom možno túto povinnosť určiť len na čas, pokiaľ manželstvo účastníkov konania skutočne trvalo. (R 57/1967)

Manžel, ktorý žije oddelene a platí súdom určené výživné pre maloleté deti a manželku, v rámci plnenia vyživovacích povinností prispieva aj na náklady na bývanie týchto členov rodiny; so zreteľom na to manželka nemôže s poukázaním na ustanovenie § 19 ZR (teraz § 19) úspešne uplatniť aj nárok na osobitný príspevok manžela na úhradu za užívanie bytu rodiny. (R 62/1970)

Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu, ktoré uzavrelo manželstvo, trvá ako podporná vo vzťahu k vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov. Rodičia plnia vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu len vtedy, ak ju manžel nie je schopný plniť vôbec, alebo nie v plnej miere. (R 4/1972)

Súd vo výroku rozhodnutia, ktorým určuje vyživovaciu povinnosť manželovi, sa nemá zaoberať prípadnými zmenami, ktoré nastanú v budúcnosti. Za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd nemôže rozdeliť peňažnú sumu medzi manželov a určiť, že navrhovateľka môže spotrebovať polovicu patriacu odporcovi. Dispozícia určitou primeranou sumou peňazí, ktorá zabezpečuje úhradu osobných potrieb pre najbližšiu budúcnosť, neznamená ešte, že manžel, ktorý takouto sumou disponuje, nemá nárok na výživné voči druhému manželovi. Pri rozhodovaní o výživnom treba brať do úvahy, že k bežnému hospodáreniu patrí aj dispozícia primeranými peňažnými rezervami, ktorých sa účastník, kým nedôjde k mimoriadnym prípadom, inak nedotýka. (V 1/1978)

Chatbot
Dobrý deň,
volám sa Lexana a som virtuálna asistentka. Nižšie vyberte, s čím chcete pomôcť.