V tomto článku píšem o podrobnostiach týkajúcich sa výživného na manželku (manžela).
Nájdete tu praktické informácie ako aj súdne rozhodnutia (judikáty), na ktoré súdy prihliadajú.
Výživné na manželku (manžela) má
prednosť pred vyživovacou povinnosťou detí voči rodičom ako aj pred
vyživovacou povinnosťou rodičov voči deťom. Uzavretím nového manželstva
zaniká právo na príspevok na výživu rozvedeného manžela.
Povinnosť platiť výživné na manželku (manžela) vzniká
uzavretím manželstva (zákon teda nevyžaduje rozhodnutie
súdu na vznik tejto povinnosti). V prípade, keď manželstvo vôbec
nevznikne (zdanlivé manželstvo), nevzniká ani vzájomná vyživovacia
povinnosť medzi manželmi. Až do vyhlásenia manželstva za neplatné súdom
existuje vyživovacia povinnosť. v prípadoch manželstva uzavretého
napriek existencii okolností vylučujúcich uzavretie manželstva. Takéto
manželstvá právny poriadok považuje za vzniknuté, avšak neplatné.
Pokiaľ v priebehu konania o určenie výživného na manželku (manžela)
dôjde k rozvodu, súd môže priznať výživné do času zániku
manželstva. Vyživovacia povinnosť nevzniká medzi druhom a
družkou.
Výživné medzi manželmi vzniká z dôvodu, že manžel a manželka sú si
rovní v právach a povinnostiach.
Žiadny zo spôsobov úpravy bezpodielového spoluvlastníctva (napr.
zrušenie, zúženie) nemá vplyv na existenciu a rozsah
vyživovacej povinnosti manželov.
Životná úroveň manželov by mala byť zásadne
rovnaká. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov
vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je to pri
vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti
medzi ostatnými príbuznými. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je
preto možné aj v prípadoch, keď sú napríklad obaja manželia zárobkovo
činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného
hospodárenia však vznikol rozdiel v ich životnej úrovni.
Súd však môže prihliadať aj na dobré mravy. Treba
posúdiť, ako si manžel, ktorý požaduje výživné, resp. od ktorého sa
výživné požaduje, plní svoje povinnosti, resp. prečo ich neplní. Môže
ísť o prípad, keď sa manželka prestane starať o domácnosť, požíva
alkohol a nestará sa o deti, vtedy súd nemusí určiť zaviazať druhého
manžela k plneniu si vyživovacej povinnosti. Naopak, ak by sa prestala
starať o spoločnú domácnosť z dôvodov na strane manžela (napríklad z
dôvodu násilia, fyzického alebo psychického) a požadovala by výživné,
vtedy jej nárok možno považovať za oprávnený. Výživné medzi manželmi
rovnako ako v iných prípadoch výživného podľa zákona o rodine však
nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore so zásadami morálky (§ 75 ods.
2). Z tohto hľadiska súd pri rozhodovaní o nároku na výživné medzi
manželmi za trvania manželstva bude musieť vziať do úvahy najmä dĺžku
manželského spolužitia, vzájomné správanie sa oboch manželov,
starostlivosť o spoločnú domácnosť a o výchovu detí a tiež príčiny, pre
ktoré manželia neplnia vzájomnú vyživovaciu povinnosť dobrovoľne. Pre
záver, či priznanie výživného neodporuje zásadám morálky, môže byť
významnou okolnosťou, či manžel uplatňujúci nárok na výživné neodmieta
bez závažných dôvodov zo svojej strany plniť povinnosti v zmysle zákona
o rodine, či žije s druhom a pod. Vždy bude treba súhrnne uvážiť postoj
každého z manželov k manželstvu a jeho účasť na zabezpečovaní potrieb
spoločnej rodiny i domácnosti a význam vzájomnej vyživovacej povinnosti
pre obnovenie manželského spolužitia.
V prípade, ak si manžel plní svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne,
súd by mal návrh na určenie výživného na manželku (manžela) zamietnuť.
Zákon súdu umožňuje zasahovať do tohto vzťahu len v prípade, ak druhý
manžel vyživovaciu povinnosť neplní vôbec, alebo nie v plnej miere, v
dôsledku čoho vzniká rozdiel v životnej úrovni manželov.
Pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti, výživné
na manželku (manžela) sa týka osobných potrieb: stravy, ošatenia,
bývania, kultúrneho vyžitia a prípadne iné. Východiskom je v zásade
rovnaká životná úroveň manželov. Pojem "v zásade" rovnaká životná
úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť (teda
rovnaké množstvo peňazí). Je potrebné zhodnotiť napríklad prácu
vykonávanú povinným manželom, od ktorého sa výživné požaduje a jeho
náklady. Manžel, ktorý viac pracuje má nárok na vyššiu mieru
regenerácie, má rozdielne potreby a náklady, ktoré môžu vyplývať aj zo
zdravotného stavu, stravovania, ošatenia, spôsobu života a iné.
Súd musí prihliadať aj na starostlivosť o domácnosť.
Domácnosť podľa Občianskeho zákonníka tvoria fyzické osoby, ktoré spolu
trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.
Súd musí poznať životnú úroveň oboch manželov, aby dokázal zhodnotiť
ich rozdielnosť, najmä ich osobné, príjmové, majetkové pomery, výdavky.
Súd prihliada aj na osobnú starostlivosť o domácnosť, či manželia žijú
spolu, prípadne aj na skutočnosti týkajúce sa rozporu s dobrými mravmi.
Najčastejšie je podaný návrh na určenie výživného na manželku (manžela)
vtedy, ak sú vzťah rozvrátené.
Navrhovateľ v konaní o určenie výživného je
oslobodený od platenia súdneho poplatku. Ak súd návrhu
vyhovie a určí vyživovaciu povinnosť, zaplatí povinný manžel podľa
výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený. Ak je predmetom poplatkového úkonu opakujúce sa
plnenie, základom poplatku je súčet cien všetkých opakujúcich sa
plnení. Ak ide o opakujúce sa plnenie na neurčitý čas, na dobu života
alebo na čas dlhší ako tri roky, za cenu plnenia.
Ak sa matka dieťaťa rozhodla využiť svoje právo na predĺženú materskú
dovolenku (§ 157 ods. 2 ZP; teraz § 166 ods. 2), môže žiadať od svojho
manžela, aby ju vyživoval. Na túto vyživovaciu povinnosť sa prihliada
pri určení jeho vyživovacej povinnosti voči iným osobám. (R 13/1967)
Príspevok na výživu rozvedeného manžela je samostatným nárokom s
rozdielnymi podmienkami na jeho priznanie a s rozdielnym rozsahom, ako
je to pri nároku na vzájomnú vyživovaciu povinnosť za trvania
manželstva. Ak má súd rozhodnúť o nároku na určenie vyživovacej
povinnosti podľa § 91 ZR (teraz § 71), potom možno túto povinnosť určiť
len na čas, pokiaľ manželstvo účastníkov konania skutočne trvalo. (R
57/1967)
Manžel, ktorý žije oddelene a platí súdom určené výživné pre maloleté
deti a manželku, v rámci plnenia vyživovacích povinností prispieva aj
na náklady na bývanie týchto členov rodiny; so zreteľom na to manželka
nemôže s poukázaním na ustanovenie § 19 ZR (teraz § 19) úspešne
uplatniť aj nárok na osobitný príspevok manžela na úhradu za užívanie
bytu rodiny. (R 62/1970)
Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu, ktoré uzavrelo manželstvo,
trvá ako podporná vo vzťahu k vzájomnej vyživovacej povinnosti
manželov. Rodičia plnia vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu len
vtedy, ak ju manžel nie je schopný plniť vôbec, alebo nie v plnej
miere. (R 4/1972)
Súd vo výroku rozhodnutia, ktorým určuje vyživovaciu povinnosť
manželovi, sa nemá zaoberať prípadnými zmenami, ktoré nastanú v
budúcnosti. Za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd
nemôže rozdeliť peňažnú sumu medzi manželov a určiť, že navrhovateľka
môže spotrebovať polovicu patriacu odporcovi. Dispozícia určitou
primeranou sumou peňazí, ktorá zabezpečuje úhradu osobných potrieb pre
najbližšiu budúcnosť, neznamená ešte, že manžel, ktorý takouto sumou
disponuje, nemá nárok na výživné voči druhému manželovi. Pri
rozhodovaní o výživnom treba brať do úvahy, že k bežnému hospodáreniu
patrí aj dispozícia primeranými peňažnými rezervami, ktorých sa
účastník, kým nedôjde k mimoriadnym prípadom, inak nedotýka. (V 1/1978)
