Odpovedá: JUDr. Milan Ficek, advokát (odpoveď odoslaná: 15.08.2017)
Dobrý deň, ďakujeme za Vašu otázku ku ktorej si dovoľujeme zaujať nasledovný právny názor.
Ustanovenie § 62 Zákona o rodine vcelku podrobne zakotvuje základné pravidlá plnenia výživného:
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Ako vyplýva z vyššie uvedeného vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, kým dieťa nenadobudne schopnosť samo sa živiť, čo v tomto prípade vzhľadom na diagnózu dieťaťa nenastane. Otec je povinný plniť si svoju povinnosť a nakoľko chodí na dovolenky a pod. existuje odôvodnený predpoklad toho, že je schopný na jej výživu prispieť. Záleží však na tom, či existuje súdne rozhodnutie, ktorým súd otca zaviazal plniť si svoju povinnosť. Ak nie, môžete sa obrátiť na súd a požiadať o určenie vyživovacej povinnosti voči dieťaťu. V návrhu je potrebné rozpísať podrobne Vaše pomery, príjem, výdavky, rovnako príjem dcéry a jej náklady. Súd následne Váš návrh posúdi a rozhodne.
K argumentu otca si dovolím uviesť, že nie je pravdou, že výživné zaniká len preto, že dieťa má nárok na dôchodok. Takéto tvrdenie nemá žiadnu oporu v zákone. Rovnaký názor zastáva aj Ústavný súd ČR, ktorý v jednom zo svojich rozhodnutí uviedol nasledovné:
"Samotným priznaním invalidného dôchodku a príspevku na starostlivosť nezaniká vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Konštrukcia sociálnych platieb (dôchodkov, dávok, prípadne služieb v širokom slova zmysle) objektívne nemôže zohľadňovať všetky individuálne pomery oprávneného príjemcu.
Ak dieťa nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, napríklad z dôvodu plnej invalidity, vyživovacia povinnosť rodičov bude trvať po dobu celého jeho života."
"Zvláště pak k otázce, která se zdá být rozhodnou, tedy za jakých okolností lze konstatovat zánik vyživovací povinnosti rodičů k dětem, se vyjádřil v nedávné době nález sp. zn. I. ÚS 2306/12 ze dne 13. března 2013. V tomto nálezu Ústavní soud uvedl, že teleologie § 85 odst. 1 zákona o rodině je zásadně postavena na myšlence člověka plně zodpovědného za svůj osud. Od okamžiku nabytí schopnosti sám se živit má dítě své příjmové poměry objektivně ve svých rukou. Záleží zpravidla jen na něm (na jeho píli aj.), v jakých majetkových poměrech bude žít; pokud v tomto ohledu aktivní nebude, negativní důsledky si ponese sám. Smyslem a účelem tudíž je, že pokud je dítě již objektivně schopno si samo své potřeby uspokojovat, bylo by nespravedlivé přičítat jeho event. pasivitu v této sféře k tíži jeho rodičů v tom smyslu, že by rodiče byli povinni nadále své dítě živit. Odmítl tak tezi, že přiznání plného invalidního důchodu a příspěvku na péči dítěti by měly znamenat v důsledcích v podstatě stejný stav, jako by bylo schopno se samo živit."
"Formalistický závěr odvolacího soudu o - zdá se - "automatickém" zániku vyživovací povinnosti pouze v důsledku přiznání invalidního důchodu a příspěvku na péči je v protikladu i s názorem doktríny. V ní se praví, že "jestliže dítě nenabude schopnosti samostatně se živit např. z důvodu plné invalidity, vyživovací povinnost rodičů bude trvat po dobu celého jeho života" (srov. např. Hrušáková, M.: Zákon o rodině/Zákon o registrovaném partnerství, 4. Vydání, C. H. Beck, Praha, 2009, str. 398; podobně srov. Kovářová, D.: Rodina a výživné, Vyživovací povinnost rodičů, dětí a dalších příbuzných, Leges, Praha, 2011, str. 51, nebo Holub, M., Nová, H., Sladká Hyklová, J.: Zákon o rodině, Komentář a předpisy související, Linde Praha, a. s., Praha, 2007, str. 275)."
(nález Ústavného súdu ČR zo dňa 24. júla 2013, sp. zn. I.ÚS 1996/12)
Odporúčam Vám (v prípade ak neexistuje súdne rozhodnutie), podať na súd návrh na určenie vyživovacej povinnosti. Ak existuje súdne rozhodnutie, avšak náklady na dieťa sa zvýšili, môžete požiadať o zvýšenie výživného. S vykonateľným súdnym rozhodnutím by ste sa mohli obrátiť, v prípade ak by otec aj tak neplatil, aj na exekútora.
JUDr. Milan Ficek, advokát
