Dobrý deň,
ak už raz máte schválený invalidný dôchodok, nie je rozhodujúce, kedy nastúpite do zamestnania po skončení PN. Dôchodok Vám z dôvodu mzdy nezoberú ani nebudú krátiť. Môžete poberať aj dôchodok aj príjem zo zamestnania. Tieto dva príjmy sa navzájom nevylučujú. 

Prácu môžete vykonávať v akomkoľvek rozsahu, pokiaľ Vám to Váš zdravotný stav dovoľuje. Zároveň, ani forma pracovného pomeru nie je obmedzená. Môžete pracovať na dohodu, plný alebo čiastočný úväzok. 

Podľa § 156 Zákonníka práce, "Zabezpečenie zamestnanca pri dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu, úraz, pri tehotenstve, materstve a rodičovstve, zabezpečenie zamestnanca v starobe, pri invalidite, zabezpečenie pozostalých pri úmrtí zamestnanca a preventívnu a liečebnú starostlivosť upravujú osobitné predpisy."

Dobrý deň,
ak podľa lekárskeho posudku je Váš pracovný limit na 8 hodín denne, tak sa Váš zamestávateľ bude musieť uspokojiť s týmto rozsahom Vašej práce. Doteraz ste stále pracovali na 8 hodinový pracovný úväzok. 

S každou jednou zmenou pracovných podmienok musí zamestnanec súhlasiť. Zamestnávateľ nemôže zamestnancovi jednostranne zmeniť pracovné podmienky (napríklad rozsah pracovného úväzku) bez jeho súhlasu. 

Podľa §  54 Zákonníka práce," Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne a jedno vyhotovenie zmeny pracovnej zmluvy vydať zamestnancovi."

Uvedené, teda nie je dôvod na výpoveď zo strany zamestnávateľa. V opačnom prípade je možné napadnúť výpoveď a jej platnosť žalobou na súde, podanou v lehote dvoch mesiacoch. 

Dobrý deň,

zákonnou povinnosťou zamestnávateľa je prihliadať na invalidného zamesntnaca. V ustanoveniach § 158 a § 159 Zákonníka práce sú uvedené povinnosti zamestnávateľa, ktorý zamestnáva invalidného zamestnanca.

Pri úprave pracovného času a možnosťou kratšieho pracovného času, Zákonník práce počíta len so zamestnancami, ako je tehotná žena alebo osamelý zamestnanec starajúci sa o dieťa mladšie ako 15 rokov, nie však s invalidným zamestnancom.

Podľa § 158 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie. Ďalej je zamestnávateľ povinný utvárať podmienky, aby zamestnanec mal možnosť pracovného uplatnenia, a zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená."

Podľa § 164 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnávateľ je povinný prihliadať pri zaraďovaní zamestnancov do pracovných zmien aj na potreby tehotných žien a žien a mužov starajúcich sa o deti." 

Podľa § 164 ods. 2 Zákonníka práce, "Ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času alebo v odôvodnených prípadoch o skorší návrat na pôvodný spôsob organizácie práce, zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. Odmietnutie žiadosti podľa prvej vety musí zamestnávateľ písomne odôvodniť."

Napirek vyššie uvedenému, ak to zamestnávateľovi dovoľuje prevádzka práce, môže Vašej žiadosti vyhovieť a upraviť Vám Vaše pracovné zmeny. 

Zároveň, ak zamestnávateľovi predložíte lekrásky posudok, z ktorého vyplýva, že nemôžete naďalej vykonávať Vašu doterajšiu prácu, je povinný Vás preradiť na inú, pre Vás vhodnú prácu.

Dobrý deň,

prácu môžete vykonávať aj popri invalidnom dôchodku. Zákonník práce nezakazuje osobám s priznaným invalidným dôchodkom pracovať, pokiaľ im to zdravotný stav umožňuje. Takže môžete pokračovať vo Vašom zamestnaní na plný úväzok a skúsiť pracovať v režime krátkeho a dlhého týždňa, ak sa budete cítiť na to fyzicky a zdravotne schopná.

Invalidný dôchodok nie je viazaný na to, aby ste úplne prestali pracovať. Ak však nastanú zmeny vo Vašom zdravotnom stave alebo zamestnaní, mali by ste túto skutočnosť oznámiť Sociálnej poisťovni.

Dobrý deň,

ako plne invalidný dôchodca môžete vykonávať zárobkovú činnosť na trvalý pracovný pomer (TPP) alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO, živnosť). Zákon nezakazuje osobám poberajúcim invalidný dôchodok pracovať, pokiaľ im to zdravotný stav umožňuje .

Výška vášho zárobku nie je obmedzená žiadnym právnym predpisom špecifickým pre invalidných dôchodcov, čo znamená, že môžete zarobiť ľubovoľnú sumu bez stratu nároku na váš invalidný dôchodok. Dôležité je však sledovať pravidlá sociálneho poistenia, pretože určité limity môžu platiť v závislosti na vašej pracovnej kapacite a odvodovej povinnosti .

V prípade akýchkoľvek ďalších otázok týkajúcich sa možností zamestnania alebo podnikania na živnosť je odporúčané skontaktovať sa so sociálnou poisťovňou alebo daňovým poradcom, ktorí Vám poskytnú špecifické informácie podľa vašej individuálnej situácie.

Prajeme Vám veľa úspechov vo Vašej zárobkovej činnosti!

Dobrý deň,

zákonom nie je obmedzené popri invalidnom dôchodku pracovať. Invalidný dôchodca môže pracovať, ak mu to jeho zdravotný stav umožňuje, nie sú vylúčené ani nočné ani 12 hodinové služby. Prácu môžete vykonávať na trvalý pracovný pomer, ako aj na dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. 

Dobrý deň,
ak zamestnanec stále pracuje, aj popri poberaní invalidného dôchodku, tak sa mu započítávajú takto odpracované roky. Ak invalidný dôchodok nepoberá a pracuje, tak sa mu tiež započítávajú takto odpracované roky. Absencie zamestnanca v práci nemajú vplyv na poberanie invalidného dôchodku ale tieto dni sa nezapočítajú do odpracovaných rokov. 

V prípade absencie v práci, je dôležitá skutočnosť, či táto absencia je ospravedlnená alebo nie. Ak nie je ospravedlnená, tak dôsledkom je krátenie dovolenky podľa § 109 ods. 3 Zákonníka práce. 

Podľa § 109 ods. 3 Zákonníka práce, "Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú."

Väčšý rozsah absencií v práci, alebo dlhšie trvajúci rozsah absencií zamestnanca v práci, môže zamestnávateľ posúdiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, čo môže mať za následok skončenie pracovného pomeru. 

Dobrý deň, áno, môže Vám to zamestnávateľ odmietnuť. 

Status invalidného zamestnanca nestavia tohto zamestnanca do ochrannej pozície tak, ako je napríklad tehotná žena alebo zamestnanec so zdravotným postihnutím, ktorí sú viac chránení pri určovaní pracovných podmienok.

Podľa § 40 ods. 8 Zákonníka práce, "Zamestnanec so zdravotným postihnutím na účely tohto zákona je zamestnanec uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, ktorý svojmu zamestnávateľovi predloží rozhodnutie o invalidnom dôchodku."

V súvislosti s invaliditou je v § 156 Zákonníka práce uvedené, že, "Zabezpečenie zamestnanca pri dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu, úraz, pri tehotenstve, materstve a rodičovstve, zabezpečenie zamestnanca v starobe, pri invalidite, zabezpečenie pozostalých pri úmrtí zamestnanca a preventívnu a liečebnú starostlivosť upravujú osobitné predpisy."

Váš zamestnávateľ môže, ale nemusí vyhovieť Vašej žiadosti, ak by Vás potreboval na plný úväzok, a neuškodilo by to Vášmu zdravotného stavu.

Všetko závisí na Vašom konkrétnom zdravotnom probléme, z dôvodu ktorého ste sa stali napolovicu invalidnou a od potrieb a rozhodnutia Vášho zamestnávateľa.

Dobrý deň, áno, môže.
Poberanie invlidného alebo akéhokoľvek iného dôchodku nebráni práci na plný úväzok, na trvalý pracovný pomer. Ak takáto osoba dokáže takto pracovať aj 8 hodín denne, tak je to v poriadku. Príjem zo zamestnania dostáva táto osoba od zamestnávateľa a dôchodok dostáva zo sociálnej poisťovne. Tieto dva príjmy sa navzájom nevylučujú a môžu existovať popri sebe vzájomne.

Zamestnávateľ takéhoto zamestnanca, ktorý poberá plný invalidný dôchodok, nemusí ani o tejto skutočnosti vedieť. Takýto zamestnanec nemôže byť akokoľvek znevýhodnený. V opačnom prípade by mohlo ísť o priamu diskrimináciu, ktorá je v zmysle zásad pracovného práva zakázaná. 

Podľa čl. 1 Zákonníka práce, "Fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé, uspokojivé, transparentné a predvídateľné pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia s výnimkou prípadu, ak rozdielne zaobchádzanie je odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú, ak tento dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímny a požiadavka primeraná."

Dobrý deň,
zníženie pracovného úväzku je jedna zmena a preradenie na inú pozíciu je zase iná zmena.

Na začiatku otázky píšete o znížení pracovného úväzku na polovičný. Na túto zmenu nie sú uvedené žiadne konkrétne dôvody zamestnávateľa v Zákonníku práce, keďže ich môže byť viac. Každopádne, to vyplýva z potreby zamestnávateľa tej práce, ktorú vykonáva daný zamestnanec. Zamestnávateľ riadi organizáciu práce. 

Ak by ste nesúhlasili a nepodpísali by ste dodatok k pracovnej zmluve o znížení pracovnoho úväzku, išlo by o dôvod skončenia Vášho pracovného pomeru. 

Čo sa týka dôvodov preradenia na inú prácu, tie sú uvedené v § 55 Zákonníka práce.