Dobrý deň,
áno s deťmi sa môžete dohodnúť na tom, že Vám budú mesačne platiť výživné, resp. prispievať na výživu. S týmto však deti nemusia súhlasiť, a ak súhlasiť nebudú, tak možnosťou zostáva už len podanie návrhu na súd. Podľa ust. § 66 a 67 Zákona o rodine: 

§ 66

Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

§ 67

(1) Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.

(2) Vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Súd teda bude v konaní skúmať, či skutočne potrebujete, aby si voči Vám deti plnili vyživovaciu povinnosť a v takom prípade súd deti zaviaže na platenie výživného. 

Dobrý deň, na Vami položenú otázku uvádzame, že ak je vlastníkom nehnuteľnosti dcéra ako jediný vlastník nehnuteľnosti, nehnuteľnosť môže predať aj keď na nehnuteľnosti viazne vecné bremeno, ktoré predajom nehnuteľnosti nezanikne. Ak by malo dôjsť k zrušeniu vecného bremena výmazom z listu vlastníctva potom bol by potrebný súhlas oprávneného z vecného bremena s jeho úradne overeným podpisom.

V otázke však uvádzate, že otec bude/je v soc. zariadení. Ak by tam mal hlásený aj trvalý pobyt, čo je možné v zmysle ust. zákona p hlásení pobytu občanov SR a bolo by to viac ako 10 rokov, potom vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného  užívania domu sa premlčalo v zmysle § 109 Obč. zákonníka :

"Právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa desať rokov nevykonávalo."

Vo veci odporúčam vlastníkovi domu kontaktovať advokáta.

Dobrý deň,

Zákon o rodine obsahuje aj ustanovenie, že výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi ( ust. § 75 ods. 2 ZR). Uvedené sa týka presne aj Vašej situácie vzhľadom na skutočnosti ,ktoré popisujete. V takomto prípade preto, nakoľko Vaša matka sa voči Vám nesprávala tak ako mala, sama sa o Vás ako o svoje dieťa nestarala, bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby ste jej Vy teraz prispievali na jej výživu. Nemáte takúto povinnosť a aj v prípade, ak by sa matka začala voči Vám výživného domáhať súdne, súd by jej ho po vznesení Vašich námietok nemal priznať. Ak je matka v takom stave ako píšete, tak je málo pravdepodobné, že sa bude chcieť s Vami súdiť.

Dobrý deň,
pri určení výživného detí voči rodičom súd nezisťuje aký máte vzťah. Rozhodujúce je, že je Váš otec na takéto výživné odkázaný. Nakoľko súd rozhoduje na základe odôvodnených potrieb oprávneného a schopností, možností a majetkových pomerov povinného, je potrebné dokazovanie sústrediť na tieto veci. Tzn. že je jednak potrebné namietať skutočnosť, či je na toto výživné odkázaný, aké výdavky na svoju osobu preukázal, prípadne iba tvrdil. Rovnako z Vašej strany je potrebné preukázať príjem, výdavky, iné vyživovacie povinnosti (deti)...

Dobrý deň,
podľa zákona sú deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí. Nie je teda vylúčené, že by sa výživné žiadalo len od 1, ale musí sa skúmať, či sú schopné sa sami živiť aké majú majetkové pomery. Ak sú schopné sa sami živiť aj ostatné deti a ich pomery sú dobré, potom by povinné dieťa mohlo namietať, že uhradí len svoju časť (podiel) a zvyšok nech si žiadajú od ostatných detí. Rozhoduje tiež napr. aj to, či sa niektoré deti nestarajú o rodičov viac (viac im nenakupujú, nepomáhajú a pod.).

Dobrý deň, 

úmrtím otca ako povinného platiť výživné, vyživovacia povinnosť zo zákona zaniká a neprechádza na inú osobu, lebo je viazaná na osobu povinného, teda neprechádza na dedičov poručiteľa. Prípadný nedoplatok na výživnom ku dňu úmrtia  môžete uplatniť v dedičskom konaní.

Vo veci je treba následne vyhľadať komu bude pridelený dedičský spis ak je príslušný súd v SR, a to podľa miesta trvalého bydliska povinného -  hľadajte v rozvrhu práce príslušného súdu podľa dátumu úmrtia poručiteľa. Zoznam súdov nájdete na stránke justice.sk.

Pokiaľ ide o prípadný nárok na sirotský dôchodok, informáciu Vám podá soc. poisťovňa. 

Dobrý deň, 

podľa ust. zákona o rodine platí :

"§ 66 : Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.
§ 67 :
(1)Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.
(2)Vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom."

Pre Vašu potrebu citujeme z rozsudku Krajského súdu Trenčín, sp. zn. : 4Co/428/2011 :
"...  Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom prichádza do úvahy len vtedy, ak sú tieto schopné samy sa živiť a ak ju rodičia potrebujú, pričom poskytovaná výživa má byť primeraná. Zákon o rodine teda zjavne rozlišuje koncepciu týchto dvoch vyživovacích povinností. Vyživovaciu povinnosť dieťaťa voči rodičom je možné uložiť súdnym rozhodnutím len v prípade, že ju rodič ako oprávnená strana potrebuje. ... Z listinných dôkazov bolo preukázané, že navrhovateľ poberá dôchodok vo výške 383 eur, nie je teda v stave hmotnej núdze (suma výška životného minima predstavuje v súčasnosti 178,92 eur).  .... Zákon o rodine stanovuje povinnosť rodičov živiť svoje deti, kým tieto nie sú schopné samé sa živiť. Nestanovuje však rovnakým spôsobom povinnosť detí doopatrovať svojich rodičov. Ak teda nie je splnená podmienka potreby poberania výživného na strane oprávnenej osoby - navrhovateľa, nie je možné túto povinnosť uložiť osobe povinnej - odporkyni, a to ani za predpokladu, že by to jej zárobkové pomery umožňovali."

V otázke uvádzate Vaše zárobkové pomery a príjmové pomery otca vo výške 515 €. Poznamenávame, že životné minimum na jednu plnoletú osobu je v súčasnosti 210,20 €.

Aj keby Vaše zárobkové pomery boli lepšie, resp. by umožňovali platenie výživného pre otca a keďže jeho príjmové pomery sú vo výške dostačujúce pre jeho potreby, súd Vás nemôže zaviazať k plneniu vyživovacej povinnosti. 

Poznamenávame, že Vy ako deti nie ste povinné "dorovnávať" príjem Vášho otca z dôvodu, že jeho partnerka má nižší príjem resp. ich spoločný príjem nepostačuje na pokrytie nimi vyžadovaných nákladov a nemôže Vás k doplateniu výživného resp. hradeniu ďalších potrieb otca s jeho partnerkou zaviazať ani súd.

V prípade potreby nás kontaktujte.

Dobrý deň, 

matka Vášho syna ho nemôže zastupovať ako zákonný zástupca, kedže syn je plnoletý.

Plnoletosť sa v zásade nadobúda dovŕšením osemnásteho roku veku a spolu s plnoletosťou sa nadobúda aj plná spôsobilosť na právne úkony. Plnoletá osoba teda môže vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

Z hmotnoprávneho hľadiska plnoleté dieťa už nepotrebuje zákonných zástupcov, ktorými boli až do tohto momentu rodičia; po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa jeho rodičia strácajú status zákonného zástupcu, s čím súvisí aj zánik práva poberať výživné na dieťa.

Po dosiahnutí plnoletosti by preto malo byť výživné platené priamo dieťaťu a nie druhému rodičovi. Po dosiahnutí plnoletosti oprávneného dieťaťa nie je zákonný dôvod na to, aby sa výživné naďalej zasielalo do rúk druhého rodiča; výživné na syna teda môžete posielať priamo na účet Vášho syna. Na posielanie výživného synovi nepotrebujete súhlas súdu ani súhlas jeho matky.

Zastúpenie advokátom je možné len na základe splnomocnenia, ktoré by musel dať Váš syn advokátke. V konaní aj napriek tomu, ak by syn udelil splnomocnenie advokátke, žiadajte jeho výsluch.

Dovoľujeme si opätovne citovať uznesenie Krajského súdu Trnava, sp. zn. : 23CoP/69/2013 z 5.9.2013 :
"V súvislosti s nadobudnutím plnoletosti dcéry účastníkov konania bude potrebné jej výsluchom zistiť, či trvá na pokračovaní v konaní a súdnou cestou chce dosiahnuť platenie výživného od otca (prípadne aj od matky) alebo sa vie s otcom na platení výživného dohodnúť mimosúdne. Ak bude dcéra trvať na podanom návrhu, bude potrebné podrobnou výpoveďou dieťaťa zisťovať jeho odôvodnené potreby, preukazovať ich navrhnutými dôkazmi, nanovo vyhodnotiť dôkazy a zaviazať povinného rodiča platiť výživné dieťaťu (nie matke)."

Citujeme pre Vás aj z ďalšej judikatúry :

R 2/1985 : „Ak súd v konaní o výživné maloletého dieťaťa rozhoduje až po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa, je potrebné, aby plnoleté dieťa v konaní uviedlo, či aj na dobu po dosiahnutí plnoletosti nárok na výživné uplatňuje a v akej výške. Takisto rodič tohto dieťaťa, ktorého vyživovacia povinnosť má byť určená, sa k uvedenému nároku vyjadrí v rámci svojho návrhu. Za týchto predpokladov súd v konaní neobmedzí svoje rozhodnutie iba na čas maloletosti dieťaťa. Vychádza pritom zo stavu, ktorý bol pre určenie vyživovacej povinnosti rozhodujúci počas maloletosti dieťaťa, ako aj z prípadných zmien, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia.“

R 24/2010 : „Dieťa ktoré v priebehu konania o výživné nadobudne plnoletosť, môže podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu o výživnom aj za čas, keď bolo ešte maloleté.“

R 18/1975 : „V konaní o výživnom dieťaťa na obdobie neplnoletosti dieťaťa je druhý z rodičov účastníkom konania aj po tom, keď už dieťa dosiahlo plnoletosť."

Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9CoP/58/2007 : „Na konanie o výživnom plnoletých detí sa vzťahujú všeobecné predpisy o súdnom konaní, na začatie ktorého sa vyžaduje návrh (§ 79 ods. 1 OSP). V prípade, ak došlo k začatiu konania o výžinom v čase pred plnoletosťou dieťaťa, po plnoletosti dieťa vystupuje v ďalšom konaní samostatne, bez zastúpenia zákonným zástupcom a konania sa dokončí bez súčinnosti kolízneho opatrovníka. Plnoleté dieťa tak získava plnú dispozícii súdnym procesom, preto s ním treba ďalej konať ako s účastníkom konania so všetkými právami a povinnosťami, ktoré zákon účastníkovi konania priznáva.“

V prípade potreby nás kontaktujte.

Dobrý deň, v prvom rade treba uviesť, že výživné uhradzované podľa doterajšieho rozsudku vzhľadom na okolnosť, že syn nadobudol plnoletosť, môžete platiť priamo plnoletému synovi. Nepotrebujete k tomu súhlas súdu ani súhlas matky. Matke teraz už plnoletého syna treba uvedenú okolnosť oznámiť písomne.
Pokiaľ ide o súdne konanie, syn nadobudol plnoletosť a preto ho nemôže zastupovať jeho matka ako zákonný zástupca.
Zastúpenie advokátom sa vzťahuje na matku Vášho syna a ak má advokátka zastupovať Vášho syna, musí mať na to písomné splnomocnenie od syna. Váš syn v konaní má už samostatné procesné postavenie.

Citujeme z rozs. Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9CoP/58/2007:

„Na konanie o výživnom plnoletých detí sa vzťahujú všeobecné predpisy o súdnom konaní, na začatie ktorého sa vyžaduje návrh (§ 79 ods. 1 OSP). V prípade, ak došlo k začatiu konania o výžinom v čase pred plnoletosťou dieťaťa, po plnoletosti dieťa vystupuje v ďalšom konaní samostatne, bez zastúpenia zákonným zástupcom a konania sa dokončí bez súčinnosti kolízneho opatrovníka. Plnoleté dieťa tak získava plnú dispozícii súdnym procesom, preto s ním treba ďalej konať ako s účastníkom konania so všetkými právami a povinnosťami, ktoré zákon účastníkovi konania priznáva.“
Dosiahnutie plnoletosti má ten dôsledok, že v konaní o výživnom sa môže konať už len o nárokoch za dobu maloletosti dieťaťa a v ďalšom konaní vystupuje už plnoleté dieťa samé (odpadá teda jeho zastúpenie opatrovníkom)." 

Keďže syn nadobudol plnoletosť, povinnosťou súdu v konaní bude, aby Váš syn uviedol, či uplatňuje nárok na výživné po dosiahnutí plnoletosti v tomto konkrétnom konaní aj po dosiahnutí plnoletosti alebo sa vie s Vami ako otcom dohodnúť aj mimosúdne.

Citujeme Krajský súd Trnava, sp. zn. : 23CoP/69/2013 z 5.9.2013 :
"V súvislosti s nadobudnutím plnoletosti dcéry účastníkov konania bude potrebné jej výsluchom zistiť, či trvá na pokračovaní v konaní a súdnou cestou chce dosiahnuť platenie výživného od otca (prípadne aj od matky) alebo sa vie s otcom na platení výživného dohodnúť mimosúdne. Ak bude dcéra trvať na podanom návrhu, bude potrebné podrobnou výpoveďou dieťaťa zisťovať jeho odôvodnené potreby, preukazovať ich navrhnutými dôkazmi, nanovo vyhodnotiť dôkazy a zaviazať povinného rodiča platiť výživné dieťaťu (nie matke)."

Dobrý deň,

zo zákona vyplýva aj vyživovacia povinnosť detí, voči rodičom. Podľa § 66 Zákona o rodine Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Podľa § 67 Zákona o rodine Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.

V prvom rade ste povinný zabezpečiť jej primeranú výživu. Inak povedané nemá nárok na rovnakú životnú úroveň, akú máte Vy (tak ako je tomu pri výžinom na deti). Ďalej je potrebné si uvedomiť, že táto povinnosť Vám vzniká len ako to matka potrebuje. V neposlednom rade je dôležité, že tento príspevok musí zohľadňovať Vaše možnosti, schopnosti a majetkové pomery.

Matka by si podľa môjho názoru mala túto sumu hradiť sama, avšak bol by vhodné, ak by ste jej prispievali aspoň pomernou časťou, vzhľadom na to, že je to Vaša zákonná povinnosť. Odporúčam Vám dohodnúť sa s matkou, a rovnako tak aj so Strediskom na nejakom kompromise.