Dobrý deň, keďže váš priateľ je vlastníkom bytu, tento byt nebude predmetom dedenia po jeho mame, lebo ona nebola vlastníkom bytu.

Otázkou je akú veľkú sumu mama uhradila na splátkach hypotéky v prospech syna. Sestry vášho priateľa ak majú vedomosť o splátkach hypoték, potom v  v dedičskom konaní by mohli žiadať, aby predmetná suma bola bola započítaná na dedičský podiel ich brata a to toľko by menej dedil, čo vyplýva z ust. § 484 Občianskeho zákonníka :

"Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený."

Dobrý deň, ak ste byt kúpili spolu pred manželstvom, tento by mal byť vo vašom podielovom spoluvlastníctve. Ak tomu je tak, máte na byte každý vymedzený konkrétny podiel. Ak ste ho kupovali na polovicu, tak potom každý máte polovičný podiel na byte. Tzn. že tento podiel určený spravidla zlomkom hovorí o tom, na akú hodnotu z bytu máte nárok. Pozrite na liste vlastníctva. 

V prípade, že sa rozvádzate, predmetom vyporiadania vášho BSM byt nebude, nakoľko tento ako som uviedla vyššie je vo vašom podielovom spoluvlastníctve. Toto však môžete vyporiadať hocikedy, aj ešte pred rozvodom.  Ak sa na vyporiadaní nedohodnete, môžete vec riešiť súdnou cestou.

Ak ste to nekupovali spolu, tak je to komplikovanejšie. To čo môžete požadovať závisí od veľa okolností. Dohodnite si konzultáciu s advokátom a ten to preverí a odporučí ďalší postup. 

Dobrý deň, z vami položenej otázky usudzujeme, že byt je v podielovom spoluvlastníctve, kde v zmysle ust. § 137 a nasl.  Obč. zákonníka platí, že ak toto spoluvlastníctvo chcete zrušiť a vyporiadať, teda jediným vlastníkom bytu bude váš priateľ, potom musíte sa dohodnúť písomne a následne dohodu o zrušení a vyporiadaní podiel. spoluvlastníctva zavkladovať do katastra nehnuteľností.

Samotné vyporiadanie podiel. spoluvlastníctva neznamená, že povinným resp. dlžníkom v hypotéke bude iba váš priateľ, túto otázku musíte riešiť priamo s bankou.
Vo veci odporúčam kontaktovať advokáta.

Dobrý deň, z otázky vyplývam že máte dieťa, a preto v prípade Vášho úmrtia platí ust. § 473 Obč. zákonníka :

Dobrý deň,
definície sú obsiahnuté v ust.§ 2 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebyt. priestorov :

"Bytovým domom (ďalej len „dom”) sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. "

Rodinný dom definuje stav. poriadok v ust. § 43b/ :

" Bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria
a) bytové domy,
b) rodinné domy,
c) ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov.
(2) Bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie.
(3) Rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie.
(4) Byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie.
(5) Obytná miestnosť je miestnosť, ktorá svojím stavebnotechnickým riešením a vybavením spĺňa podmienky na trvalé bývanie.
(6) Príslušenstvo bytu na účely tohto zákona sú miestnosti, ktoré plnia komunikačné, hospodárske alebo hygienické funkcie bytu."

Dobrý deň prajem,

z právneho hľadiska nie je takáto situácia možná. Ak nadobudne jeden z manželov počas manželstva vec a nejde napr. o darovanie, či dedenie, tak daná vec patrí do BSM. Niekedy sa však v praxi objavia situácie, kedy je na zmluve (napr. kúpnej) uvedený len jeden manžel a na základe toho sa aj v katastri zapíše len 1 manžel na list vlastníctva. Formálne je vlastníkom tento jeden manžel, no z právneho hľadiska (skutočnosť má prednosť pred zápisom v katastri) patrí nehnuteľnosť obom. Takže, ak by ste aj uzavreli zmluvu, kde budete sama ako kupujúci a kataster zapíše túto skutočnosť aj na LV, formálne bude na LV len 1 vlastník, no nehnuteľnosť bude v BSM (materiálne).

Dobrý deň, vo Vašej otázke ste uviedli, že Vaša mama vlastnila byt pred uzavretím manželstva. V takom prípade však uzavretím manželstva a ani jeho zánikom nevzniká Vášmu otcovi nárok na 1/2 tohto bytu. Byt totiž nebol v BSM, ale v jej výlučnom vlastníctve. Váš otec mohol nadobudnúť podiel 1/2 na tomto byte iba tým spôsobom, že mu tento podiel Vaša mama darovala alebo Vaša mama počas manželstva zomrela a Váš otec dedil ako pozostalý manžel. Mohlo sa stať, že byt bol jej iba ako družstevný a potom ho odkúpili spoločne (ak je to tento prípad, dalo by sa s tým niečo robiť). 

Ak kataster prepísal byt po uplynutí 3 rokov od rozvodu do ich podielového spoluvlastníctva o veľkosti podielov 1/2, bol tento postup nesprávny. K prepisu ho žiadnym spôsobom donútiť nemôžete. Je totiž slobodnou vôľou každej osoby ako nakladá so svojím majetkom. Jedinou cestou je, ak druhý spoluvlastník podá na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V rámci tohto súdneho konania sa môže spoluvlastník domáhať toho, aby mu druhý spoluvlastník vyplatil jeho podiel, resp. predal jeho podiel za trhovú hodnotu. V prípade, že by ste chceli túto Vašu vec ďalej riešiť bude nutná osobná konzultácia, kde sa preberú detaily najmä ohľadom jeho nároku na spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 (je totiž možné, že zápis v katastri je nesprávny a Váš otec vôbec nemá nárok na 1/2 bytu).

Dobrý deň,

všeobecným pravidlom pri skončení nájmu bytu je, že prenajímateľ nie je povinný zabezpečiť nájomcovi, ktorého nájom sa končí, bytovú náhradu.

Uvedené pravidlo má len niekoľko výnimiek, z ktorých ak jedna nastane, prenajímateľ je povinný zabezpečiť pri skončení nájmu svojmu nájomcovi aj bytovú náhradu. Podľa § 712 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v účinnom znení sú nimi nasledovné prípady:

- prenajímateľ vypovedal nájomcovi nájom bytu, pretože prenajímateľ potrebuje byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, zaťa alebo nevestu, svojich rodičov alebo súrodencov,

- prenajímateľ vypovedal nájomcovi nájom bytu, pretože  je potrebné z dôvodu verejného záujmu s bytom alebo s domom naložiť tak, že byt nemožno užívať, alebo ak byt alebo dom vyžaduje opravy, pri ktorých vykonávaní nemožno byt alebo dom najmenej počas šiestich mesiacov užívať,

- prenajímateľ vypovedal nájomcovi nájom bytu, pretože nájomca prestal spĺňať predpoklady užívania bytu osobitného určenia alebo predpoklady užívania bytu vyplývajúce z osobitného určenia domu,

- prenajímateľ vypovedal nájomcovi nájom bytu, pretože nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný z dôvodu na strane zamestnávateľa alebo z dôvodu, za ktorý zamestnávateľ zodpovedá podľa osobitných predpisov,

- prenajímateľ vypovedal nájomcovi nájom bytu, pretože nájomca alebo ten, kto je členom jeho domácnosti, hrubo poškodzuje prenajatý byt, jeho príslušenstvo, spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome,

- prenajímateľ vypovedal nájomcovi nájom bytu, pretože nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

V jednotlivých prípadoch sa však líši typ bytovej náhrady, ktorú je prenajímateľ povinný nájomcovi zabezpečiť. V ostatných prípadoch vyššie neuvedených (ak boli splnené všetky podmienky vypovedania nájmu bytu) nie je prenajímateľ povinný zabezpečiť nájomcovi bytovú náhradu. Výpovedný dôvod musí byť vždy skutkovo vymedzený vo výpovedi nájomnej zmluvy - jeho porovnaním s vyššie uvedenými prípadmi zistíte, či je alebo nie je prenajímateľ povinný zabezpečiť Vám bytovú náhradu.

Na záver Vás upozorňujem vzhľadom na to, že otázka je položená v českom jazyku, vyššie uvedená právna úprava vychádza zo slovenskej právnej úpravy. Ak chcete zodpovedať Vašu otázku podľa českého práva, je nutné obrátiť sa najmä na advokátov poskytujúcich právne služby (aj) podľa českého práva.

Dobrý deň, na Vašu otázku odpovedáme nasledovne :

1./ Váš otec nemôže vlastníkom zabrániť v podaní trestného oznámenia. Mohlo by sa jednať o trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa ust. § 237 Trestného zákona. V zmysle ust. § 125 TZ  škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Poľahčujúcou okolnosťou v zmysle trest. zákona je okrem aj to ak páchateľ spáchal trestný čin v dôsledku núdze, ktorú si sám nespôsobil, spáchal trestný čin pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil, viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, sám oznámil trestný čin príslušným orgánom atď.

2./ Dohoda je  možná, ale s touto by museli súhlasiť vlastníci bytov resp. správca bytového domu v písomnej dohode, kde by sa dojednali splátky.

3./ Odporúčame v uvedenej veci, aby otec dobrovoľne začal splácať uvedený dlh, ale nie v splátkach po 20.- €, nakoľko s týmito splátkami by zrejme neuspel a samotných vlastníkov bytov len nahneval.

4./ Odporúčame kontaktovať advokáta.

Dobrý deň, v prípade, že neexistoval právny dôvod pre uzavretie nájomného vzťahu, nájomnú zmluvu ste nemali podpisovať a už vôbec nie platiť nájomné. V takom prípade sa bytové družstvo na Váš úkor bezdôvodne obohacovalo. V zmysle § 451 Občianskeho zákonníka (OZ), bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Zároveň platí, že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. V zmysle uvedeného Vám preto odporúčam vymáhať uhradené platby a to prípadne aj súdnou cestou. Dovoľujem si Vás taktiež upozorniť na ustanovenie § 107 OZ, podľa ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.