Otázka: Môže ma otec vyhodiť z domu?

Dobrý deň. Rád by som sa spýtal, či je možné, aby ma otec vyhodil z domu. Mám 17 rokov a študujem na strednej škole. Veľa času strávim pri práci na počítači kvôli školským povinnostiam, no môj otec je presvedčený, že sa iba hrávam. Aj keď sa snažím preukázať, že moje činnosti súvisia so školou, neverí mi. Keď je môj otec preč na týždňovkách, so všetkým je pokoj, pretože moja mama ma chápe. Od nástupu do puberty sa so mnou otec neustále háda. Mám pocit, že všetko, čo spravím alebo poviem, je zle. Často nás s mamou aj zle nadáva. Dnes mi dokonca povedal, že sa mám zbaliť a odísť. Neviem však, kam by som sa mohol ubytovať a ako by som sa o seba postaral. Rád by som sa opýtal, či je toto správanie normálne? Ďakujem za odpoveď.

Odpoveď: Môže ma otec vyhodiť z domu?

Dobrý deň. Ďakujeme za položenie otázky a zasielame Vám nasledovné stanovisko:

Rodičovstvo je v súlade s čl. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža.

Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.

Následne čl. 4 Zákona o rodine stanovuje, že rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.

Súčasťou rodičovských práv a povinností sú v zmysle ust. § 28 ods. 1 Zákona o rodine najmä

- sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,

- zastupovanie maloletého dieťaťa,

- správa majetku maloletého dieťaťa.

Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa v zmysle čl. 5 Zákona o rodine zohľadňuje najmä

- úroveň starostlivosti o dieťa,

- bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

- ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

- okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,

- ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,

- podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

- názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,

- podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,

- využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

Rovnako v súlade s ust. § 30 ods. 3 Zákona o rodine platí, že rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin dieťaťa.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je podľa ust. 62 ods. 1 Zákona o rodine ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

V súlade s ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine platí, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pre úplnosť dopĺňame, že nezaopatreným dieťaťom sa podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa rozumie dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, alebo sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Vaši rodičia, konkrétne otec, Vás nemôžu bez vážnych dôvodov “vyhodiť” z domu. Podľa zákona o rodine zabezpečenie bývania je základnou zložkou starostlivosti o maloleté dieťa. V prípade nezhody o tejto otázke rozhoduje súd na návrh jedného z rodičov.

Vaši rodičia sú zodpovední za to, že máte kde bývať, to znamená, že pokiaľ by Vás otec chcel vyhodiť z domu, je povinný Vám zabezpečiť iné ubytovanie a také, aby sa Vaša životná úroveň rovnala životnej úrovni Vašich rodičov.

Ďalšou významnou skutočnosťou je, kto je vlastníkom bytu, v ktorom bývate. Pokiaľ je vo vlastníctve oboch Vašich rodičov, čo predpokladáme, so súhlasom Vašej matky ako spoluvlastníčky predmetného bytu máte právo naďalej zostať bývať v byte, napriek nesúhlasu Vášho otca.

V byte svojich rodičov doposiaľ bývate legitímne z titulu rodinnoprávneho vzťahu (vzťah rodič - dieťa).

Na adrese bytu máte evidovaný trvalý pobyt, Neexistuje preto dôvod na vysťahovanie sa z bytu. Prípadná nespokojnosť otca, že podľa jeho predstáv trávite viac času pri počítači, podľa súdnej praxe nie je dôvodom pre vysťahovanie.

Na záver si však dovoľujeme upozorniť, že v prípade pretrvávajúcich nedorozumení s otcom je možné požiadať o spoluprácu aj miestne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. V zmysle zákona o rodine sa stále považujete za maloleté dieťa a v zmysle predpisov o sociálnom zabezpečení aj o nezaopatrené dieťa. Práve Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vám môže pomôcť vyriešiť situáciu v rodine.

Máte možnosť obrátiť sa aj na mediátora. Práve mediátor pomáha rodinám riešiť všetky možné rodinné problémy. Ide o mimosúdne riešenie sporov, kde za pomoci nestrannej a nezávislej osoby, t.j. mediátora môžete vyriešiť rôzny typy problémov a to nielen rodinných. Vo Vašom prípade, by sa týmto spôsobom mohla zlepšiť Vaša omunikácia s otcom, ako aj celkový postoj otca voči Vám.