Odpoveď: Darovanie a dedičské právo
Dobrý deň. Vaša otázka sa týka primárne dedičského práva a sekundárne aj záväzkového práva. Ocitli ste sa totiž v situácii, kedy poručiteľ pred smrťou previedol majetok, ktorý by inak patril do dedičstva, tretej osobe, v tomto prípade Vášmu bratovi. Tento prevod sa pritom realizoval bezodplatne, a to na základe darovacej zmluvy.
Všeobecne k dedeniu
V zákonných ustanoveniach § 460 a nasl. Občianskeho zákonníka je upravené dedičské právo. Pritom takto upravené dedičské právo možno označiť ako subjektívne dedičské právo, čo vo svojej podstate predstavuje oprávnenie určitej osoby vstúpiť do majetkovoprávnych vzťahov zomretého (poručiteľa), a to za predpokladu, že tieto majetkovoprávne vzťahy smrťou nezanikajú.
Právo dediť pritom patrí medzi základné ľudské práva, avšak určitá osoba sa môže stať dedičom len za predpokladu, že sú na to splnené zákonom predpísané predpoklady dedenia.
Hoci dediť možno len po fyzickej osobe, dedičom môže byť tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba alebo štát.
Jednou zo základných zásad slovenského dedičského práva je to, že k prechodu práv a povinností, ktoré sú predmetom dedičstva, dochádza smrťou fyzickej osoby. Túto zomrelú osobu zákon označuje za poručiteľa. Poručiteľom je teda zosnulá osoba, ktorá po svojej smrti zanechala určitý predmet dedenia.
Nadobudnutie dedičstva predstavuje tzv. univerzálnu sukcesiu, čo znamená prechod všetkých práv (aktív) a povinností (pasív) poručiteľa do majetku dediča. Ako už bolo spomenuté vyššie, ďalším predpokladom je aj to, že smrťou tieto práva a povinnosti poručiteľa nezanikajú alebo neprechádzajú na ďalšie tretie subjekty inak než na základe dedenia.
Prvá dedičská skupina
Zo zadanej otázky vyplýva, že Vaša matka zomrela, pričom v čase smrti nemala manžela. Mala však troch potomkov: Vás, Vašu sestru a Vášho brata, na ktorého previedla byt. Z otázky nevyplýva to, že by Vaša matka zriadila závet alebo listinu o vydedení, a preto som toho názoru, že po jej smrti sa bude dediť v zmysle zákonných dedičských skupín, konkrétne podľa prvej dedičskej skupiny, ktorá je upravená v ustanovení § 473 Občianskeho zákonníka.
Podľa spomenutého zákonného ustanovenia pritom platí, že: „(1) V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. (2) Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.“
Do prvej dedičskej skupiny teda patrí najbližšia rodina poručiteľa, t.j. manžel alebo manželka poručiteľa a jeho deti (resp. potomkovia). Možno teda skonštatovať, že dedenie v tejto dedičskej skupine vychádza z manželského vzťahu a tiež z existencie zostupného príbuzenstva v priamom rade.
Vo vzťahu k deťom, resp. potomkom je však nutné poznamenať, že priamo zákon upravuje tzv. právo reprezentácie, čo zjednodušene povedané znamená, že ak dieťa poručiteľa zomrie skôr než samotný poručiteľ, na miesto tohto zosnulého dieťaťa nastupujú pri dedení jeho deti (t.j. vnuci alebo vnučky poručiteľa).
Manžel alebo manželka poručiteľa dedí v prvej skupine zákonných dedičov iba za predpokladu, že manželstvo v čase smrti poručiteľa existovalo. Inak povedané rozhodujúca je existencia platného a trvajúceho manželstva.
V prvej skupine sú popri manželovi alebo manželke poručiteľa povolané dediť všetky poručiteľove deti, a to bez ohľadu na to, či sa narodili v manželstve alebo mimo manželstva. Za deti poručiteľa sa považujú aj deti, ktoré si poručiteľ osvojil v súlade s ustanoveniami zákona o rodine.
Záver
Záverom možno skonštatovať, že po Vašej matke patríte spolu s Vašimi súrodencami (bratom a sestrou) do okruhu zákonných dedičov. Predmetom Vášho dedičského práva pritom bude všetok majetok, ktorý ku dňu smrti patril Vašej matke.
Problémom však je to, že Vaša matka ešte pred smrťou previedla majetok, ktorý by inak patril do dedičstva, na Vášho brata. Vzhľadom na tento prevod už byt v čase smrti Vašej matke nepatril jej, ale Vášmu bratovi, a preto tento byt nemôže byť predmetom dedičského práva.
Pritom nie je vylúčené, aby Vaša matka počas svojho života disponovala svojim majetkom podľa jej slobodnej vôle, a teda napríklad ho previedla len na jedného z troch súrodencov. Preto ak došlo k platnému prevodu, tzn. k platnému uzavretiu darovacej zmluvy, na základe ktorej nadobudol vlastnícke právo k bytu Váš brat, tento byt už nepatrí do dedičstva po Vašej matke.
Pokiaľ ide o darovaciu zmluvu, túto by bolo možné napadnúť v zásade len vtedy, ak by vykazovala nejakú vadu. Mohlo by ísť napríklad aj o nedostatok spôsobilosti na právne úkony na strane Vašej matky. V praxi sa totiž možno stretnúť s tým, že staršie osoby sú vo vyššej miere sugestibilné a ľahko ovplyvniteľné, v dôsledku čoho uzavrú aj také zmluvy, ktoré by inak neuzavreli.
V danej súvislosti však treba skonštatovať aj to, že ak by ste chceli darovaciu zmluvu napadnúť žalobou na určenie jej neplatnosti, dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnosti, ktorá by mala spôsobiť neplatnosť zmluvy, by zaťažovalo Vás, ako žalobcu. Samotná skutočnosť, že ak by k darovaniu nedošlo, tak by ste byt, resp. podiel na byte zdedili, nespôsobuje neplatnosť darovacej zmluvy.
