Darovanie a dedičské právo


Online právna poradňa
Oblasť práva: Dedičské právo, Nitriansky
Odpovedá: JUDr. Milan Ficek, advokát
Odpovedané dňa: 9. 2. 2018

Otázka: Darovanie a dedičské právo

Zdravím, mám taký problém. Sme traja súrodenci mali sme už len mamu a tá pred týždňom zomrela. Až teraz sme sa so sestrou dozvedeli, že náš brat s mamou, keď ešte žila, prepísali jej byt na brata. Tento byt bol jediným dedičstvom po mame. Chcem sa len spýtať, či sa to dá nejako napadnúť alebo čo môžeme robiť proti tomu, pretože my so sestrou sme o tom vôbec nevedeli a máme právo dediť aj my. Ďakujem za odpoveď.

Odpoveď: Darovanie a dedičské právo

Dobrý deň. Vaša otázka sa týka primárne dedičského práva a sekundárne aj záväzkového práva. Ocitli ste sa totiž v situácii, kedy poručiteľ pred smrťou previedol majetok, ktorý by inak patril do dedičstva, tretej osobe, v tomto prípade Vášmu bratovi. Tento prevod sa pritom realizoval bezodplatne, a to na základe darovacej zmluvy.

 

Všeobecne k dedeniu

V zákonných ustanoveniach § 460 a nasl. Občianskeho zákonníka je upravené dedičské právo. Pritom takto upravené dedičské právo možno označiť ako subjektívne dedičské právo, čo vo svojej podstate predstavuje oprávnenie určitej osoby vstúpiť do majetkovoprávnych vzťahov zomretého (poručiteľa), a to za predpokladu, že tieto majetkovoprávne vzťahy smrťou nezanikajú.

Právo dediť pritom patrí medzi základné ľudské práva, avšak určitá osoba sa môže stať dedičom len za predpokladu, že sú na to splnené zákonom predpísané predpoklady dedenia.

Hoci dediť možno len po fyzickej osobe, dedičom môže byť tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba alebo štát.

Jednou zo základných zásad slovenského dedičského práva je to, že k prechodu práv a povinností, ktoré sú predmetom dedičstva, dochádza smrťou fyzickej osoby. Túto zomrelú osobu zákon označuje za poručiteľa. Poručiteľom je teda zosnulá osoba, ktorá po svojej smrti zanechala určitý predmet dedenia.

Nadobudnutie dedičstva predstavuje tzv. univerzálnu sukcesiu, čo znamená prechod všetkých práv (aktív) a povinností (pasív) poručiteľa do majetku dediča. Ako už bolo spomenuté vyššie, ďalším predpokladom je aj to, že smrťou tieto práva a povinnosti poručiteľa nezanikajú alebo neprechádzajú na ďalšie tretie subjekty inak než na základe dedenia.

 

Prvá dedičská skupina

Zo zadanej otázky vyplýva, že Vaša matka zomrela, pričom v čase smrti nemala manžela. Mala však troch potomkov: Vás, Vašu sestru a Vášho brata, na ktorého previedla byt. Z otázky nevyplýva to, že by Vaša matka zriadila závet alebo listinu o vydedení, a preto som toho názoru, že po jej smrti sa bude dediť v zmysle zákonných dedičských skupín, konkrétne podľa prvej dedičskej skupiny, ktorá je upravená v ustanovení § 473 Občianskeho zákonníka.

Podľa spomenutého zákonného ustanovenia pritom platí, že: „(1) V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. (2) Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.“

Do prvej dedičskej skupiny teda patrí najbližšia rodina poručiteľa, t.j. manžel alebo manželka poručiteľa a jeho deti (resp. potomkovia). Možno teda skonštatovať, že dedenie v tejto dedičskej skupine vychádza z manželského vzťahu a tiež z existencie zostupného príbuzenstva v priamom rade.

Vo vzťahu k deťom, resp. potomkom je však nutné poznamenať, že priamo zákon upravuje tzv. právo reprezentácie, čo zjednodušene povedané znamená, že ak dieťa poručiteľa zomrie skôr než samotný poručiteľ, na miesto tohto zosnulého dieťaťa nastupujú pri dedení jeho deti (t.j. vnuci alebo vnučky poručiteľa).

Manžel alebo manželka poručiteľa dedí v prvej skupine zákonných dedičov iba za predpokladu, že manželstvo v čase smrti poručiteľa existovalo. Inak povedané rozhodujúca je existencia platného a trvajúceho manželstva.

V prvej skupine sú popri manželovi alebo manželke poručiteľa povolané dediť všetky poručiteľove deti, a to bez ohľadu na to, či sa narodili v manželstve alebo mimo manželstva. Za deti poručiteľa sa považujú aj deti, ktoré si poručiteľ osvojil v súlade s ustanoveniami zákona o rodine.

 

Záver

Záverom možno skonštatovať, že po Vašej matke patríte spolu s Vašimi súrodencami (bratom a sestrou) do okruhu zákonných dedičov. Predmetom Vášho dedičského práva pritom bude všetok majetok, ktorý ku dňu smrti patril Vašej matke.

Problémom však je to, že Vaša matka ešte pred smrťou previedla majetok, ktorý by inak patril do dedičstva, na Vášho brata. Vzhľadom na tento prevod už byt v čase smrti Vašej matke nepatril jej, ale Vášmu bratovi, a preto tento byt nemôže byť predmetom dedičského práva.

Pritom nie je vylúčené, aby Vaša matka počas svojho života disponovala svojim majetkom podľa jej slobodnej vôle, a teda napríklad ho previedla len na jedného z troch súrodencov. Preto ak došlo k platnému prevodu, tzn. k platnému uzavretiu darovacej zmluvy, na základe ktorej nadobudol vlastnícke právo k bytu Váš brat, tento byt už nepatrí do dedičstva po Vašej matke.

Pokiaľ ide o darovaciu zmluvu, túto by bolo možné napadnúť v zásade len vtedy, ak by vykazovala nejakú vadu. Mohlo by ísť napríklad aj o nedostatok spôsobilosti na právne úkony na strane Vašej matky. V praxi sa totiž možno stretnúť s tým, že staršie osoby sú vo vyššej miere sugestibilné a ľahko ovplyvniteľné, v dôsledku čoho uzavrú aj také zmluvy, ktoré by inak neuzavreli.

V danej súvislosti však treba skonštatovať aj to, že ak by ste chceli darovaciu zmluvu napadnúť žalobou na určenie jej neplatnosti, dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnosti, ktorá by mala spôsobiť neplatnosť zmluvy, by zaťažovalo Vás, ako žalobcu. Samotná skutočnosť, že ak by k darovaniu nedošlo, tak by ste byt, resp. podiel na byte zdedili, nespôsobuje neplatnosť darovacej zmluvy.

Nenašli ste odpoveď na svoju otázku? Vyhľadajte ju:



JUDr. Milan Ficek, advokát

online právna poradňa zadarmo



Podotázka: Darovanie a dedičské právo (Dedičské právo)

Dobrý deň. Moja mama zomrela 8. 12. 2019. Pred pár rokmi prepísala mama byt a auto na sestru, nakoľko otec mal nejaké finančne problémy. Otec zomrel 19. 6. 2019, ale mama už nestihla prepísať majetok spať na seba. Máme právo dediť s bratom alebo ma sestra pravdu, že je všetko jej a vyplácať nás nemusí, keďže to určite nepôjde do dedičského konania ? Ďakujem.

Odpoveď: Darovanie a dedičské právo

Odpovedá: JUDr. Milan Ficek, advokát (odpoveď odoslaná: 04.01.2020)

Dobrý deň, 

ak majetok  - byt a auto - patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, Vaša mama ako bezpodielový spoluvlastník nemohla sama previesť vlastníctvo bytu a auta na Vašu sestru bez súhlasu otca.

V otázke uvádzate, že pred úmrtím Vašej matky zomrel otec v 06/2019, a teda predmetom dedičského konania mal byť byt a aj auto, ak tieto boli predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov a toto BSM malo byť najprv vyporiadané v rámci dedičského konania a zostatok by sa dedil medzi dedičov rovnakým dielom.

Pokiaľ bol byt a auto boli vo výlučnom vlastníctve Vašej matky, napr. ich nadobudla darom alebo dedením, potom súhlas Vášho otca ako manžela nepotrebovala na prepis bytu a auta nepotrebovala.

V  otázke uvádzate, že Vaša mama nestihla prepísať majetok na seba, k čomu musíme uviesť, že tejto vete v kontexte otázky nerozumieme.

Bolo by lepšie, keby ste otázku zopakovali v chronologickom slede udalostí, vrátane uvedenia dedič. konania.

 


JUDr. Milan Ficek, advokát

Podotázka: Darovanie a dedičské právo (Dedičské právo)

Dobrý deň.
Kúpil som byt po starej mame, ktorá ešte žije. Dedičské konanie zaniklo, keďže sa nikto neodvolal po 13 rokov. Byt bol písaný na starú mamu a otca, od ktorých som to kúpil za dohodnutú čiastku. Mám aj potvrdenie od psychyatričky, že stará mama je schopná svojprávna vykonávať takéto úkony. Problém je v tom, že jedna rodina požaduje vyplatenie čiastky z dnešnej trhovej ceny bytu. Chcem sa spýtať, či je to napadnuteľné súdom, či mi hrôzy vyplácanie, keďže by nemal mať nikto právo na peniaze.
Ďakujem.

Odpoveď: Darovanie a dedičské právo

Odpovedá: JUDr. Milan Ficek, advokát (odpoveď odoslaná: 12.12.2019)

Dobrý deň,
z otázky sme pochopili nasledovné : Za života starej matky a zrejme Vášho otca ste kúpili byt, ktorý bol v ich podielovom spoluvlastníctve a kúpnu cenu ste aj uhradili. Z otázky nevieme usúdiť po ktorej osobe bolo dedičské konanie.

Ak ste výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú ste nadobudli na základe riadnej kúpnej zmluvy a následne došlo k úmrtiu pôvodného vlastníka, od ktorého ste byt kúpili, potom pre dedičské konanie platí, že nehnuteľnosť, ktorú ste kúpili od pôvodného vlastníka, už nie je predmetom dedičského konania a Vy ako vlastník nehnuteľnosti nie ste povinný dedičom nič vyplácať z toho dôvodu, že ste sa stali vlastníkom nehnuteľnosti.
Nie je dôvod, aby ste dedičom niečo vyplácali, keďže Vy ste nehnuteľnosť nadobudli na základe riadnej KPZ a predmetom dedenia bol majetok poručiteľa a nie nehnuteľnosť, ktorú ste od poručiteľa kúpili pred jeho úmrtím.


 


JUDr. Milan Ficek, advokát

Podotázka: Darovanie a dedičské právo (Dedičské právo)

Dobrý deň, mám taký problém: momentálne som zamestnaná ako pedikérka. Uvažujem vybrať živnosť - pedikér. Plánujem dať výpoveď, ale mám obavu, že zamestnávateľ po skončení prac. pomeru odo mňa bude žiadať finančnú náhradu, ktorú zakotvil do prac. zmluvy takto: Zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli, že po skončení prac.pomeru nebude zamestnanec po dobu 1/2 roka vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, a to z dôvodu, že zamestnanec sa oboznamuje s databázou klientov zamestnávateľa. V prípade porušenia záväzku vyplývajúceho z toho ustanovenia je zamestnanec povinný zamestnávateľovi zaplatiť primeranú peňažnú náhradu, a to vo výške 50 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca za každý mesiac porušenia tohto záväzku. Ďakujem za odpoveď.

Odpoveď: Darovanie a dedičské právo

Odpovedá: JUDr. Milan Ficek, advokát (odpoveď odoslaná: 12.02.2018)

Dobrý deň. Vaša otázka smeruje k uplatneniu inštitútu obmedzenia zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru, ktorý je upravený v ustanovení § 83a Zákonníka práce. Tento inštitút však nie je v zákone konštruovaný len ako povinnosť zamestnanca takpovediac zdržať sa po určitú dobu konkurenčnej činnosti, a to pod hrozbou sankcie, ale aj ako povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi primeranú peňažnú náhradu najmenej v sume 50 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca za každý mesiac plnenia záväzku, ktorý spočíva v  obmedzení zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru. Zjednodušene povedané, za plnenie tohto záväzku Vám musí zamestnávateľ platiť, pričom ak neplatí,  zamestnanec je oprávnený takýto záväzok vypovedať.


JUDr. Milan Ficek, advokát

V prípade doplňujúcej otázky vyplňte formulár nižšie:



1. Zadanie otázky

2. Výber poradne

3. Dodatočné informácie
Emaily sa musí zhodovať a otázka musí byť vyplnená.
Zadarmo Premium
Online odpoveď
Zrozumiteľná odpoveď
Jednoduché otázky
Zložité otázky
Zaručená odpoveď
Neverejná odpoveď
Poplatok za odpoveď
Doplňujúce otázky
Dokumenty
Odpovedá aj koncipient
Odpovedá výlučne advokát
Chcem zadarmo
viac informácií
Chcem premium
viac informácií
Vyplňte prosím toto pole
Vyplňte prosím toto pole
Vyplňte prosím toto pole
Prosím vyberte kraj
Prosím vyberte kategóriu.
V bezplatnej poradni nie je zaručená odpoveď, pre zmenu
sa vráťte o krok späť a vyberte si právnu poradňu Premium.
V bezplatnej poradni je otázka a odpoveď verejná, pre zmenu
sa vráťte o krok späť a vyberte si právnu poradňu Premium.
Vyplňte prosím toto pole
Vyplňte prosím toto pole


Musíte súhlasiť s podmienkami.



Príbuzné otázky v PRÁVNICKEJ PORADNI:

Zoznam otázok a odpovedí

najpravo.sk | epravo.sk | pravnelisty.sk