Pracovné voľno z dôvodu sprevádzania rodinného príslušníka k lekárovi

Dobrý deň,

podľa Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z dôvodu sprevádzania rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času. 

Rodinným príslušníkom sa však podľa § 40 ods. 5 Zákonníka práce rozumie  je manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, rodič zamestnanca, súrodenec zamestnanca, manžel súrodenca zamestnanca, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič zamestnanca, prarodič jeho manžela, vnuk zamestnanca a iná osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené, strýko, ktorý s Vami nežije v spoločnej domácnosti, sa podľa zákona za rodinného príslušníka na účely tohto pracovného voľna nepovažuje. Znamená to, že zo zákona nemáte nárok na platené pracovné voľno na jeho sprevádzanie k lekárovi. Ak by ste však žili v spoločnej domácnosti, situácia by bola iná a nárok by Vám vznikol.

Skúste sa však dohodnúť so zamestnávateľom na čerpaní neplateného voľna alebo na úprave pracovného času na tento účel, ak je zamestnávateľ chápavý, tak Vám to umožní. Nárok na platené voľne Vám však zo zákona nevyplýva. 

Dobrý deň, áno, Váš druh si môže zobrať pracovné voľno pri sprevádzaní vlastného dieťaťa k lekárovi.

Ak Váš druh bude sprevádzať svoje dieťa k lekárovi v čase jeho pracovného času, má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy. Vlastné dieťa je rodinný príslušník podľa § 40 ods. 5 Zákonníka práce. 

Podľa § 40 ods. 5 Zákonník práce, "Rodinný príslušník na účely tohto zákona je manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, rodič zamestnanca, súrodenec zamestnanca, manžel súrodenca zamestnanca, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič zamestnanca, prarodič jeho manžela, vnuk zamestnanca a iná osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti."

Návšteva lekára je jedna z dôležitých osobných prekážok zamestnanca, pri ktorej je zamestnávateľ povinný zamestnancovu neprítomnosť ospravedlniť, pričom zamestnanec má nárok na náhradu mzdy. Rovnako to platí aj pri sprevádzaní k lekárovi svojho rodinného príslušníka. 

Podľa § 141 ods. 2 písm. c) bod. 1 Zákonníka práce, "Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu: sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času."

Dobrý deň, vo vami uevdenom prípade by sa mohlo jednať o občiansku povinnspť v zmysle ust. § 137 ods. 4 písm. b/ Zákonníka práce /poskytovanie prvej pomoci/.

Následne platí ust. § 136 Zákonníka práce  :

"Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času. Pracovné voľno poskytne zamestnávateľ bez náhrady mzdy, ak tento zákon, osobitný predpis alebo kolektívna zmluva neustanovuje inak alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne inak."

Dobrý deň, vo veci vami položenej otázky uvádzame, že zamestnanec si môže uplatniť pracovné voľno s náhradou mzdy, ale pri posúdené celkového nároku je poterbné upriamiť vašu pozornosť /zrejme ste zamestnávateľ/ a vychádzať z ust. § 141 ods. 2 písm. c/ Zákonníka práce, ktoré znie nasledovne :

"rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času,"

V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia je podstatné to, či sprevádzanie rodinného príslušníka bolo nevyhnutné  a uvedené vyšetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Dobrý deň,

v zmysle § 141 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce platí, že nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na nevyhnutne potrebný čas je najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak toto sprevádzanie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. ​Ďalej § 141 ods. 6 ustanovuje, že  zamestnávateľ môže určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodov uvedených v odseku 2 písm. a) prvom bode a písm. c) prvom bode sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Celkový nárok sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor. 

To znamená, že ak váš pracovný pomer končí 31. marca 2025, váš zamestnávateľ môže určiť, že toto pracovné voľno sa poskytne v rozsahu jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Kalendárny rok sa delí na tri tretiny po štyroch mesiacoch. Keďže váš pracovný pomer trval od začiatku roka do konca marca, teda jednu začatú tretinu roka, máte nárok na jednu tretinu zo 7 dní. Výpočet je nasledovný: 7 dní / 12 mesiacov = 0,5833 dňa za jeden mesiac. 0,5833 × 3 mesiace = 1,75 dňa. Po zaokrúhlení podľa zaužívaných pravidiel na celé dni máte nárok na 2 dni sprevádzania.

Dobrý deň,

v zmysle § 141 Zákonníka práce platí, že za jeden deň sa považuje čas zodpovedajúci dĺžke pracovného času, ktorý mal zamestnanec na základe rozvrhnutia ustanoveného týždenného pracovného času v tento deň odpracovať. Na účely určenia celkového rozsahu pracovného voľna poskytnutého zamestnancovi v kalendárnom roku pri prekážke v práci podľa odseku 2 písm. a) a c) sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni. 

V zmysle vyššie uvedeného v prípade pracovníkov v nepretržitej prevádzke (12-hodinové zmeny) platia pri nároku na sprevádzanie rovnaké pravidlá, ako pre všetkých ostatných zamestnancov, teda nezávisia priamo od typu prevádzky alebo dĺžky zmeny. A aj pri 12-hodinových zmenách máte taký istý nárok ako pri 8-hodinových zmenách, nakoľko ide o jeden deň pracovného času, a teda sprevádzanie môžete čerpať maximálne 7 dní v kalendárnom roku. 

Dobrý deň,
z otázky sme pochopili stav taký, že Vaša mama ide zo Žiliny na vyšetrenie do Bratislavy a Vy ako jej syn ju budete sprevádzať na toto vyšetrenie.

Ak  je to tak, potom Vy môžete matku sprevádzať na vyšetrení, nie je potrebné, aby ste žili spolu s mamou v jednej domácnosti. Podstatné je to, či sprevádzanie je nevyhnutné a vyšetrenie alebo ošeternie nebolo možné vykonať mimo pracovného času, čo vyplýva z ust. §  141 ods. 2 písm.c/ bod 1/ Zákonníka práce.

V zmysle ust. § 144  ods. 2 Zákonníka práce je zdrav. zariadenie povinné Vám vydať potvrdenie o prekážke v práci a o jej trvaní. Zjednodušene povedané, lekár rozhodne či toto sprevádzanie bolo nevyhnutné.

Dobrý deň,
vo veci uvádzame, že sprevádzať starú mamu na vyšetrenie môže aj vnuk, čo vyplýva z ust. § 40 ods. 5  Zákonníka práce :

"Rodinný príslušník na účely tohto zákona je manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, rodič zamestnanca, súrodenec zamestnanca, manžel súrodenca zamestnanca, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič zamestnanca, prarodič jeho manžela, vnuk zamestnanca a iná osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti."

Z uvedneého zák. ustanovenia tiež vyplýva, že vnuka stará mama nemusia mať zo zákona spoločné trvalé bydlisko a ani žiť v spoločnej domácnosti.

Či bolo sprevádzanie poterbné a nevyhnutné sprevádzať starú mamu na vyšetrenie alebo ošetrenie posúdi ošetrujúci lekár. Uvádzame, že nárok na pracovné voľno na sprevádzanie starej matky má vnuk ak vyšetrenie alebo oštrenie nebolo možné vykonať mimo jeho pracovného času, čo vyplýva z ust. § 141 Zákonníka práce.

Dobrý deň,

v zmysle Zákonníka práce má zamestnanec právo na pracovné voľno z dôvodu sprevádzania rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia. Toto voľno je na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak správne sprevádzanie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.  Zákonník práce ďalej neustanovuje žiadne obmedzenia na ich čerpanie viac dní za sebou, a preto zamestnávateľ má akceptovať aj viacero lekárov v rámci jedného mesiaca aj keď sú viac dní za sebou. V danom prípade, ak ide o doprovod k lekárovi tri dni po sebe, je teda dôležité len to, aby každý z týchto prípadov spĺňal podmienku „nevyhnutne potrebného času".

Dobrý deň, vo veci Vami položenej otázky uvádzame, že právne nie je vylúčené, aby ste sprevádzali na vyšetrenie alebo ošetrenie aj napr. 28 ročnú dcéru.

Podľa ust. 40 ods. 5 Zákonníka práce platí :

"Rodinný príslušník na účely tohto zákona je manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, rodič zamestnanca, súrodenec zamestnanca, manžel súrodenca zamestnanca, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič zamestnanca, prarodič jeho manžela, vnuk zamestnanca a iná osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti."

Podstatné v tomto prípade je to,či vyšeternie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. S poukazom na ust. § 141 ods. 2 písm.c/ bod 1./ Zákonníka práce uvádzame, že ošetreujúci lekár rozhodne či toto sprevádzannie bolo nevyhnutné.

Poukazujeme aj na ust. § 144 Zákonníka práce :

"Spoločné ustanovenia o prekážkach v práci

(1) Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. (2) Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Ustanovenie prvej vety a druhej vety neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje iný spôsob preukazovania a potvrdzovania prekážky v práci. (3) Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ je povinný mu umožniť odpracovanie zameškaného času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody."