Môžem mu zrušiť trvalý pobyt a musím mu nájsť bývanie?

Dobrý deň, podľa ustanovenia § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka má súd prihliadnuť najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa. Súd teda bude zisťovať ktorý z rodičov zabezpečuje starostlivosť o deti, akou formou, či máte iný spôsob zabezpečenia bývania... Rovnako súd prihliadne na vyjadrenie prenajímateľa. Ich vyjadrenia bývajú odlišné. Niektorí trvajú na tom, aby nehnuteľnosť užívala tá osoba, s ktorou mali uzatvorenú nájomnú zmluvu. Iní prenajímatelia prihliadajú aj na správanie nájomcu, doterajšiu komunikáciu... Zákonom uvedené skutočnosti, na ktoré má súd prihliadnuť nie sú konečné a ako dôkaz môžu slúžiť aj iné dôkazy, vyjadrenia...

Dobrý deň, tým, že jeden z manželov sa počas trvania manželstva stal nájomcom bytu, vznikol tzv. spoločný nájom bytu manželmi. Rozvodom tento spoločný nájom bytu zaniká a manželia sa majú dohodnúť, ktorý z nich bude byt naďalej užívať a bude v právnom vzťahu s vlastníkom nehnuteľnosti. Občiansky zákonník pamätá aj na situácie, kedy sa manželia nevedia o ďalšom nájme bytu dohodnúť. Podľa ustanovenia § 705 ods. 1 OZ  Ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca. Kým súd nerozhodne o tom, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať, nemôže Vás vysťahovať, ani zrušiť trvalý pobyt.

Dobrý deň, 
otázke vypratania bytu a otázkam súvisiacim s vyprataním bytu  sa venujeme v mnohých našich odpovediach, ktoré by Vám mohli byť nápomocné. 
Všeobecne možno uviesť, že ak ste výlučnou vlastníčkou bytu a brat nie je ochotný pristúpiť na dohodu o platbách spojených s bývaním, prípadne aj na úhrade nájomného, riešením je vyzvať ho písomne k uzatvoreniu dohody za podmienky, že táto možnosť je pre Vás prijateľná, vrátane vyporiadania úhrad za prechádzajúce obdobie. Ak táto možnosť z Vašej strany nie je prijateľná, vyzvať brata rovnako písomne, aby sa z bytu odsťahoval a určiť mu primeranú lehotu na nájdenie samostatného bývania.

Ak chcete, aby byt opustil natrvalo, potom  budete musieť podať návrh na  súd o vypratanie bytu. Sú sa v konaní bude zaoberať aj prípadnou bytovou náhradou, ktorú budete musieť zabezpečiť. Nejde pritom o to, aby ste mu kupovali byt do jeho vlastníctva, ale zabezpečili bývanie formou zmluvy o nájme.

Zrejme sa jedná o užívanie bytu už dlhšiu dobu bez toho, aby hradil aj náklady spojené s bývaním /voda, elektrina, plyn a kúrenie/, budete môcť vymáhať aj podiel na uvedených nákladoch titulom bezdôvodného obohatenia na strane brata.
Až po súdnom rozhodnutí, ktorým  súd určí, že brat je povinný sa z bytu vysťahovať, a ak nedôjde k dobrovoľnému vysťahovaniu z bytu, budete musieť podať návrh na exekučné konanie o vypratanie bytu. 
 

Dobrý deň. Vidím, že Váš priateľ sa dostal do veľmi komplikovanej situácie. V zásade platí, že pokiaľ niekomu nesvedčí užívací titul k bytu, tak na základe výzvy vlastníka by mal byt vypratať. Ak tak neurobí, vlastník môže podať žalobu o vypratanie a následne, ak ani to neprinúti užívateľa byt opustiť, tak exekučný návrh.

Vychádzajúc zo zadanej otázky musím konštatovať, že Vášmu partnerovi skutočne nesvedčí užívací titul k bytu, a teda by ho mal na základe výzvy vlastníka opustiť.

Ako jediné riešenie sa mi javí spochybnenie prvého prevodu s tým, že darovacia zmluva bola len zastretým právny úkonom a účastníci zmluvy mali pri jej uzavretí úplne iný úmysel, než trvalý prevod vlastníckeho práva. Touto však dávam len malú šancu, okrem iného aj preto, že jeden z účastníkov už nežije a v prípade sporu by zrejme Váš priateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení.

Dobrý deň. Kľúčovým faktom vo Vašej otázke je to, že Vaša teta je s ujom stále v manželskom zväzku. Z titulu manželstva by mal mať Váš ujo právo užívať tento dom, hoci je vo výlučnom vlastníctve Vašej tety. Problém však zrejme bude v praktickej možnosti uplatnenia tohto práva.

Odporúčam Vám, pokúsiť sa pôsobiť na Vašu tetu a dohovoriť jej v tom zmysle, že pokým sú manželmi, tak aj Váš ujo má právo bývať v danom dome. Ak už nič iné, určite by mu nemala bezdôvodne zadržiavať jeho veci. Pokúste sa jej teda dohovoriť a apelovať na ňu, že nemáte záujem vec riešiť právnou cestou, ale ak to bude nevyhnutné, ste pripravení aj na vykonanie potrebných právnych krokov.

Dobrý deň, 

plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je podľa ust. 62 ods. 1 Zákona o rodine ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Keďže vy ako uvádzate ste už schopnosť sám sa živiť nadobudli, váš otec už k vám nemá vyživovaciu povinnosť. 

Z uvedeného vyplýva, že vám nie je povinný zabezpečiť náhradné bývanie, ubytovanie a dokonca vás môže i vysťahovať z domu. 

Ak nemáte uzavretú nejakú zmluvu, napr. nájomnú a nie ste ani vlastníkom alebo spoluvlastníkom nehnuteľnosti, môže vás otec ako vlastník, alebo iná oprávnená osoba požiadať, aby ste nehnuteľnosť opustili. Zákon neupravuje žiadnu lehotu. Ak by ste sa nevysťahovali dobrovoľne, mohol by sa vypratania domáhať aj súdne.

Dobrý deň. Vychádzajúc zo zadanej situácie usudzujem, že cieľom Vašich rodičov nie je len zrušenie trvalého pobytu danej dcére (Vašej sestre), ale aj to, aby ju z ich domu dostali preč. Ak totiž len zrušia trvalý pobyt, čo môžu vykonať v príslušnej ohlasovni, ešte to samo o sebe nemusí znamenať to, že dcéra ich dom reálne opustí.

Zrušenie trvalého pobytu bude mať za následok to, že ak si daná dcéra nenahlási trvalý pobyt inde, bude mať ako trvalý pobyt iba príslušnú obec.

Čo sa týka faktického vypratania - vysťahovania dcéry z rodinného domu, v tomto smere Vám odporúčam, aby ju rodičia vyzvali, ideálne písomne, na vysťahovanie. Ak to nepomôže, môžu sa domáhať vypratania nehnuteľnosti súdnou cestou.

Svojpomocné vypratanie, hoci môže byť za určitých okolností právom aprobované (dovolené), neodporúčam. Pre úplnosť si však v súvislosti so svojpomocou dovoľujem poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 235/08-38 ktorý k svojpomoci uviedol, že: „Občiansky zákonník upravuje svojpomoc v ustanovení § 6, v ktorom sa uvádza, že ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť. Ide o prostriedok ochrany, ktorý právny poriadok pripúšťa výnimočne po splnení zákonom ustanovených podmienok. Svojpomoc spočíva vo využití vlastných síl ohrozeného na ochranu svojich práv. Všetky podmienky svojpomoci (1. zásah do určitého subjektívneho práva, 2. zásah musí hroziť bezprostredne, 3. zásah musí byť neoprávnený, 4. svojpomoc môže vykonávať iba ten, koho právo je ohrozené) musia byť splnené súčasne (kumulatívne). Absencia ktorejkoľvek z už uvedených štyroch podmienok znamená, že ide o protiprávne konanie. Svojpomoc je možné použiť iba na odvrátenie zásahu (tzv. obranná, defenzívna svojpomoc, ktorej cieľom je zachovať doterajší stav). Útočná (ofenzívna) svojpomoc, ktorej cieľom je zmeniť existujúci stav, nie je prípustná."