Dobrý deň. Na Vašu otázku uvádame nasledovné:
Predpokladáme, že ste auto kupovala ako fyzická osoba, nie ako podnikateľský subjekt. Celý právny vzťah sa bude následne spravovať Občianskym zákonníkom.
Zodpovednosť za vady
Jednou z možností jako situáciu riešiť je uplatnenie vád tovaru.
Podľa § 499 Občianskeho zákonníka platí, že kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady.
Podľa ust. § 596 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“): „Ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť.“
§ 597 Občianskeho zákonníka stanovuje, že ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.
Podľa ust. § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim alebo, že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.
Podľa § 598 kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných výdavkov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnení práv zo zodpovednosti za vady.
Podľa § 500 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak ide o zjavné vady alebo o vady, ktoré možno zistiť z príslušnej evidencie nehnuteľností, nemožno uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, ibaže scudziteľ výslovne ubezpečil, že vec je bez akýchkoľvek vád.
Na základe na nám známeho skutkového stavu veci je zrejmé, že o pretočných kilometroch na tachometri ste sa dozvedeli až po uzatvorení kúpnej zmluvy.
Uvedenú skutočnosť považujeme za dodatočne zistenú vadu, o ktorej predávajúci musel vedieť, a na ktorú Vás bol povinný v súlade s ust. § 596 Občianskeho zákonníka upozorniť.
Kupujúci musí uvedenú vadu vytknúť predávajúcemu dostatočne určitým spôsobom, t.j. nestačí len všeobecné oznámenie, že na tachometri sú pretočené kilometre, ale napr. aj presný počet kilometrov. Ak Vás predávajúci na existujúcu vadu predmetu kúpy neupozornil, máte právo na primeranú zľavu z dojednanej kúpnej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady.
Špecifikáciu výšky nároku na zľavu z kúpnej ceny vyplývajúcu zo zodpovednosti predávajúceho za vady motorového vozidla odporúčame prekonzultovať s odborníkom z tohto odboru.
Vo všeobecnosti sa pri stanovení výšky zľavy berie do úvahy cena motorového vozidla, dĺžka jeho životnosti, zníženie jeho funkčnosti a cena nevyhnutných opráv. Prípadné náklady, ktoré by Vám vznikli v súvislosti s tým, má právo uplatniť u predávajúceho v súlade s ust. § 598 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 599 Občianskeho zákonníka uplatnený nárok na zľavu z kúpnej ceny musíte uplatniť u predávajúceho v lehote bez zbytočného odkladu. Za predpokladu, že uvedenú vadu predávajúcemu včas vytknete,môžete svoj nárok uplatniť na súde najneskôr v lehote do 24 mesiacov od prevzatia veci.
Uvedenie do omylu
Uvedenie do omylu pri uzatváraní kúpnej zmluvy môže mať občianskoprávne následky ale aj tresnoprávne následky.
Občianskoprávne následky:
V súlade s § 49a zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka je právny úkon neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť.
Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Vami opísané konanie predávajúceho na základe vyššie uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka zakladá v súlade s § 40a Občianskeho zákonníka relatívnu neplatnosť právneho úkonu, t. z., že ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa taxatívne vymenovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré spadá aj vyššie citované ust. § 49a, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov. Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
V súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 211/2009 platí, že pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu.
Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti.
Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom.
Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť.
Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). Účastníci kúpnej zmluvy sú následne v súlade s § 457 Občianskeho zákonníka povinní vrátiť si všetko, čo podľa nej dostali, vo Vašom prípade teda Vy predávajúcemu auto a on Vám plnú sumu, ktorú ste za auto zaplatili.
V súlade s § 42 Občianskeho zákonníka platí, že ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu.
Trestnoprávne následky:
V Trestnom zákone trestný čin stáčania kilometrov nie je uvedený. To však ešte neznanemá, že takéto konanie nie je trestné, práve naopak. Trestnosť stáčania kilometrov nastáva vtedy, keď stočením kilometrov sa umelo zvýši hodnota motorového vozidla o viac ako 266 euro a za takto zvýšenú hodnotu, respektíve kúpnu cenu je motorové vozidlo kupujúcemu predané alebo dôjde aspoň k pokusu tohto predaja.
Takéto konanie môžme potom subsumovať pod skutkovú podstatu trestného činu napríklad podvodu.
V zmysle§ 221 Trestného zákona ,, Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky."