Odpoveď: Dedenie a dlhy poručiteľa
Dobý deň. Vaša otázka sa týka prechodu poručiteľových dlhov na dedičov. Možno skonštatovať, že prechod dlhov je súčasťou dedenia, pričom jeho právny základ je v samotnej podstate dedenia, ktorá predstavuje univerzálnu sukcesiu. Je preto na mieste, aby sa dedičia nepodieľali len na majetkovom prospechu z dedenia, ale aby primerane zodpovedali aj za náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za tiež za prípadné dlhy poručiteľa.
Prechod dlhov
Základný legislatívny rámec prechodu dlhov pri dedení upravuje ustanovenie § 470 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že:
„(1) Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
(2) Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.“
Z odseku 1 citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že dedenie poručiteľových dlhov nie je takpovediac absolútne a je limitované výškou ceny nadobudnutého dedičstva. Uvedené ustanovenie má teda zásadný právny význam z pohľadu ochrany dedičov, pretože zákon je nastavený tak, aby sa postavenie dediča v dôsledku dedenia nezhoršilo.
Preto ak majú smrťou poručiteľa prejsť na dediča dlhy, musí byť tento prechod dlhov spojený so súčasným prechodom majetkových práv na osobu, ktorá má vo vzťahu k tretím osobám (veriteľom) nahradiť poručiteľa. Základným predpokladom prechodu dlhov z poručiteľa na dediča je teda existencia vecí a práv, ktoré majú majetkovú hodnotu a ktoré dedič nadobudol dedením po poručiteľovi.
Z vyššie citovaného odseku 2 vyplýva, že ak je dedičov viac, nezodpovedajú za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy solidárne, tzn. spoločne a nerozdielne. Zodpovednosť dedičov je totiž delená, pričom každý z nich zodpovedná za uvedené náklady a dlhy len v rozsahu ceny svojho dedičského podielu k cene celého dedičstva. Z uvedeného dôvodu sa pohľadávky veriteľov takpovediac „rozkladajú“ na jednotlivých dedičov, a to podľa počtu dedičov a ceny každého jednotlivého dedičského podielu.
Dedič zodpovedá voči veriteľom poručiteľa za jeho dlhy nielen vecami a inými hodnotami, ktoré nadobudol dedením, ale aj svojím vlastným majetkom (a to až do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva). Hoci je zodpovednosť dediča obmedzená cenou dedičstva, príp. cenou dedičského podielu ak je dedičov viac, práve v tomto spôsobe zodpovednosti za poručiteľove dlhy spočíva pre dediča určité riziko, a to za predpokladu, že majetkové hodnoty nadobudnuté dedením nie sú ľahko speňažiteľné.
V súvislosti s prechodom dlhov je potrebné uviesť aj to, že na dediča prechádzajú len tie poručiteľove dlhy, ktoré vznikli ešte za jeho života a ktoré jeho smrťou nezanikajú (z uvedeného dôvodu sme nepatria napr. plnenie, ktoré poručiteľ mal vykonať osobne, vyživovacia povinnosť poručiteľa, povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych predpisov a iné).
Zastavenie dedičského konania a nepatrný majetok
Ak poručiteľ nezanechal žiadny majetok, nenastupuje dedenie a nedochádza k prejednaniu dedičstva. V takomto prípade by malo dôjsť k zastaveniu dedičského konania.
K zastaveniu dedičského konania by malo dôjsť aj vtedy, ak po zosnulom zostane len tzv. nepatrný majetok. Ten súd zjednodušeným postupom vydá tomu, kto sa postaral o pohreb poručiteľa. Za takýchto okolností nemá význam ani upovedomenie dedičov o ich dedičskom práve, ani poučenie o tom, že dedič má možnosť do stanovenej doby dedičstvo odmietnuť a pod. V takom prípade totiž nemá kto za poručiteľove dlhy zodpovedať.
Vydanie nepatrného majetku sa pritom musí týkať všetkého majetku poručiteľa. K vydaniu nepatrného majetku však nemôže dôjsť proti vôli toho, kto sa postaral o pohreb.
V danej súvislosti tiež možno poukázať na Zborník č. I Najvyššieho súdu ČSSR o občianskom súdnom konaní a konaní pred štátnym notárstvom, r. 1974, str. 532, v ktorom je prezentovaný nasledovný právny názor: „Za dlhy poručiteľa nezodpovedá ten, komu štátne notárstvo vydalo nepatrný majetok poručiteľa podľa ustanovenia § 32 ods. 2 NP (teraz § 175h ods. 2 OSP – pozn. autora). Ten, kto sa postaral o poručiteľov pohreb, nie je dedičom a nenadobudol dedičstvo v zmysle ustanovenia § 470 OZ.“
Vychádzajúc z citovaného judikátu je zrejmé, že pri uplatnení inštitútu vydania nepatrného majetku osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa, nejde o dedenie v pravom zmysle slova. Takáto osoba totiž ani nie je označovaná ako dedič, nakoľko dedičské konanie sa pri uplatnení tohto inštitútu zastavuje. Z uvedeného teda vyplýva, že takáto osoba ani nezodpovedá za poručiteľove dlhy, a to ani v rozsahu vydaného nepatrného majetku.
Záver
Vychádzajúc zo zadanej otázky, v ktorej uvádzate, že Vaša matka Vám s bratom nezanechala nič, nie je mi zrejmé, prečo by ste mali zodpovedať za jej dlhy, ktoré boli vymáhané exekučne. Ak totiž Vaša matka nezanechala žiadny majetok, prípadne zanechala iba tzv. nepatrný majetok, dedičské konanie bolo, resp. malo byť zastavené a s bratom ste nemali po matke niesť žiadnu zodpovednosť za jej dlhy.
