'

Dedenie a dlhy poručiteľa


Online právna poradňa
Oblasť práva: Dedičské právo, Nitriansky
Odpovedá: JUDr. Milan Ficek, advokát
Odpovedané dňa: 13. 12. 2017

Otázka: Dedenie a dlhy poručiteľa

Sme dvaja bratia. Naša mama zomrela, ale mala exekútora, čiže sme to dedili. Chceme sa spýtať, či to musíme platiť, keď nám nezanechala nič a nemáme to z čoho platiť. Vopred ďakujem za odpoveď.

Odpoveď: Dedenie a dlhy poručiteľa

Dobý deň. Vaša otázka sa týka prechodu poručiteľových dlhov na dedičov. Možno skonštatovať, že prechod dlhov je súčasťou dedenia, pričom jeho právny základ je v samotnej podstate dedenia, ktorá predstavuje univerzálnu sukcesiu. Je preto na mieste, aby sa dedičia nepodieľali len na majetkovom prospechu z dedenia, ale aby primerane zodpovedali aj za náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za tiež za prípadné dlhy poručiteľa.

 

Prechod dlhov

Základný legislatívny rámec prechodu dlhov pri dedení upravuje ustanovenie § 470 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že:

„(1) Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

(2) Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.“

Z odseku 1 citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že dedenie poručiteľových dlhov nie je takpovediac absolútne a je limitované výškou ceny nadobudnutého dedičstva. Uvedené ustanovenie má teda zásadný právny význam z pohľadu ochrany dedičov, pretože zákon je nastavený tak, aby sa postavenie dediča v dôsledku dedenia nezhoršilo.

Preto ak majú smrťou poručiteľa prejsť na dediča dlhy, musí byť tento prechod dlhov spojený so súčasným prechodom majetkových práv na osobu, ktorá má vo vzťahu k tretím osobám (veriteľom) nahradiť poručiteľa. Základným predpokladom prechodu dlhov z poručiteľa na dediča je teda existencia vecí a práv, ktoré majú majetkovú hodnotu a ktoré dedič nadobudol dedením po poručiteľovi.

Z vyššie citovaného odseku 2 vyplýva, že ak je dedičov viac, nezodpovedajú za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy solidárne, tzn. spoločne a nerozdielne. Zodpovednosť dedičov je totiž delená, pričom každý z nich zodpovedná za uvedené náklady a dlhy len v rozsahu ceny svojho dedičského podielu k cene celého dedičstva. Z uvedeného dôvodu sa pohľadávky veriteľov takpovediac „rozkladajú“ na jednotlivých dedičov, a to podľa počtu dedičov a ceny každého jednotlivého dedičského podielu.

Dedič zodpovedá voči veriteľom poručiteľa za jeho dlhy nielen vecami a inými hodnotami, ktoré nadobudol dedením, ale aj svojím vlastným majetkom (a to až do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva). Hoci je zodpovednosť dediča obmedzená cenou dedičstva, príp. cenou dedičského podielu ak je dedičov viac, práve v tomto spôsobe zodpovednosti za poručiteľove dlhy spočíva pre dediča určité riziko, a to za predpokladu, že majetkové hodnoty nadobudnuté dedením nie sú ľahko speňažiteľné.

V súvislosti s prechodom dlhov je potrebné uviesť aj to, že na dediča prechádzajú len tie poručiteľove dlhy, ktoré vznikli ešte za jeho života a ktoré jeho smrťou nezanikajú (z uvedeného dôvodu sme nepatria napr. plnenie, ktoré poručiteľ mal vykonať osobne, vyživovacia povinnosť poručiteľa, povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych predpisov a iné).

 

Zastavenie dedičského konania a nepatrný majetok

Ak poručiteľ nezanechal žiadny majetok, nenastupuje dedenie a nedochádza k prejednaniu dedičstva. V takomto prípade by malo dôjsť k zastaveniu dedičského konania.

K zastaveniu dedičského konania by malo dôjsť aj vtedy, ak po zosnulom zostane len tzv. nepatrný majetok. Ten súd zjednodušeným postupom vydá tomu, kto sa postaral o pohreb poručiteľa. Za takýchto okolností nemá význam ani upovedomenie dedičov o ich dedičskom práve, ani poučenie o tom, že dedič má možnosť do stanovenej doby dedičstvo odmietnuť a pod. V takom prípade totiž nemá kto za poručiteľove dlhy zodpovedať.

Vydanie nepatrného majetku sa pritom musí týkať všetkého majetku poručiteľa. K vydaniu nepatrného majetku však nemôže dôjsť proti vôli toho, kto sa postaral o pohreb.

V danej súvislosti tiež možno poukázať na Zborník č. I Najvyššieho súdu ČSSR o občianskom súdnom konaní a konaní pred štátnym notárstvom, r. 1974, str. 532, v ktorom je prezentovaný nasledovný právny názor: „Za dlhy poručiteľa nezodpovedá ten, komu štátne notárstvo vydalo nepatrný majetok poručiteľa podľa ustanovenia § 32 ods. 2 NP (teraz § 175h ods. 2 OSP – pozn. autora). Ten, kto sa postaral o poručiteľov pohreb, nie je dedičom a nenadobudol dedičstvo v zmysle ustanovenia § 470 OZ.“

Vychádzajúc z citovaného judikátu je zrejmé, že pri uplatnení inštitútu vydania nepatrného majetku osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa, nejde o dedenie v pravom zmysle slova. Takáto osoba totiž ani nie je označovaná ako dedič, nakoľko dedičské konanie sa pri uplatnení tohto inštitútu zastavuje. Z uvedeného teda vyplýva, že takáto osoba ani nezodpovedá za poručiteľove dlhy, a to ani v rozsahu vydaného nepatrného majetku.

 

Záver

Vychádzajúc zo zadanej otázky, v ktorej uvádzate, že Vaša matka Vám s bratom nezanechala nič, nie je mi zrejmé, prečo by ste mali zodpovedať za jej dlhy, ktoré boli vymáhané exekučne. Ak totiž Vaša matka nezanechala žiadny majetok, prípadne zanechala iba tzv. nepatrný majetok, dedičské konanie bolo, resp. malo byť zastavené a s bratom ste nemali po matke niesť žiadnu zodpovednosť za jej dlhy.

Nenašli ste odpoveď na svoju otázku? Vyhľadajte ju:



JUDr. Milan Ficek, advokát

online právna poradňa zadarmo



Podotázka: Dedenie a dlhy poručiteľa (Dedičské právo)

Dobrý deň, pracujem v zariadení pre seniorov a chcem sa opýtať ako správne postupovať, po úmrtí klienta píšem list na okresný súd dedičská kancelária kde prihlasujem do dedičského konania aktíva aj pasíva. Z dedičskej kancelárie mi neprichádza spätná väzba a ja neviem, či je konanie už ukončené, ak ma dedič uhradiť pohľadávku, tak sa nám väčšinou sám dobrovoľne neprihlási a ja telefonicky kontaktujem rodinných príslušníkov a žiadam ich o prinesenie uznesenia o ded. konaní.

Odpoveď: Dedenie a dlhy poručiteľa

Odpovedá: JUDr. Milan Ficek, advokát (odpoveď odoslaná: 10.10.2019)

Dobrý deň,
ktorému notárovi bol pridelený dedičský spis po zomrelej osobe zistíte na stránke Ministerstva spravodlivosti SR podľa miesta trvalého pobytu a dátumu úmrtia osoby a to v rozvrhu práce príslušného okresného súdu (link : 
https://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/sud).

 


JUDr. Milan Ficek, advokát

Podotázka: Dedenie a dlhy poručiteľa (Dedičské právo)

Dobrý deň, pred 4 rokmi sme mali dedičské konanie po strýkovi. Dnes som si v schránke na finančnej správe našla oznámenie o evidencii dlhu. Po krkolomnom zisťovaní som sa dopátrala na DU, že dlh je z roku 2006 po nebohom strýkovi nejaká pokuta aj s penálmi. V dedičskom konaní dlh nebol uvedený. DU jednoducho po rokoch právoplatného dedičského konania rozdelil dlh a vymáha podľa podielu dedičov. Je toto vôbec možné a v súlade so zákonom? Premlčaný dlh nie je, pretože vraj zásielky sa vracali spať, teda sa považovali za doručené. A ako to, že stat si uplatňuje dlh po nebohých aj po právoplatnosti dedičského konania? Ak si chcem ja ako občan uplatniť nárok, musím požiadať o otvorenie konania a stat jednoducho pošle výzvu dedičom. Prosím Vás, dá sa s tým niečo robiť? Ďakujem. Jackovičova.

Odpoveď: Dedenie a dlhy poručiteľa

Odpovedá: JUDr. Milan Ficek, advokát (odpoveď odoslaná: 10.10.2019)

Dobrý deň,

na vašu otázku uvádzame nasledovné :

Podľa ust. § 470 Obč. zákonníka platí, že"dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu."

Cit. ustanovenie uvádzame z dôvodu, ako uvádzate v otázke, že DÚ rozdelil dlh podľa veľkosti majetku nadobudnutého dedením medzi jednotlivých dedičov v pomere k samotnému dlhu. V tomto ohľade je postup DÚ správny.

Podľa ust. § 69 zák. č. 511/1992 Z.z. o správe daní a poplatkov platného v roku 2006 vyplýva :
"Premlčanie práva vybrať a vymáhať daňový nedoplatok
(1)Právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok je premlčané po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.
(2) Ak je vykonaný úkon na vyberanie, zabezpečenie alebo vymáhanie daňového nedoplatku, premlčacia lehota začína plynúť znovu po skončení kalendárneho roku, v ktorom bol daňový dlžník o tomto úkone upovedomený; daňový nedoplatok je však možné vybrať a vymáhať najneskoršie do dvadsiatich rokov po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.
(3) Na premlčanie správca dane prihliadne len vtedy, ak daňový dlžník vznesie námietku, a to len v rozsahu uplatňovanej námietky."

 

Aj keď DÚ neprihlásil svoju pohľadávku do dedič. konania, zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa vyplýva z ust. § 470 Obč. zákonníka. Otázkou však je kedy boli zo strany DÚ vykonané úkony na vyberanie, zabezpečenie alebo vymáhanie daň. nedoplatku, keďže tieto úkony majú vplyv na plynutie premlčacej doby 6 rokov podľa ods. 1 § 69 cit. zákona. Predpokladáme, že tieto úkony zo strany DÚ vám nie sú známe.

Z dôvodu právnej istoty a ochrany vás ako dedičov odporúčame na výzvu DÚ uviesť, že že vznášate námietku premlčania a považujete výzvu na uhradenie dlhu poručiteľa zo strany DÚ v celom rozsahu za premlčanú v zmysle ust. § 69 cit. zákona č. 511/1992 Z.z.  DÚ o vašej námietke rozhodne a uvedie aj dôvody, pre ktoré by prípadne vašej námietke nevyhovel a teda že boli vykonané úkony na vyberanie, zabezpečenie alebo vymáhanie daň. nedoplatku a kedy. Tak budete mať právnu istotu, že neplatíte premlčanú pohľadávku pre DÚ.

 

 

 

 


JUDr. Milan Ficek, advokát

Podotázka: Dedenie a dlhy poručiteľa (Dedičské právo)

Dobrý deň, prosím Vás o radu po úmrtí matky bolo dedičke konanie kde sestry odmietli dedičstvo kvôli dlhom takže všetko bolo na mňa. Rok nato zomrel starý otec teda otec mojej matky, tam na záveti napísal na mňa a moje sestry majetok, keďže mama zomrela dal to na jej deti samozrejme plusy po starom otcovi chcú zdediť, teda otázka znie dá sa  stým niečo robiť, keď sa raz zriekli dedičstva po mame, že by nedostali nič po starkom, keďže po ňom dedia iba z toho dôvodu, že mama už nežije a sú jej potomkovia, je to nespravodlivé, aby dedili iba plusy a mínusy nie.

Odpoveď: Dedenie a dlhy poručiteľa

Odpovedá: JUDr. Milan Ficek, advokát (odpoveď odoslaná: 06.10.2019)

Dobrý deň, 
z otázky sme pochopili, že po smrti vašej matky jej dcéry odmietli dedičstvo hlavne z dôvodu dlhov. 
Následne zomrel starý otec, otec vašej matky, ktorý spísal závet a určil závetných dedičov a to vás a vaše sestry.
Platí, že aj keď vaše sestry odmietli dedičstvo po matke, neznamená to, že nemôžu dediť po starom otcovi. 
Platí ust. § 470 Obč. zákonníka o prechode dlhov v dedičskom konaní :
"(1) Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
(2) Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu."

Uvedené ustanovenie platí v prípade závetného, ako aj zákonného dedenia.
Vy ako dedič po vašej matke zodpovedáte za primerané náklady spojené  s pohrebom a za dlhy vašej matky, všetko však len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.
Ak starý otec zomrel, neznamená to, že vaše sestry nemôžu po ňom dediť. Ak predmetom dedičstva sú aktíva aj pasíva, rovnako aj v tomto prípade platí vyššie uvedené ustanovenie § 470 Obč. zákonníka o zodpovednosti dedičov za dlhy poručiteľa a primerané náklady spojené s pohrebom.

To, že sa vaše  sestry odmietli dedičstvo po matke, neznamená to, že nemôžu dediť po starom otcovi, keďže sa jedná o iného poručiteľa.


 


JUDr. Milan Ficek, advokát

Podotázka: Dedenie a dlhy poručiteľa (Dedičské právo)

Dobrý deň
V roku 2014 prebehlo dedičské konanie po otcovi, riadne ukončené. V roku 2019, a teda po 5 rokoch syn po nebohom - dedič obdržal výzvu z banky na bezodkladnú úhradu dlhu po poručiteľovi – na základe úverovej zmluvy uzatvorenej s nebohým otcom. Banka vyžaduje uhradiť istinu aj úroky z omeškania. Je možné, aby banka po 5 rokoch od ukončeného dedičského konania vymáhala dlh, nie je dlh už premlčaný? Je banka v práve, ak táto pohľadávka vôbec nebola súčasťou dedičského konania, ju teraz dodatočne požadovať ? Je v práve vymáhať okrem istiny aj úroky ak predmetný dlh nebol dedičovi nikdy oznámený a vôbec o ňom nemal vedomosť ?
Ako odporúčate postupovať ?

Odpoveď: Dedenie a dlhy poručiteľa

Odpovedá: JUDr. Milan Ficek, advokát (odpoveď odoslaná: 23.07.2019)

Dobrý deň, 

z otázky vyplýva, že dedičské konanie bolo právoplatne ukončené a banka svoju pohľadávku voči voči poručiteľovi, pričom dlžnú sumu nevymáhala cestou súdu.

Banka je síce oprávnená žiadať od dedičov po poručiteľovi úhradu dlžnej sumy, ale pre banku ako veriteľa, rovnako ja pre dlžníka platia ust. § 100 Obč. zákonníka o premlčacej dobe :

"Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz."

Treba napísať banke doporučený list, kde uvediete, že pohľadávka je premlčaná.

Podľa ust. § 583 Obč. zákonníka platí:

"Neuplatnenie práva

"K zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne."

Banka mala dostatočný časový priestor na to, aby v lehote keď nedošlo k plateniu úveru svoju pohľadávku vymáhala.


JUDr. Milan Ficek, advokát

Podotázka: Dedenie a dlhy poručiteľa (Dedičské právo)

Dobrý deň, poprosím by som o radu : zomrela mamka, mala dlhy, ostal otec a 4 súrodenci sme ako to teraz pôjde ak by som sa vzdala dedičstva ? Prechádza to na moje deti? Bol aj ručiteľ na dom, pôjdu dlhy na ručiteľa? Ďakujem za odpoveď.

Odpoveď: Dedenie a dlhy poručiteľa

Odpovedá: JUDr. Milan Ficek, advokát (odpoveď odoslaná: 22.06.2019)

Dobrý deň, na Vašu otázku uvádzame nasledovné : 
Ak by ste sa vzdali dedičstva, môžete tak urobiť a potom na Vaše miesto nastupujú Vaši dedičia (Vaše deti, prípadne iný dedič na základe Vašej dohody v dedičskom konaní).
Ak by ste dedičstvo odmietli, môžete tak učiniť avšak bez akýchkoľvek podmienok, teda odmietnete ako dedič  dedičstvo resp. Váš podiel na dedičstve ako celok /aktíva aj pasíva/. 
Podľa ust. § 463 Obč. zákonníka platí :
"(1) Dedič môže dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie sa musí stať ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným.
(2) Zástupca dediča môže za neho dedičstvo odmietnuť len podľa plnomocenstva, ktoré ho na to výslovne oprávňuje.
§ 464 : Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený. Z dôležitých dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť."


Ručiteľ z dôvodu ručiteľského záväzku nie je účastníkom dedičského konania.
Ručiteľský záväzok ako taký rovnako nie je predmetom vyporiadania v dedičskom konaní.
Pokiaľ by ste nemali istotu ohľadom dedičského konania, majetku a dlhov v dedič. konaní a následkov spojených s dedením, odporúčame opýtať sa priamo vzhľadom na Vaše konkrétne okolnosti priamo notára, prípadne sa môžete nechať zastupovať advokátom.


Poznamenávame, že podľa ust. §  470 a 471 Obč. zákonníka platí :
"Prechod dlhov
§ 470 :
(1) Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
(2) Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
§ 471 :
(1) Ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom.
(2) Ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi, spravuje sa povinnosť dedičov plniť tieto dlhy ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku o likvidácii dedičstva. Dedičia pritom nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neoznámili i napriek tomu, že ich na to súd na návrh dedičov vyzvalo, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov cena nimi nadobudnutého dedičstva vyčerpaná."

 


JUDr. Milan Ficek, advokát

Podotázka: Dedenie a dlhy poručiteľa (Dedičské právo)

Dobrý deň, chcela by som sa spýtať. V roku 2014 zomrela mužovi mama. Prebehlo aj dedičské konanie. Pred pár dňami mu prišlo oznámenie na exekúciu od Slovák Telekom, že to prebrala istá exekútorka. Je tam písané, že súd pripúšťa, aby z dedičského konania vystúpila jeho mama a na jeho miesto nastúpili v prvom rade môj muž a v druhom rade mužova sestra. V odôvodnení sa píše, že dedičské konanie bolo skončené vydaním osvedčenie o dedičstve notára, u, ktorého boli a dedičmi sa stali I. Nejaká žena, ktorú nikto z nás nepozná a II. Mužova sestra. A teraz sa chcem spýtať, čo z tohto vyplýva? Lebo mužovi niekto povedal, že on je prvorodený, a že v tomto prípade to bude musieť zaplatiť IBA ON. Je to naozaj tak? Pokiaľ viem, tak dediči sú vždy všetci, ktorý súhlasili a prijali celé dedičstvo. Čiže by to mali zaplatiť obaja (aj muž aj jeho sestra). Mám pravdu, alebo sa mýlim? Vraj je to súkromná "firma" a nie štátna, a že v tomto prípade môže exekútor žiadať dlh od prvorodeného. V živote som sa s tým nestretla. Tak by som Vás poprosila o radu, či je to v skutočnosti tak. Ďakujem Vám veľmi pekne a prajem pekný deň. S pozdravom Peťa 

Odpoveď: Dedenie a dlhy poručiteľa

Odpovedá: JUDr. Milan Ficek, advokát (odpoveď odoslaná: 09.02.2019)

Dobrý deň, 
na Vašu otázku predkladáme nasledovnú odpoveď :
Podľa ust. § 470  Občianskeho zákonníka platí (citujeme) :
"(1) Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
(2) Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu."

V otázke píšete, že dedičmi sa stali Váš manžel a jeho sestra, ďalej píšete, že  dedičské konanie bolo skončené vydaním osvedčenie o dedičstve notára, u ktorého boli a dedičmi sa stali I. Nejaká žena, ktorú nikto z nás nepozná a II. Mužova sestra.
Treba vychádzať z osvedčenia o dedičstve a v súlade s ust. § 470 Obč. zákonníka ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
Nie je pravdou, že prvorodený syn musí uhradiť celý dlh v exekučnom konaní.
Pokiaľ Váš manžel by uhradil dlh, ktorý prešiel na dedičov v celom rozsahu, je oprávnený vymáhať od ostatných dedičov podiel na dlhu na nich pripadajúci podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli v pomere k celému dedičstvu.
 


JUDr. Milan Ficek, advokát

Podotázka: Dedenie a dlhy poručiteľa (Dedičské právo)

Dobrý deň, prosím o radu, ako je to, keď sa niekto - predvolaný nezúčastní na dedičskom konaní? Bez ospravedlnenia. Bez splnomocnenia. Hrozia sankcie? Do akej výšky? Dedičské konanie sa odkladá? Ďakujem.

Odpoveď: Dedenie a dlhy poručiteľa

Odpovedá: JUDr. Milan Ficek, advokát (odpoveď odoslaná: 30.11.2018)

Dobrý deň, dedičské konanie je konaním súdnym. Príslušný súd poverí notára vykonaním úkonov o dedičstve a teda notár je v dedičskom konaní súdnym komisárom. Jeho úkony sa považujú za úkony súdu. Ak Vám teda príde predvolanie na dedičské konanie, toto predvolanie treba rešpektovať, pretože môže dôjsť k zmareniu konania. Podľa ustanovení Civilného sporového poriadku môže súd uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje postup konania najmä tým, že si nesplní povinnosť uloženú súdom a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami, alebo sa nedostaví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Za takéto konanie, resp. opomenutie konania môže súd uložiť poriadkovú pokutu až do výšky 500,- €, pri opakovanom porušení až do výšky 2000,- €. Z uvedeného teda vyplýva, že súd môže, ale nemusí poriadkovú pokutu uložiť. Je na uvážení súdu, či pokutu uloží, alebo nie. Obyčajne však súd k takémuto konaniu nepristupuje.

Súd Vás tiež môže dať predviesť podľa § 101 CSP: "Ak sa predvolaný bez ospravedlnenia nedostaví na pojednávanie, výsluch alebo k znalcovi, môže ho súd dať predviesť, ak ho o možnosti predvedenia poučil. O predvedení rozhodne súd uznesením, ktoré sa doručuje pri predvedení."

Ak sa niekto na konanie nedostaví, dohodu o vysporiadaní dedičstva nie je možné uzavrieť. Odročovaním konania tiež vznikajú ďalšie náklady. Preto je lepšie sa vždy ospravedlniť, a uviesť dôvody, kvôli ktorým sa na pojednávaní zúčastniť nemôžete a tým predídete problémom.


JUDr. Milan Ficek, advokát

V prípade doplňujúcej otázky vyplňte formulár nižšie:



1. Zadanie otázky

2. Výber poradne

3. Dodatočné informácie
Emaily sa musí zhodovať a otázka musí byť vyplnená.
Zadarmo Premium
Online odpoveď
Zrozumiteľná odpoveď
Jednoduché otázky
Zložité otázky
Zaručená odpoveď
Neverejná odpoveď
Poplatok za odpoveď
Doplňujúce otázky
Dokumenty
Odpovedá aj koncipient
Odpovedá výlučne advokát
Chcem zadarmo
viac informácií
Chcem premium
viac informácií

GoPay Visa SecureCode Visa Visa MasterCard MasterCard MasterCard


Vyplňte prosím toto pole
Vyplňte prosím toto pole
Vyplňte prosím toto pole
Prosím vyberte kraj
Prosím vyberte kategóriu.
V bezplatnej poradni nie je zaručená odpoveď, pre zmenu
sa vráťte o krok späť a vyberte si právnu poradňu Premium.
V bezplatnej poradni je otázka a odpoveď verejná, pre zmenu
sa vráťte o krok späť a vyberte si právnu poradňu Premium.
Vyplňte prosím toto pole
Vyplňte prosím toto pole


Musíte súhlasiť s podmienkami.



Príbuzné otázky v PRÁVNICKEJ PORADNI:

Zoznam otázok a odpovedí

najpravo.sk | epravo.sk | pravnelisty.sk