Dobrý deň, ohradiť sa voči tomu môžete, avšak nemáte nárok s tým niečo urobiť. Vlastnícke právo totiž v sebe zahŕňa aj právo disponovať s vecou a nakladať s ňou podľa svojej vôle a svojho uváženia. Preto, ak sa Vaša matka ako vlastníčka rozhodne rodinný dom darovať iba vášmu synovi, vy s tým nemôžete reálne nič urobiť a budete to musieť rešpektovať, nakoľko to je jej právo.

Následkom darovania ale bude, že darovaný dom sa už nestane predmetom dedenia po jej smrti. Vy ale dediť budete. Na toto darovanie nemá žiaden vplyv. Nebude však už dediť rodinný dom, keďže tento v čase smrti už nebude vo vlastníctve matky. Predmetom dedenia bude len to, čo bude v čase smrti matka reálne vlastniť. 

Čo by ste ale mohli urobiť je, že by ste matku poučili o následkoch, ktoré môžu nastať, ak sa rozhodne darovať rodinný dom vášmu synovi. 

Dobrý deň,

nepíšete, či vnuk je plnoletý, ale budeme predpokladať, že áno. Pretože až plnoletosťou vzniká fyzickej osobe spôsobilosť na právne úkony, a ak by nebol vnuk plnoletý konal by za neho jeho zákonný zástupca (rodič), ktorý by za neho podpisoval darovaciu zmluvu. V prípade, ak je vnuk plnoletý, je potrebné, aby vaša švagriná uzatvorila s vnukom v zmysle § 628 Občianskeho zákonníka darovaciu zmluvu. Zákon v prípade darovania nehnuteľnosti predpisuje písomnú formu zmluvy, ktorá musí obsahovať podstatné náležitosti ako najmä záväzok darcu prenechať nehnuteľnosť obdarovanému, záväzok obdarovaného dar prijať, označenie nehnuteľnosti v súlade s katastrálnym zákonom. Nevyhnutnou prílohou je v prípade darovania bytu aj potvrdenie správcu bytového domu, že vlastník nemá na byte žiadne nedoplatky. Následne je potrebné podať návrh na vklad do katastra nehnuteľností, ktorého povolením sa stane vnuk vlastníkom bytu. V prípade potreby sa môže vaša švagriná obrátiť na advokáta, ktorý zaručí, že zmluva bude spísaná v súlade so zákonom a vie zabezpečiť aj vklad do katastra nehnuteľností. 

Dobrý deň, 

otázkam prevodu nehnuteľnosti na maloletého sa venujeme v mnohých našich odpovediach, ktoré Vám môžu byť pomôckou pre riešenie mnohých situácií.

Na samotné nadobudnutie nehnuteľnosti maloletým, teda aj jej darovanie maloletému, je potrebný súhlas súdu. Uvedené platí rovnako aj následne, teda ak by maloletý mal následne nehnuteľnosť predať, darovať, vymeniť.

Podľa ust. § 119 Civil. mimosporového poriadku platí, že "právny úkon, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, súd schváli, ak je to v záujme maloletého."

Dobrý deň, ako vlastník svojho spoluvlastníckeho podielu mohla stará mama nakladať ľubovoľne. Nakoľko svoj spoluvlastnícky podiel previedla na vnuka, ide o blízku osobu, a preto nedošlo ani k porušeniu predkupného práva. Ak tento prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu potvrdil kataster nehnuteľností, bolo po formálnej stránke všetko v poriadku. Jediná cesta k tomu, aby bolo možné napadnúť tento prevod je, že by  stará mama v čase podpisu zmluva trpela takou duševnou poruchou, ktorá ju robila nespôsobilou na predmetný právny úkon. V takom prípade by totiž išlo o absolútne neplatnú zmluvu. Stačilo by napadnúť platnosť zmluvy a vlastnícke vzťahy by sa vrátili do pôvodného stavu. V opačnom prípade ide o platný prevod vlastníckeho práva.

Dobrý deň, 

pokiaľ túto možnosť máte uvedenú v darovacej zmluve - možnosť odstúpenia v nejakej lehote - nemáte uvedenú v darovacej zmluve, tak nie je možné odstúpenie od darovacej zmluvy.

Podľa ust. § 48 Občianskeho zákonníka platí :

"(1) Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

(2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak."

Ak by sme vychádzali z predpokladu, že Vy ste podali návrh na katastrálny odbor, potom možnosťou je tento návrh zobrať späť, teda možnosťou je zobrať späť návrh z katastra a katastrálny odbor konanie zastaví ak ostatní účastníci so zastavením konania súhlasia. 

Možnosťou tiež je dohodnúť sa na zrušení darovacej zmluvy.

Dobrý deň,

otázka darovanie nehnuteľnosti je veľmi častou otázkou v našej poradni. 
V otázke neuvádzate, či vnuk je maloletý, nakoľko v tomto prípade darovanie nehnuteľnosti maloletému podlieha schváleniu tohto právneho úkonu súdom. 

V prípad,e že vnuk je plnoletý, nepodlieha schválenie darovacej zmluvy súdom a je na Vás, či zriadite tzv. vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania a bývania v nehnuteľnosti.

Môžete sa obrátiť aj na našu advokátsku kanceláriu. Výhodou spísania zmluvy advokátom je autorizácia zmluvy advokátom.

Pokiaľ ide k druhú nehnuteľnosť, tak zmluvu bude podpisovať otec za maloletú dcéru, pretože podiel daruje matka. Súhlas ostatných spoluvlastníkov nie je potrebné predložiť. 

Nezahŕňajte to do jednej zmluvu, pretože maloletú dcéru zastupuje aj otec a aj matka pri rôznych úkonoch (zmluvách). Teoreticky  by to mohlo byť možné,  ale viem si živo predstaviť ako v tom niekto uvidí  problém a skomplikuje Vám to celý prevod. To isté platí aj pre konanie o schválení úkonu za maloletú dcéru - pridajte to osobitné.

Dobrý deň, ak je otec výučným vlastníkom nehnuteľnosti, tak za dieťa bude podpisovať zmluvu matka, následne bude potrebné podať návrh na súd na schválenie úkonu za maloletého. Potom podáte návrh na vklad do katastra, pričom prílohou návrhu bude rozsudok s doložkou právoplatnosti. 

Ak by ste potrebovali pomôcť s niektorou časťou tohto procesu alebo so všetkým, dajte nám vedieť.

Dobrý deň,

ak sú vlastníkmi nehnuteľnosti deti, potom ich pri hospodárení s ich majetkom zastupujete Vy, ako ich rodič. Avšak, ak ide o majetok vyššej hodnoty, je na platnosť právneho úkonu potrebné schválenie právneho úkonu maloletého súdom. Dovoľujem si odporučiť prečítať tento článok:

https://ficek.sk/malolety-ako-vlastnik-nehnutelnosti-ano-alebo-nie-102

Dobrý deň,

ďakujeme za Vašu otázku, ku ktorej uvádzame nasledovné stanovisko vyjadrujúce náš právny názor:

Zriadenie vecného bremena v prospech maloletého dieťaťa

Z právneho hľadiska neexistuje žiadna prekážka, pre ktorú by nemohlo byť zmluvnou stranou zmluvy o zriadení vecného bremena (prípadne spojenej v jednej listine so samotnou scudzovacou zmluvou - či už kúpnou, darovacou, zámennou alebo inou) aj maloleté dieťa. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúcemu v práve doživotného bývania a užívania scudzovanej nehnuteľnosti je teda možné zriadiť aj v prospech maloletého dieťaťa.

Samotný postup ako uvedené dosiahnuť je však v prípade, ak zmluvné strany uzatvárajú scudzovaciu zmluvu so zmluvou o zriadení vecného bremena jednou listinou (čo možno jednoznačne v záujme právnej ochrany predávajúceho, resp. darcu odporučiť, keďže v opačnom prípade je predávajúci vystavený riziku, že po prevode vlastníckeho práva už predávajúci už nebude mať kupujúci vôľu zriadiť v jeho prospech vecné bremeno a tak zaťžiť už svoju nehnuteľnosť) zložitejší.

Možná kolízia záujmov rodiča a maloletého dieťaťa

V danom prípade by predávajúcou a zároveň oprávnenou z vecného bremena bola matka maloletého dieťaťa - a to toho maloletého dieťaťa, ktoré by malo byť ďalším účastníkom zmluvy ako ďalšia osoba oprávnená z vecného bremena. Kupujúcou a povinnou z vecného bremena má byť dcéra predávajúcej z prvého manželstva. Za obyčajných okolností sú rodičia oprávnení zastupovať maloleté dieťa. Za obvyklých okolností by teda aj zmluvu, ktorej zmluvnou stranou je maloletí, mohol uzatvoriť jeho zákonný zástupca (s tým, že ak by sa zmluva netýkala nakladania s majetkom, nevyžadovalo by sa pre jej platnosť ani následné schválenie tohto právneho úkonu súdom). V tomto prípade však matka nemôže zastupovať maloleté dieťa, pretože sú obaja zmluvnými stranami daného právneho úkonu s odlišným postavením, a teda hrozí potenciálne kolízia ich záujmov.

Vzhľadom na uvedené zastaváme právny názor, že v danom súbore právnych úkonov, ktoré majú byť podľa vôle zmluvných strán od seba neoddeliteľné, môže dôjsť ku kolízii záujmov medzi predávajúcou a maloletým dieťaťom. 

Potreba ustanoviť kolízneho opatrovníka na uskutočnenie právneho úkonu

Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v účinnom znení (ďalej len "zákon o rodine") žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník").

Vzhľadom na čo i len potenciálnu kolíziu záujmov medzi účastníkom právnych úkonov - matkou maloletého dieťaťa a iným účastníkom právnych úkonov - maloletým dieťaťom, je nutné ešte pred samotným uskutočnením právneho úkonu podať na súd návrh na ustanovenie kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu, ktorý bude maloleté dieťa pri tomto právnom úkone zastupovať (teda okrem iného bude zmluvu v mene maloletého dieťaťa podpisovať). Už v návrhu na ustanovenie kolízneho opatrovníka môže navrhovateľ uviesť napr. blízku osobu maloletého, ktorú do funkcie kolízneho opatrovníka maloletého na účely uzatvorenia daného právneho úkonu navrhuje.

Súdne konanie o ustanovenie kolízneho opatrovníka

Konanie o ustanovení kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu pre vykonaniu právneho úkonu je jedným z konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletých. Vzhľadom na povahu právneho úkonu sa toto konanie začne na návrh účastníka. Účastníci konania budú všetci tí, o právach a povinnostiach ktorých sa má konať. Vo Vašom prípade ním bude navrhovateľ, maloleté dieťa, ďalej jeho rodičia (ak nie sú už navrhovateľmi), navrhovaný kolízny opatrovník.

Príslušnosť súdu na ustanovenie kolízneho opatrovníka

Na uvedené konanie je vecne príslušný okresný súd a miestne príslušný ten okresný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Ak sa už uskutočnilo čo i len jedno konanie vo veci starostlivosti súdu o dané maloleté dieťa (napr. konanie o určenie výživného, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a pod.), je miestne príslušným ten okresný súd, ktorý rozhodoval už v tomto konaní.