Dedenie a napadnutie darovacej zmluvy

Dobrý deň,
ak dedičské konanie ešte nie je právoplatne ukončené, je možné aj na ďalšom pojednávaní žiadať, aby bolo vykonané tzv. započítanie. Dokonca podľa zákona má toto započítanie spraviť notár zo zákona, zrejme však nevedel o tom, že ona dostala darom byt.

Takéto dohody o vyporiadaní dedičstva počas života rodičov sú absolútne neplatné podľa nášho právneho poriadku. Nie je možné počas života záväzným spôsobom vyporiadať dedičstvo, na ktoré ešte nevznikol právny nárok. Toto je častý problém a takéto dohody sú dobré iba kým sa rešpektujú. Ak nie, ako vo Vašom prípade, nie je možné sa domáhať súdnou cestou dodržania ústnej dohody počas trvania života poručiteľov.

Dobrý deň, z otázky vyplýva, že otec dieťaťa bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktorý daroval svojej manželke. Je oprávnením vlastníka prípadne spoluvlastníka nehnuteľnosti nakladať so svojim majetkom podľa svojho uváženia za svojho života /predať, darovať zameniť/. 

Dedenie je inštitútom pre prípad úmrtia. Ak teda otec dieťaťa daroval svoj podiel na nehnuteľnosti svojej manželke, je to jeho oprávnenie a k darovaniu nepotrebuje súhlas svojho dieťaťa. Dieťa ak v tomto prípade po svojom otcovi nezdedí podiel na nehnuteľnosti, nemôže z tohto dôvodu napadnúť darovaciu zmluvu.

Dobrý deň, nie je právny dôvod na vrátenie daru ak osoba obdarovaného zomrela. Ak následne nehnuteľnosť zdedili deti obdarovaného, toto rovnako nie je dôvod na vrátenie daru darcovi.

Obdarovaný je oprávnený s nehnuteľnosťou nakladať podľa svojho uváženia, napr.  darovať, predať, vymeniť za inú nehnuteľnosť.

Dobrý deň,
ak by darovacia zmluva trpela vadami, ktoré spôsobujú tzv. absolútnu neplatnosť (napríklad duševne chorý človek prepísal svoj majetok na iného) je možné zmluvu napadnúť prakticky neobmedzene. Ak však trpí nejakou vadou relatívnej neplatnosti (napríklad podielový spoluvlastník daroval nie blízkej osobe svoj podiel a chceli by ste zmluvu napadnúť), tak to je možné do 3 rokov od vykonania predmetného právneho úkonu.

Dobrý deň,
v otázke uvádzate, že vašim rianím v prípade úmrtia je, aby deti, ktoré budú zákonnými dedičmi RD, aby tento nepredali.
Právne ošetriť resp. zaviazať deti, aby RD nepredali po vašej smrti, nie je možné, lebo budú už vlastníkmi RD.

Možnosťou je, aj keď aj toto je možné právne vyriešiť, že za svojho života zriadite určitej osobe doživotné právo užívania a bývania v predmetnom RD, ktorý bude v prípade vášho úmrtia predmetom dedenia. Následne v prípade vášho úmrtia toto právo bývania a užívania RD bude naďalej patriť osobe oprávnenej z vecného bremena, keďže prechádza na dedičov nehnuteľnosti. Ak by /teoreticky/ následne dedičia chceli nehnuteľnosť predať, je to možné, ale oprávnenému z vecného bremena toto právo bývania naďalej zostáva, pokiaľ sa s osobou oprávnenou z vecného bremena nedohodnú na zrušení vecného bremena.

Dobrý deň, z otázky usudzujeme, že deti zrejme nechcete vydediť, čo by bolo tiež riešením. Tu platí ust. § 469 Obč. zákonníka :

Dobrý deň, uvádzame pre Vás odpoveď :
1./ Pre Vás ako dcéru je najlepším riešením darovacia zmluva so zriadením vecného bremena práva doživotného užívania bývania v nehnuteľnosti v prospech Vašich rodičov. 
Predmetom dedenia tento podiel na nehnuteľnosti, ktorá by Vám  bola darovaná, nebude, keďže nebude vo vlastníctve poručiteľa /darcu/ ku dňu úmrtia. Treba však uviesť, že podiel  na nehnuteľnosti sa Vám započíta na Váš dedičský podiel a o toľko budete menej dediť. Podmienkou započítania však je, aby predmetom dedenia po poručiteľovi bol majetok, na ktorý by sa toto započítanie vykonalo a najmenej dvaja dediči.
Ak by ste podiel na nehnuteľnosti od rodičov kúpili, teda bola by podpísaná kúpnopredajná zmluva, potom žiadne započítanie v dedičskom konaní sa nebude realizovať a v dedičskom konaní nadobudne podiel na dedičstve podľa zákona.

2./ Otázka výstavby  RD : Vzhľadom na okolnosť, že nie ste manželia jediným riešením je podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti v pomere k vynaloženým fin. prostriedkov; podiel na nehnuteľnosti nemusí byť zo zákona v pomere 1/2 k celku.
 

Vo veci môžete kontaktovať aj našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň,

ak chcete "napadnúť" darovaciu zmluvu, musíte mať na to zákonný dôvod, a to dôvode neplatnosti. Právny úkon musí byť urobený slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. Nesmie byť v rozpore so zákonom, či dobrými mravmi a osoby ho musia urobiť v čase keď sú príčetné (nie sú obmedzené na právne úkony). Ak by existoval niektorý z týchto dôvodov neplatnosti, potom by ste sa mohli domáhať určenia, že zmluva je neplatná. 

Dobrý deň, 
pre dedenie je rozhodujúce kto je vlastníkom majetku v čase úmrtia poručiteľa.
Ak by sme teoreticky vychádzali z Vašej otázky a právny stav ohľadom vlastníctva bytu sa nezmení, potom podľa ust. §  473 Obč. zákonníka platí, že "v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci."

To, že ste odkúpili od brata Vášho manžela jeho podiel na byte nie je právnym dôvodom, aby brat bol zákonným dedičom po Vašom manželovi.
 

Brat ako dedič by prichádzal do úvahy iba v prípade dedenia v tretej skupine dedičov podľa § 475 Obč. zákonníka :

"(1) Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

(2) Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti."

Dobrý deň,

úvodom poznamenávame, že vlastník je oprávnený so svojim majetkom nakladať podľa svojho uváženia a teda oprávnením rodičov je darovať svoj majetok komu chcú. 

V otázke uvádzate, že aj sestra Vášho manžela bola zo strany rodičov obdarovaná finančným darom.

V prípade úmrtia Vášho otca platí, že predmetom dedenia nebude rodinný dom, ktorý dostal darom Váš manžel a ani finančná suma, ktorú dostala sestra Vášho manžela. Rovnako platí, že v prípade úmrtia Váš manžel svojej sestre nemusí nič doplácať z titulu rozdielnosti vo finančnom ohodnotení darov.

Pre  dedičské konanie platí aj ust. § 484 Občianskeho zákonníka :

"Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený."

Z uvedeného vyplýva, že ak by predmetom dedenia po otcovi Vášho manžela bol nejaký majetok, darovaný rodinný dom Vášmu manželovi ako aj finančný dar sestre za  započítavajú na ich dedičské podiely, teda o toľko budú menej dediť.

Príklad : Predmet dedenia 100 000 €, darovaný dom mal hodnotu 50 000 €, finančný dar pre sestru napr. 36 000 €,  spolu = 186 000 € : 2 dedičia = po 93 000 € na jedného dediča, ak odpočítame od dedič. podielu 93 000 € 50 000 €, potom manžel zdedí 43 000 €, a jeho sestra : 93 000 € mínus hodnota daru 36 000 € = 57 000 €.

Ak predmetom dedenia nebude žiaden majetok, Váš manžel a jeho sestra nemajú voči sebe nárok na finančné vyrovnanie.

Dobrý deň, 

podľa ust. § 484 Občianskeho zákonníka platí : 

"Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený."

V zmysle ustálenej judikatúry darovanie nehnuteľnosti sa nepovažuje za obvyklý dar, a teda hodnota daru v dedič. konaní pri dedení zo zákona započítava na Váš dedičský podiel a to v hodnote, akú mala nehnuteľnosť v čase darovania. Nie je podstatné to, či nehnuteľnosť teraz predáte alebo nie. a ani to za akú cenu. 

Ak Vaši rodičia aj súrodencom darovali nejaké fin. prostriedky na kúpu nehnuteľností, riešením z ich strany je spísanie závetu, kde predmetnú okolnosť uvedú, kedy a koľko im darovali, predpokladáme, že tomu budú zodpovedať aj pohyby finančných prostriedkov na účtov /vkladná knižka,  bankový účet, svedkovia/.

Ak by išlo o zákonné dedenie /t.j. nie podľa závetu/ notár je povinný toto započítanie vykonať.
Ak by išlo o závetné dedenie, potom sa započítanie urobí, ak by dal rodič na to v závete príkaz na započítanie alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený, totiž rodič môže závetom odkázať svoj majetok komukoľvek, pričom platí podľa § 479 Obč. zákonníka , že "maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov."

Ak Vaši rodičia aj súrodencom darovali nejaké fin. prostriedky na kúpu nehnuteľností, riešením z ich strany je spísanie závetu, kde predmetnú okolnosť uvedú, kedy a koľko im darovali, predpokladáme, že tomu budú zodpovedať aj pohyby finančných prostriedkov na účtov /vkladná knižka,  bankový účet, svedkovia/, tiež napr. to, že v ktorom prípade nežiadajú započítanie daru v jednotlivých prípadoch napr. vzhľadom na okolnosť ako sa dedič o nich počas života staral. 

Dobrý deň, na Vami uvedenú otázku uvádzame nasledovnú odpoveď :
V  otázke vyslovujete obavu, že v prípade daru pre syna by došlo k započítaniu tohto daru na jeho dedičský podiel a pritom aj dcére ste pomohli finančne v rovnakej výške, čo však neviete dostatočne preukázať.

Vo veci darovania finančných prostriedkov synovi nemusí byť spísaná darovacia zmluva a prevod finančných prostriedkov sa môže realizovať aj priamo vkladom na bankový účet syna, prípadne poslanie peňazí poštovou poukážkou.  Je to legálne a neporušíte tým žiaden právny predpis.
Od 1.1.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti, ktorý zakazuje vykonávať platby v hotovosti prevyšujúce sumu 15 000 eur, ak sa jedná o platby medzi fyzickými osobami – nepodnikateľmi.

T.j. : Do sumy 15 000 € môžete realizovať aj platbu v hotovosti, nad uvedenú sumu len formou, ktorá zodpovedá zákonu : bankový prevod, zaslanie poštovou poukážkou, priamy vklad na účet prijímateľa - syna. Keďže syn žije v zahraničí, platba v hotovosti nie je možná, preto priamy vklad na jeho účet alebo zaslanie peňazí pošt. poukážkou je riešením.

Dobrý deň, darovacia zmluva je upravená v § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pri darovacej zmluve je dôležitá jej bezodplatnosť. Preto nemôže v darovacej zmluve figurovať žiadne protiplnenie, alebo iná protihodnota. Nakoľko sa vo Vašom prípade jedná o nehnuteľnosť, musí byť táto zmluva písomná. Na základe tejto darovacej zmluvy podáte návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Z toho dôvodu musí byť v darovacej zmluve presne špecifikovaná nehnuteľnosť o ktorú sa jedná. Odporúčame uviesť všetky podstatné informácie z listu vlastníctva. Z darovacej zmluvy musí byť ďalej jasné kto je darca, kto je obdarovaný a že sa jedná o darovaciu zmluvu. Odporúčame do zmluvy  pridať odsek, ktorý bude hovoriť, že tento právny úkon sa robí slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne a nebol spravený pod nátlakom.

Každý prípad a každá zmluva má však svoje osobitosti a vyžaduje si samostatný prístup. Preto ak potrebujete s darovacou zmluvou pomoc, neváhajte nás kontaktovať prostredníctvom nášho formulára: https://ficek.sk/kontakt-judr.ficek.html

Dobrý deň, z otázky vyplýva, že ste Vášmu otcovi darovali 1/2 bytu, ktorý ste nadobudli dedením po Vašej mame.
Následne ste chceli byt predať, čo sa však už neudialo z dôvodu úmrtia Vášho otca.
Keďže byt je v súčasnosti vedený na LV na meno poručiteľa, Vášho otca, tento bude predmetom dedenia po Vašom otcovi.
 

Dobrý deň, na Vašu otázku predkladáme nasledovnú odpoveď :
V otázke neuvádzate, či dedičské konanie po Vašom otcovi je ukončené, preto pri zodpovedaní otázky musíme vychádzať z alternatív.

1./Pokiaľ Vaša sestra odkúpila byt od matky v celosti, zrejme v dedičskom konaní po Vašom otcovi bolo dohodnuté dedičmi, že vlastníkom bytu v rámci vyporiadania BSM ako aj na základe dohody dedičov, sa stala len Vaša matka. 
2./ Prípadne - len usudzujeme, lebo otázka neobsahuje kompletné údaje-  Vaša sestra byt odkúpila od oboch rodičov za ich života a až následne zomrel Váš otec, t.j. byt ani nebol predmetom dedičského konania po úmrtí Vášho otca.

Ak je Vaša sestra jediným vlastníkom bytu a tento odkúpila na základe riadnej zmluvy od rodičov, potom s tým už nič neurobíte. Otázkou je či Vaša sestra za byt podľa zmluvy aj riadne zaplatila, prípadne či cena nebola určená len symbolicky vo výške 1 €, potom by sa v skutočnosti jednalo o darovanie. Kúpna cena za predaj byt ak bola zaplatená a nebola minutá rodičmi, mala byť predmetom vyporiadania v rámci dedič. konania po Vašom otcovi.
Poznamenávame, že pokiaľ Vaša sestra je jediným vlastníkom bytu, potom v prípade úmrtia Vašej matky, sa Vašej sestre započítava byt ak bol kúpený napr. za jedno euro,, do jej dedičského podielu po Vašej matke a o toľko menej bude dediť. Musíme uviesť, že v prípade, že byt bol darovaný alebo predaný Vašej sestre, táto nie je povinná Vám nič vyplácať v prípade úmrtia Vašej matky.
 

Dobrý deň, v prípade, ak Vaša matka prepísala byt na syna za života darovacou zmluvou, nemáte žiadny nárok na vyplatenie. V tomto prípade sa nejedná ani o vydedenie. Vlastník môže so svojim majetkom nakladať ako chce. Teda môže ho darovať a prevádzať bez obmedzení.

Po smrti matky môžete napadnúť darovaciu zmluvu. Darovacia zmluva sa napáda na súde žalobou o určenie neplatnosti darovacej zmluvy. Takáto žaloba však musí byť riadne odôvodnená. Dôvodom na určenie neplatnosti darovacej zmluvy je napr., že zmluva bola uzatvorená v tiesni, za nápadne nevýchodných podmienok, pod nátlakom, alebo z dôvodu, že Vaša matka bola  nespôsobilá na právne úkony. 

Dobrý deň, predkladáme Vám nasledovnú odpoveď :
Na prípadné darovanie bytu Vám zo strany Vašej matky Vám nie je potrebný žiaden súhlas Vašich súrodencov, Vaša matka môže darovať prípadne predať byt za svojho života komu chce. 
Čestné prehlásenie zo strany Vašich súrodencov o tom, že sa vzdávajú nároku na dedenie vo Váš prospech, nemá právne účinky, nakoľko sa dedí až smrťou poručiteľa /Vaša matka/ a zo zákona platí, že nie je možné sa vopred vzdať práva, ktoré vznikne až v budúcnosti.

Len poznamenávame, že v prípade dedičského konania ak v tomto konaní bude nejaký majetok, Vám ako vlastníkovi bytu sa započítava hodnota bytu na Váš podiel v dedičskom konaní, t.j. o túto hodnotu bytu zdedíte menej.

Dobrý deň, na Vašu otázku uvádzame nasledovné :

Musíme uviesť, že vlastník môže s nehnuteľnosťou nakladať podľa svojho uváženia a teda darovať, predať, prenajať, komukoľvek a nie je na to potrebný súhlas  resp. informovanie potencionálnych dedičov.

Pre posúdenie samotnej darovacej zmluvy je potrebné vedieť, či mama nebola k predmetnej zmluve donútená, či bola spôsobilá na predmetný právny úkon spísania darovacej zmluvy, resp. poznať samotné okolnosti ako spísania darovacej zmluvy, tak aj darovaciu zmluvu.

Dobrý deň, ak sme správne z Vašej otázky vyvodili, tak vo Vašom prípade nebol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, nakoľko Váš strýko ako podielový spoluvlastník túto zmluvu nepodpísal. Ak zmluva bola koncipovaná tak, že jedným návrhom sa navrhoval vklad vlastníckeho práva a tiež vecného bremena, táto zmluva nenadobudla vecno-právne účinky. V súčasnosti po smrti Vašej babky už ani nie je možné, aby táto zmluva nadobudla vecno-právne účinky a bola zapísaná v katastri nehnuteľností. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov a tiež katastra nehnuteľností ak prevodca (predávajúci) zomrie v priebehu katastrálneho konania, ktorého výsledkom by bol zápis vlastníckych práv do katastra nehnuteľností, i tak by vec (nehnuteľnosť) patrila do dedičstva po poručiteľovi (prevodcovi). Vychádzajúc zo skutočností popísaných vo Vašej otázke máme za to, že nehnuteľnosť bez ohľadu na existenciu darovacej zmluvy patrí do dedičstva po Vašej babke.

Dobrý deň,
na Vašu otázku predkladáme nasledovnú odpoveď :

Pokiaľ ste výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a chcete byt predať, je to Vaše oprávnenie v dispozícii s Vašim majetkom.
Vaša sestra nemá nárok na plnenie resp. podiel z predajnej ceny, nakoľko nie je vlastníkom nehnuteľnosti.

©
 

Dobrý deň, počas svojho života je vlastník každej veci oprávnený s ňou nakladať podľa svojej vôle. Jedine vlastník nehnuteľnosti môže nehnuteľnosť scudziť, zaťažiť alebo inak s ním naložiť. Bolo právom Vášho otca počas svojho života darovať túto nehnuteľnosť komukoľvek. O tomto darovaní Vás v zmysle právnych predpisov nemusel ani informovať, prípadne si vyžiadať Váš súhlas. Napadnúť darovaciu zmluvu by ste mohli, ak by existovali dôvody relatívnej alebo absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy (napríklad ak v čase darovania Váš otec trpel takou duševnou chorobou, ktorá ho mohla ovplyvniť na spôsobilosti na právne úkony). Ak však Vami spomínaná choroba neovplyvnila myseľ Vášho otca, je malá pravdepodobnosť, že by zmluva mohla byť vyhlásená za neplatnú, najmä ak príslušný kataster vykonal zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. V prípade, že chcete mať istotu, môžete nám darovaciu zmluvu zaslať e-mailom a my ju posúdime po právnej stránke.

Dobrý deň, zle rozhodnutie týkajúce sa dohody o darovaní nie je dôvodom na napadnutie zmluvy. 

Existujú tieto možnosti:

1/ žiadať vrátiť dar - to je možné iba v prípade, ak sa obdarovaný správa k darcovi alebo jemu blízkym osobám v hrubom rozpore s dobrými mravmi

2/ napadnúť zmluvu - to je možné, ak je zmluva zlé urobená, čo sa niekedy stáva pri zmluvách spojených s vecným bremenom. Toto by musel ale preskúmať advokát, aby zistil, či je zmluva napadnuteľná. Výsledkom by bolo, že by sa vlastnícke právo vrátilo späť na pôvodného vlastníka.

3/ slobodné rozhodnutie obdarovaného vrátiť dar.

Dobrý deň, ak babka vedela, čo robila, ked Vám darovala nehnuteľnosť ale tam nie je iný dôvod neplatnosti, tak potom aj keby to napadlo na súde, vyhráte to.

Áno, dedičské konanie prebehne. 

Dobrý deň,

žiaľ, ak sa Vaša matka rozhodla, že darovacou zmluvou časť svojho majetku - v danom prípade byt prevedie na svoju dcéru, bolo to jej právo, keďže právo disponovať s majetkom je súčasťou vlastníckeho práva. Ak následne obdarovaná nehnuteľnosť predala - opäť to bolo jej právo ako vlastníčky bytu a v takom prípade má nárok aj na celú kúpnu cenu. Za uvedených okolností nemáte žiadny právny nárok na to (pokiaľ ste neboli aspoň spoluvlastníkom prevedeného podielu), aby Vám časť z peňazí získaných predajom bytu odovzdala.

Čo sa týka majetku, ktorý jej patril v čase smrti a patrí do dedičstva, ten sa riadne prededí v dedičskom konaní. Samozrejme, ak chcete vedieť o priebehu celého tohto konania a aktívne sa na ňom zúčastňovať a najmä ak chcete dediť (za predpokladu, že budete dedičom) môžete sa na konaní zúčasťnovať osobne alebo môžete za týmto účelom splnomocniť inú osobu - takú, ktorej dôverujete.

Len pre úplnosť je však nutné ešte uviesť, že ak mala Vaša matka v čase smrti uzavretú poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie osôb a v ktorej bolo dohodnuté, že že poistnou udalosťou je smrť poisteného, mohol ten, kto poistnú zmluvu s poistiteľom uzavrel, určiť osobu, ktorej má poistnou udalosťou vzniknúť právo na plnenie, a to menom alebo vzťahom k poistenému. Až do vzniku poistnej udalosti mohol poistník určenie osoby zmeniť; pričom ak ním nebol ten, kto zmluvu uzavrel, sám poisteným, mohol tak poistník urobiť len so súhlasom poisteného. Zmena určenia osoby je účinná doručením oznámenia poistiteľovi. 

Teda v prípade poistných zmlúv nie sú plnenia, na ktoré vznikne nárok v dôsledku toho, že nastala poistná udalosť - smrť poškodeného, súčasťou dedičstva, ale uplatňuje sa pri nich iný, vyššie uvedený režim.

Ak by aj nebola oprávnená osoba v čase poistnej udalosti určená alebo ak nenadobudne právo na plnenie, nadobúda toto právo manžel poisteného, a ak ho niet, deti poisteného. Za predpokladu, že existujú vyššie alebo tu uvedené osoby, nebude poistné plnenie súčasťou dedičstva, keďže sa nárok na toto poistné plnenie riadi osobitnou, špecifickou právnou úpravou.
 

To, či ten ktorý nárok z dôchodkového poistenia (najmä v závislosti od toho, o ktorý druh dôchodkového poistenia ide) patrí do dedičstva, zaniká smrťou poručiteľa či sa jeho prechod na iné osoby spravuje osobitným režimom, upravujú osobitné právne predpisy dôchodkového poistenia.

Dobrý deň,

ak bola Vášmu manželovi platne darovaná nehnuteľnosť stal sa zápisom do katastra riadnym vlastníkom nehnuteľnosti. Jeho súrodencom nevzniká žiaden nárok na túto nehnuteľnosť. Počas dedičskeho konania sa zohľadňuje aj to, čo bolo dedičovi darované počas života poručiteľa. Inak povedané, nedostane celý dedičský podiel, ktorý by inak bol dostal. Ak chcú súrodenci zmluvu napadnúť, môžu tak urobiť, ale budú niesť dôkazné bremeno, a teda budú musieť preukázať, že zmluva je neplatná.

Dobrý deň,

Vaša stará matka, ako vlastníčka predmetných nehnuteľností bola oprávnená užívať ich, požívať ich plody a úžitky a rovnako s nimi aj voľne disponovať.

Tým, že časť svojich nehnuteľností previedla na svojho vnuka, len využila jedno z oprávnení, ktoré jej patrilo.

Z uvedeného dôvodu neexistuje žiadny právny dôvod, na základe ktorého by ste sa mohli dožadovať prevedených nehnuteľností, resp. žiadať o vyplatenie podielu od Vášho bratranca.

Dobrý deň,

darovacia zmluva je v tomto prípade platná aj napriek tomu, že sa vnučka ústnou dohodou zaviazala babku doopatrovať a nerobí tak. Podstatnými náležitosťami darovacej zmluvy sú vôľa darovať vec bezodplatne a dobrovoľne bez nároku na protiplnenie od obdarovaného. Rovnako dôležitým je prijatie daru obdaorvaným. Ak to bolo v darovacej zmluve dohodnuté, bolo by možné od nej odstúpiť. Požadovať vrátenie daru by bolo možné, len ak by sa obdarovaná k darcovi a členom jeho rodiny správala v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

Dobrý deň, nárok na vyplatenie nemajú, pretože došlo k darovaniu. Vyhrážanie sa súdnym konaním je v takýchto prípadoch časté. Dôkazné bremeno o tom, že sú dôvody na vrátenie daru má darca, takže ona by musela preukázať túto skutočnosť. Vám sa staťí brániť. Notár môže poradiť niekomu, čo má robiť, to nie je zákonom zakázané. 

Súdne poplatky platí ten, kto podá návrh na súd. Súdny poplatok je 99,50 eur.