Dedenie a napadnutie darovacej zmluvy

Dobrý deň, vo veci Vami položenej otázky uvádzame, že oprávnením svokrovcov ako vlastníkov nehnuteľnosti je samostatne nakladať so svojim majetkom počas svojho života, nepotrebujú k tomu súhlas svojich potomkov ako potencionálnych budúcich zákonných dedičov. Samotné darovanie bytu za života jednému dieťaťu ešte neznamená automaticky vydedenie vnučky. 

Dôležité je však rozlíšiť darovanie za života a dedenie po smrti.

Ak byt už v čase smrti svokra nebol jeho majetkom a následne po úmrtí svokry tiež nebol jej majetkom resp.nebola jeho spoluvlastníkom, lebo bol vo vlastníctve ich syna, potom nehnuteľnosť nebude predmetom dedenia ani po svokrovi a ani po svokre.

Vaša dcéra ako vnučka poručiteľa mohla dediť namiesto svojej zosnulej matky. Podľa § 473 Občianskeho zákonníka v prvej dedičskej skupine dedia deti a manžel poručiteľa rovnakým dielom; ak dieťa nededí, nadobúdajú jeho podiel jeho deti. Maloletá vnučka by teda pri zákonnom dedení vstúpila do postavenia Vašej nebohej manželky a dedila by v rozsahu jej podielu.

Podstatné v tomto prípade je to, či nehnuteľnosť bola ešte vo vlastníctve poručiteľa. Ak nie, potom vnučka nemá právny nárok na vyplatenie podielu na predmetnej nehnuteľnosti.

Ak konanie ešte prebieha, treba si uplatniť dedičské právo a  žiadať súčasne započítanie daru synovi na jeho dedičský podiel, ak sa dedí zo zákona /tzv. kolácia/. Následne platí, že syn poručiteľa bude o toľko menej dediť, resp. už nezdedí nič, lebo mu bola darovaná nehnuteľnosť.  Z dôvodu, že mu bola darovaná nehnuteľnosť počas života svokrovcov nezakladá právny nárok vnučky na vyplatenie podielu na predmetnej nehnuteľnosti.

Dobrý deň,

na Vami položenú otázku uvádzame, že v slovenskom právnom poriadku existuje niekoľko možností, ako minimalizovať riziko, že by nehnuteľnosť po Vašej dcére zdedil jej súčasný druh alebo jeho deti.

V prvom rade, ak Vaša dcéra a jej druh nie sú zosobášení, druh nemá zo zákona žiadne dedičské právo k majetku Vašej dcéry. Vzťah druh - družka nie je v tomto prípade z hľadiska dedenia nie je podstatný, lebo vaša dcéra má vlastní deti.

Ak by však v budúcnosti uzavreli manželstvo, situácia sa mení. V prípade úmrtia Vašej dcéry by jej manžel (teda Váš potenciálny zať) bol zákonným dedičom v prvej alebo druhej dedičskej skupine podľa § 473 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ak by nemali spoločné deti, potom by dedil s deťmi svojej manželky v rovnakom pomere k celku. Dcéra však môže budúceho manžela v tomto prípade vynechať a to jednoduchým spôsobom - spísaním závetu ohľadom uvedeného domu výlučne v prospech dvojich detí. Manžel nebude môcť závet napadnúť, lebo nie je neopomenuteľným dedičom a ide o výlučný majetok jeho manželky. Na spísanie závetu odporúčam kontaktovať ktoréhokoľvek notára.

Možnosťou na vašej strane je, aby ste teraz vašim darovali deťom v dohodnutom pomere k celku nehnuteľnost so zriadením vecného bremena vo váš prospech a prospech vášho manžela.

Môžete tiež spísať závet, v ktorom určíte, že nehnuteľnosť má po Vašej smrti zdediť len syn, alebo že dcéra získa len užívacie právo (napr. právo doživotného bývania), nie vlastníctvo. Prípadne môžete nehnuteľnosť darovať za života synovi, pričom dcére zabezpečíte iné vyrovnanie alebo užívacie právo.
Pri darovaní môžete do darovacej zmluvy zakomponovať zákaz scudzenia a zaťaženia nehnuteľnosti bez Vášho súhlasu, prípadne na určitý čas. Netreba však zabudnú´t na to, že vlastné deti sú neopomenuteľnými dedičmi a ak nedôjde k ich vydedeniu, majú nárok na zákonný podiel na majetku po Vás.

V niektorých prípadoch je možné uvažovať aj o zvereneckom fonde, avšak jeho využitie na Slovensku je zatiaľ obmedzené a administratívne náročné.

Uvádzame ďalej, že ak by dcéra zomrela pre Vami a bez závetu a bola by vydatá, jej manžel by dedil spolu s jej súrodencom (Vaším synom). Ak by dcéra nemala deti, jej manžel by mohol dediť polovicu jej podielu. Ak by dcéra mala závet, v ktorom by manžela vylúčila, ten by mohol byť vydedený, ale ak by bol neopomenuteľným dedičom (napr. ak by mali spoločné deti), musel by dostať povinný podiel.

Odporúčam konzultovať konkrétny postup s advokátom resp. notárom. Pokiaľ ide o spísanie konkrétnych listín /darovacie zmluvy, dohoda o vecnom bremene/ môžete nás kontaktovať a preberieme aj otázky dedenia podľa konkrétnej situácie.

Dobrý deň,
v dedičskom konaní sa započítava aj hodnota darov, ktorú poručiteľ daroval počas svojho života dedičom. Ak teda manžel dostal od poručiteľa viac ako jeho sestra, tak sestra môže žiadať započítať tento dar. Ide o ust. § 484 Občianskeho zákonníka: 

Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.

Dobrý deň,
v prípade, ak Vám manžel daruje počas života polovicu majetku v jeho výlučnom vlastníctve, tak jeho deti túto zmluvu budú môcť napadnúť, avšak až po jeho smrti, nakoľko až potom môžu mať naliehavý právny záujem na určení či tu právo je alebo nie. 

Čo sa týka dedenia. Tak po Vás za situácie ako popisujete bez zriadenia závetu, bude dediť iba Váš manžel, nakoľko by sa dedilo v druhej dedičskej skupine podľa ust. § 474 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka:

(1) Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.   (2) Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.

Dobrý deň,

po prečítaní vašej otázky nemôžem neuviesť, že ma skutočne mrzí do akej situácií sa vaša babka dostala. Darca má však právo žiadať vrátenie daru od dedičov obdarovaného iba v prípade, ak by sa už sám obdarovaný počas života dopustil voči nemu alebo členom jeho rodiny takého správania, ktorým by hrubo porušil dobré mravy. Pokiaľ sa aj on k darkyni správal "zle",  potom má darkyňa právo domáhať sa vrátenia daru.  V zmysle súdnej praxe treba pod pojmom správanie sa spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy rozumieť v praktickej rovine také správanie obdarovaného ako napríklad, že sa dopúšťa fyzického násilia, hrubých urážok voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Naopak ak sa takéhoto konania syn darkyne (obdarovaný) nedopustil a dar sa stal predmetom dedičstva, žiadať o vrátenie daru od dedičov obdarovaného žiaľ nie je možné. 

Dobrý deň, právo napadnúť darovaciu zmluvu je osobným právom darcu, ktoré neprechádza na jeho právnych nástupcov, teda aj na dedičov. To znamená, že ako dedič nie je oprávnený napadnúť darovaciu zmluvu, ktorá bola uzavretá pred dedením. Toto platí, ak sa darovacia zmluva spĺňa všetky predpísané náležitosti právneho úkonu . Ak by ste potrebovali ďalšie právne poradenstvo, radi Vám pomôžeme, konzultáciu si môžete objednať cez našu webovú stránku www.ficek.sk.

Dobrý deň, v prípade otázky týkajúcej sa možnosti napadnúť dedičstvo, je potrebné rozlišovať medzi právnymi úkonmi vykonanými za života zosnulého a dedičským konaním. Ak bola nehnuteľnosť prevedená za života zosnulej na vnuka, tento úkon nie je predmetom dedičského konania a nenapadá sa v rámci neho. Je však možné, že by mohli byť dôvody na napadnutie tohto právneho úkonu pred súdom, napríklad z dôvodu nátlaku, podvodu alebo chyby vo vôli.

Každý prípad je však špecifický, a preto odporúčam obrátiť sa na advokáta, ktorý detailne prehodnotí všetky okolnosti prípadu, vrátane možnosti a podmienok napadnutia právnych úkonov vykonaných zosnulou za jej života. Pre podrobnejšiu konzultáciu si môžete objednať stretnutie cez našu webovú stránku www.ficek.sk.

Dobrý deň, podľa slovenskej právnej úpravy, darovacia zmluva predstavuje záväzkovoprávny vzťah, pri ktorom darca niečo bezodplatne prenecháva alebo sľubuje prenechať obdarovanému, a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma. V prípade darovania nehnuteľnosti musí byť darovacia zmluva písomná, aby bola platná. Čo sa týka vyplatenia súrodencov vašej priateľky, je dôležité mať na pamäti, že darovacia zmluva je bezodplatný právny vzťah, pričom darca prevezme záväzok len voči obdarovanému, a súrodenci vašej priateľky by neboli stranami tejto zmluvy. Ich vyplatenie by preto malo byť riešené osobitnou dohodou medzi vami, priateľkou a jej súrodencami, ideálne s pravne záväzným ujednaním, ktoré jasne stanovia podmienky v prípade, ak by si robili nároky na pozemok po prijatí dohodnutých finančných sum.

Vo všeobecnosti, vyplatenie súrodencov a vystavenie príslušných platobných dokladov by mohlo slúžiť ako dôkaz o vyplatení, no v prípade súdnych sporov je dôležité mať dôkladne prepracované a právne ujednané dokumenty, ktoré jasne vylučujú možnosť nárokovania pozemku súrodencami v budúcnosti. Pretože nikto sa nemôže vzdať práv, ktoré vzniknú v budúcnosti. 

Avšak, je dôležité zdôrazniť, že darovaním nehnuteľnosti môžu vzniknúť aj ďalšie právne otázky alebo daňové dôsledky, preto odporúčame konzultovať túto situáciu s našim právnikom špecializovaným na majetkové právo.

Tiež treba myslieť na to, ze obchádzanie zákona, spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Nesmie to byť formulované ako vyplatenie pozemku kvôli zdaneniu. To či reálne má zaplatiť daň závisí od množstva okolností. 

Dobrý deň, úvodom musíme uviesť, že zrejme bolo chybou, že ste pri dedičskom konaní po úmrtí matky súhlasili s tým, aby váš podiel na dedičstve prešil výlučne na vášho otca, lebo týmto krokom ste mohli predísť terajšej situácii. Plne chápame vašu situáciu, ktorú považujete za krivdu voči vašej osobe.

Ak sa váš otec rozhodol, že dom daruje vašej sestre, potom vy ako jeho potomok s tým nič právne urobiť nemôžete, lebo otec je vlastníkom nehnuteľnosti a môže so svojim majetkom nakladať pdoľa svojho uváženia a nepotrebuje k tomu váš súhlas ako svojho potomka resp. budúceho dediča.

V prípade, že by došlo k úmrtiu otca, potom sa vašej sestre na jej dedičský podiel započíta hodnota darovaného domu a o toľko bude sestra menej dediť. Tu je však podmienkiu to, aby predmetom dedenia po otcovi bol majetok nejakej hodnoty, ktorý by toto započítanie umožnil. Ak predmetom dedenia už nebude nič, potom sestra nie je povinná vám nič vyplácať.

Preto najspravodlivejšie riešenie by bolo, aby otec dom daroval vám a vašej sestre a to v rovnakom pomere k celku, pričom môžete otcovi uviesť, že toto si priala aj vaša mama. Právne je to však nevymožiteľné, aby otec dom resp. podiel na dome daroval aj vám.

Dobrý deň, z otázky vyplýva, že byt je vo výlučnom vlastníctve vášho brata a to na základe darovacej zmluvy. Uvádzame, že v zmysle ust. § 143 Obč. zákonníka predmetný byt nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a teda v prípade rozvodu predmetný byt nebude predmetom vyporiadania BSM. Manželka nemá teda právny nárok na vyplatenie podielu z predmetného bytu.

Aj keď sa v otázke nepýtate na ďalej uvedené, poznamenávame, že ak by došlo k úmrtiu brata, byt bude predmetom dedenia a dedičmi bytu budú manželka vášho brata a jeho vlastné deti, všetci v rovnakom pomere k celku. V tomto smere je preto možné, aby brat spísal závet ohľadom tohto darovaného bytu a ako dedičov stanovil napr. výlučne svoje deti. Manželka nebude môcť predmetný závet napadnúť z dôvodu, že nie je dedičom a to preto, že manželka nie je neopomenuteľným dedičom. Neopomenuteľnými dedičmi v zmysle ust. Obč. zákonníka sú výlučne deti vášho brata.