Dedenie a napadnutie darovacej zmluvy

Dobrý deň,
v prípade, ak Vám manžel daruje počas života polovicu majetku v jeho výlučnom vlastníctve, tak jeho deti túto zmluvu budú môcť napadnúť, avšak až po jeho smrti, nakoľko až potom môžu mať naliehavý právny záujem na určení či tu právo je alebo nie. 

Čo sa týka dedenia. Tak po Vás za situácie ako popisujete bez zriadenia závetu, bude dediť iba Váš manžel, nakoľko by sa dedilo v druhej dedičskej skupine podľa ust. § 474 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka:

(1) Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.   (2) Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.

Dobrý deň,

po prečítaní vašej otázky nemôžem neuviesť, že ma skutočne mrzí do akej situácií sa vaša babka dostala. Darca má však právo žiadať vrátenie daru od dedičov obdarovaného iba v prípade, ak by sa už sám obdarovaný počas života dopustil voči nemu alebo členom jeho rodiny takého správania, ktorým by hrubo porušil dobré mravy. Pokiaľ sa aj on k darkyni správal "zle",  potom má darkyňa právo domáhať sa vrátenia daru.  V zmysle súdnej praxe treba pod pojmom správanie sa spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy rozumieť v praktickej rovine také správanie obdarovaného ako napríklad, že sa dopúšťa fyzického násilia, hrubých urážok voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Naopak ak sa takéhoto konania syn darkyne (obdarovaný) nedopustil a dar sa stal predmetom dedičstva, žiadať o vrátenie daru od dedičov obdarovaného žiaľ nie je možné. 

Dobrý deň, právo napadnúť darovaciu zmluvu je osobným právom darcu, ktoré neprechádza na jeho právnych nástupcov, teda aj na dedičov. To znamená, že ako dedič nie je oprávnený napadnúť darovaciu zmluvu, ktorá bola uzavretá pred dedením. Toto platí, ak sa darovacia zmluva spĺňa všetky predpísané náležitosti právneho úkonu . Ak by ste potrebovali ďalšie právne poradenstvo, radi Vám pomôžeme, konzultáciu si môžete objednať cez našu webovú stránku www.ficek.sk.

Dobrý deň, v prípade otázky týkajúcej sa možnosti napadnúť dedičstvo, je potrebné rozlišovať medzi právnymi úkonmi vykonanými za života zosnulého a dedičským konaním. Ak bola nehnuteľnosť prevedená za života zosnulej na vnuka, tento úkon nie je predmetom dedičského konania a nenapadá sa v rámci neho. Je však možné, že by mohli byť dôvody na napadnutie tohto právneho úkonu pred súdom, napríklad z dôvodu nátlaku, podvodu alebo chyby vo vôli.

Každý prípad je však špecifický, a preto odporúčam obrátiť sa na advokáta, ktorý detailne prehodnotí všetky okolnosti prípadu, vrátane možnosti a podmienok napadnutia právnych úkonov vykonaných zosnulou za jej života. Pre podrobnejšiu konzultáciu si môžete objednať stretnutie cez našu webovú stránku www.ficek.sk.

Dobrý deň, podľa slovenskej právnej úpravy, darovacia zmluva predstavuje záväzkovoprávny vzťah, pri ktorom darca niečo bezodplatne prenecháva alebo sľubuje prenechať obdarovanému, a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma. V prípade darovania nehnuteľnosti musí byť darovacia zmluva písomná, aby bola platná. Čo sa týka vyplatenia súrodencov vašej priateľky, je dôležité mať na pamäti, že darovacia zmluva je bezodplatný právny vzťah, pričom darca prevezme záväzok len voči obdarovanému, a súrodenci vašej priateľky by neboli stranami tejto zmluvy. Ich vyplatenie by preto malo byť riešené osobitnou dohodou medzi vami, priateľkou a jej súrodencami, ideálne s pravne záväzným ujednaním, ktoré jasne stanovia podmienky v prípade, ak by si robili nároky na pozemok po prijatí dohodnutých finančných sum.

Vo všeobecnosti, vyplatenie súrodencov a vystavenie príslušných platobných dokladov by mohlo slúžiť ako dôkaz o vyplatení, no v prípade súdnych sporov je dôležité mať dôkladne prepracované a právne ujednané dokumenty, ktoré jasne vylučujú možnosť nárokovania pozemku súrodencami v budúcnosti. Pretože nikto sa nemôže vzdať práv, ktoré vzniknú v budúcnosti. 

Avšak, je dôležité zdôrazniť, že darovaním nehnuteľnosti môžu vzniknúť aj ďalšie právne otázky alebo daňové dôsledky, preto odporúčame konzultovať túto situáciu s našim právnikom špecializovaným na majetkové právo.

Tiež treba myslieť na to, ze obchádzanie zákona, spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Nesmie to byť formulované ako vyplatenie pozemku kvôli zdaneniu. To či reálne má zaplatiť daň závisí od množstva okolností. 

Dobrý deň, úvodom musíme uviesť, že zrejme bolo chybou, že ste pri dedičskom konaní po úmrtí matky súhlasili s tým, aby váš podiel na dedičstve prešil výlučne na vášho otca, lebo týmto krokom ste mohli predísť terajšej situácii. Plne chápame vašu situáciu, ktorú považujete za krivdu voči vašej osobe.

Ak sa váš otec rozhodol, že dom daruje vašej sestre, potom vy ako jeho potomok s tým nič právne urobiť nemôžete, lebo otec je vlastníkom nehnuteľnosti a môže so svojim majetkom nakladať pdoľa svojho uváženia a nepotrebuje k tomu váš súhlas ako svojho potomka resp. budúceho dediča.

V prípade, že by došlo k úmrtiu otca, potom sa vašej sestre na jej dedičský podiel započíta hodnota darovaného domu a o toľko bude sestra menej dediť. Tu je však podmienkiu to, aby predmetom dedenia po otcovi bol majetok nejakej hodnoty, ktorý by toto započítanie umožnil. Ak predmetom dedenia už nebude nič, potom sestra nie je povinná vám nič vyplácať.

Preto najspravodlivejšie riešenie by bolo, aby otec dom daroval vám a vašej sestre a to v rovnakom pomere k celku, pričom môžete otcovi uviesť, že toto si priala aj vaša mama. Právne je to však nevymožiteľné, aby otec dom resp. podiel na dome daroval aj vám.

Dobrý deň, z otázky vyplýva, že byt je vo výlučnom vlastníctve vášho brata a to na základe darovacej zmluvy. Uvádzame, že v zmysle ust. § 143 Obč. zákonníka predmetný byt nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a teda v prípade rozvodu predmetný byt nebude predmetom vyporiadania BSM. Manželka nemá teda právny nárok na vyplatenie podielu z predmetného bytu.

Aj keď sa v otázke nepýtate na ďalej uvedené, poznamenávame, že ak by došlo k úmrtiu brata, byt bude predmetom dedenia a dedičmi bytu budú manželka vášho brata a jeho vlastné deti, všetci v rovnakom pomere k celku. V tomto smere je preto možné, aby brat spísal závet ohľadom tohto darovaného bytu a ako dedičov stanovil napr. výlučne svoje deti. Manželka nebude môcť predmetný závet napadnúť z dôvodu, že nie je dedičom a to preto, že manželka nie je neopomenuteľným dedičom. Neopomenuteľnými dedičmi v zmysle ust. Obč. zákonníka sú výlučne deti vášho brata.

Dobrý deň,
vo veci uvádzame, že pokiaľ nebola spísaná žiadne zmluva, potom vy sa nedomôžete podielu na predajnej cene bytu. Ide aj o to, že ak stará mama byt darovala svojmu synovi, on môže s bytom nakladať podľa svojho uváženia.

Z otázky predpokladáme, že dedičské konanie ešte neprebehlo, preto v dedičskom konaní po starej mame žiadajte započítanie predmetného daru na dedičský podiel brata vášho nebohého otca, čo v podstate znamená, že o toľko bude menej dediť, resp. po svoje matke /vašej starej matke/ už nezdedí nič, lebo jeho dedičský podiel je vyčerpaný darovaným bytom. Podstatné však je čo bude predmetom dedenia po starej matke. Keďže váš otec zomrel, dedičom po ňom v dedičskom konaní budete vy ako vnučka starej matky.

Dobrý deň,
zákon nerozlišuje, či bol dar pred manželstvom alebo po ňom. Dôležité je to, kto daroval komu a ci nešlo o obvyklé darovanie. Takže nasledujúca manželka má právo žiadať započítanie daru deťom z predchádzajúceho manželstva. 

Dobrý deň,
v prípade, že by vám mama darovala byt, teda boli by ste jedinou obdarovanou, potom byt by bol vo vo vašom výlučnom vlastníctve. Byt by teda nepatril ani do podielového spoluvlastníctva manželov, čo vyplýva z ust. § 143 Obč. zákonníka.

Uvádzame ďalej, že ak by došlo k vášmu úmrtiu, zákonnými dedičmi bytu by sa stali vašej dve deti a manžel, všetci v rovnakom pomere k celku, čo vyplýva z ust. § 473 Obč. zákonníka. Ak chcete, aby výlučnými vlastníkmi bytu v prípade vášho úmrtia by boli výlučne vaše dve deti, môžete spísať závet, kde ustanovíte vaše dve deti ako jediných závetných dedičov a určíte aj podiely na byte. Závet odporúčam nechať spísať notárovi. Manžel nebude môcť napadnúť tento závet z dôvodu, že sa nestane dedičom tohto bytu a to z jednoduchého dôvodu, že manžel nie je neopomenuteľným dedičom v zmysle ust. § 479 Obč. zákonníka. Neopomenuteľnými dedičmi sú výlučne deti bez ohľadu na to či sú plnoleté alebo maloleté.