Prepis rodičovského domu bez súhlasu súrodencov

Dobrý deň,

áno, svoj podiel na nehnuteľnosti môžete previesť na Vášho manžela aj bez súhlasu ostatných súrodencov, resp. spoluvlastníkov nehnuteľnosti, nakoľko Váš manžel pre Vás predstavuje blízku osobu, pri prevode na ktorú sa neuplatňuje predkupné právo ostatných spoluvlastníkov. Uvedené ustanovuje § 140 Občianskeho zákonníka: 

"Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov."

Pojem blízka osoba je definovaný § 116 Občianskeho zákonníka: 

"Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu."

Dobrý deň,

žiaľ k takýmito situáciáciami sa v mojej praxi stretávam často.

Ak vaša mama prepísala rodičovský dom na sestru, počas svojho života, mala na to oprávnenie, pretože ako vlastník nehnuteľnosti môže s ňou voľne nakladať. V dedičskom konaní po jej smrti však môžete žiadať započítať darovaný majetok na dedičský podiel sestry, avšak to predpokladá, že existuje nejaký zvyšný majetok na dedenie po vašej mame. Ak by tomu tak nebolo, potom je to naozaj chúlostivá situácia.

Pokiaľ ide o vašu možnosť získať vyplatenie podielu od sestry, to je výlučne na dobrej vôli Vašej sestry, nakoľko ju k tomu nezaväzuje žiadny zákon. Nie je povinná Vám nič vyplatiť, ak nehnuteľnosť dostala od matky darom. Môžete sa s ňou však pokúsiť na tom dohodnúť s poukazom na príncíp spravodlivosti. 

Čo by ešte prichádzalo v úvahu by bolo predkúmať platnosť darovacej zmluvy. Na toto by som sa však nespoliehala. Alebo ešte je možnosť žiadať vrátenie daru zo strany matky, avšak to len za predpokladu, že by sa voči nej alebo členom jej rodiny sestra dopustila konania hrubo porušujúceho dobré mravy. 

Dobrý deň,

vo Vašom prípade je dôležité rozlíšiť, ktorý majetok patrí do dedičstva po Vašom manželovi. Keďže manžel zomrel, jeho podiel na spoločnom majetku (ak bol dom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - BSM) sa bude deliť medzi dedičov. Vy ako manželka a Vaše tri deti (syn a dve dcéry) dedíte rovnakým dielom.

Pri dedičskom konaní máte možnosť dosiahnuť dohodu medzi dedičmi. Ak by ste chceli previesť svoj podiel na syna, môžete to urobiť darovacou zmluvou. Avšak, dcéry by museli súhlasiť s takýmto riešením, lebo majú právo na svoj podiel z dedičstva.

Ak by dcéry nesúhlasili, môžu požadovať vyplatenie ich podielu od syna, ak sa rozhodne stáť jediným vlastníkom nehnuteľnosti. V opačnom prípade môžu žiadať o súdne rozdelenie majetku alebo jeho predaj a rozdelenie výťažku medzi dedičov.

Môžete dospieť k dohode pred návštevou notára a na notárskom úrade sa potom dohodnúť. Notári obyčajne po predvedení dedičstva urobia este zmluvu o prevode. 

Dobrý deň, Váš otec môže so svojim majetkom počas svojho života nakladať podľa svojho uváženia a teda aj darovať podiel na nehnuteľnosti Vášmu bratovi a to bez toho, aby Vás o tom informoval alebo žiadal od Vás súhlas. Vyplatenie od brata prípadne otca žiadať nemôžete, lebo na to nie je právny dôvod.

Z otázky predpokladáme, že otec je výlučným vlastníkom domu a preto v prípade jeho úmrtia /i keď ste sa na to nepýtali, za čo sa ospravedlňujeme/, v dedičskom konaní budete žiadať, aby predmetný dar pre Vášho brata od otca bol započítaný na jeho dedičský podiel a o toľko bude Váš brat menej dediť, prípadne nezdedí nič, keďže darovaním podielu na dome bude jeho podiel na dedičstve vyčerpaný /§ 484 Občianskeho zákonníka/.

Dobrý deň, najlepšie by bolo mamu poučiť, aby najmladšej sestre nič nepodpisovala. Ak by k tomu naozaj došlo, potom bude ťažké preukazovať, že zmluva je neplatná. Najmä vy ako deti by ste takúto zmluvu mohli napadnúť až po smrti matky. Pred smrťou jedine sama matka.

Ak by ju skutočne zmanipulovala, potom by bolo potrebné pri napadnutí zmluvy preukazovať napr. lekárskymi správami, z ktorých bude zrejmé, že matka nebola spôsobilá posúdiť svoje konanie a jeho následky v čase podpisu zmluvy alebo prostredníctvom svedkov. 

Dobrý deň, rozumieme vašej situácií. Vy ako dcéra nemôžete napadnúť darovaciu zmluvu dokiaľ Vaša mama žije. Toto právo by vám vzniklo až po jej smrti. Kto by však zmluvu mohol teraz napadnúť je Vaša mama. Žalobu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy by bolo nevyhnutné podložiť konkrétnymi dôkazmi preukazujúcimi neplatnosť zmluvy. Dôvody pre jej neplatnosť by mohli byť nasledovné skutočnosti: zmluva bola uzatvorená v tiesni, za nápadne nevýchodných podmienok, pod nátlakom, alebo z dôvodu, že vaša matka bola nespôsobilá na právne úkony z dôvodu čoho si v čase podpisu zmluvy neuvedomovala následky svojho konania. Vy ako dedička môžete zmluvu napadnúť až po smrti matky s tým, že rovnako by ste museli vedieť preukázať vyššie uvedené skutočnosti. 

V súčasnosti, nakoľko vaša mama ešte žije, by však do úvahy prichádzalo ešte žiadanie vrátenia daru. O toto by mala požiadať vaša mama ako darkyňa, avšak len za predpokladu, že sa k nej alebo k členom jej rodiny správa jej syn (obdarovaný) tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. V zmysle praxe treba pod hrubým porušením dobrých mravov rozumieť také porušenie, ktoré je sústavné alebo značnej intenzity, teda nejedná sa o hocijaké nevhodné správanie. Ak by uvedená podmienka bola naplnená, matka môže zaslať svojmu synovi žiadosť o vrátenie daru, ktorá by mala byť písomná, nakoľko sa jedná o nehnuteľnosť. Ak  na ňu syn nebude reagovať, môže sa mama obrátiť na súd s tým, že v konaní bude musieť vedieť naplnenie uvedenej podmienky preukázať. 

Dobrý deň,

pokiaľ za života platne prevediete majetok len na jedno z viacerých detí, tento úkon nie je bez ďalšieho napadnuteľný (a to ani po smrti). Pritom nezáleží, či pôjde o darovanie alebo o odplatný prevod. Aby sa to dalo napadnúť, musel by mať právny úkon nejakú vadu, napr. by jedna zo strán bola nespôsobilá na právne úkony a pod.

Dobrý deň,
áno, zmluvu by vedela napadnúť cez tieto ich diagnózy. Najmä ak má prístup k lekárskym správam a vedela by ich predložiť v súdnom konaní. Úspech žaloby by závisel od toho, ako by súdny znalec posúdil ich zdravotný stav v čase podpisu zmluvy. Aj pri miernejších a menej závažných diagnózach som videl znalecké posudky, kde boli ľudia označení za osoby trpiace duševnou poruchou, ktorá mala za následok, že neboli spôsobilí na právne úkony. Ani lekárske správy o tom, že vedia čo robia nemusí v budúcnosti stačiť.

Dobrý deň,
svoju polovicu prepísať na nich viete, avšak neviete zriadiť vecné bremeno práva doživotného užívania a bývania v nehnuteľnosti, nakoľko so zmluvou o zriadení vecného bremena by musela súhlasiť aj sestra ako druhá spoluvlastníčka nehnuteľnosti. K zriadeniu vecného bremena budete potrebovať aj jej podpis na zmluve. Treba preto od nej zistiť, či súhlasí so zriadením vecného bremena a ak áno, za akých podmienok.

Dobrý deň,
ak má zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania a bývania v nehnuteľnosti, tak prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na Vás zo strýka toto právo nezaniká. Ak aj budete vlastníkom nehnuteľnosti, táto osoba (oprávnená z vecného bremena) bude mať stále právo bývať a užívať v tejto nehnuteľnosti. Nebude mať však nárok na nehnuteľnosť. Tzn. že ho nebudete musieť z nehnuteľnosti vyplácať v budúcnosti. Bude mať však doživotné právo užívať nehnuteľnosť.