Podotázka: Rozvod a výživné na deti
(Rozvod)
Dobrý deň, s bývalou manželkou, s ktorou máme dvoch synov 17 a 20 rokov, boli po rozvode súdom zverení do jej starostlivosti. Keďže s manželkou už nežijeme v spoločnej domácnosti od roku 2009, v tom čase som bol nezamestnaný a od rozvodu som platil na oboch synov 26 eur, ktoré stanovil súd v roku 2009 pre potreby priznania sociálnej dávky 145 eur. Zároveň sme sa dohodli s manželkou v zmierovacom konaní, že mi bude platiť výživné 20 eur, čo bola minimálna možná suma. Keďže som mal dlhodobé zdravotné problémy, podarilo sa mi neskôr vybaviť si invalidný dôchodok koncom roka 2009. Ja som momentálne na invalidnom dôchodku, bývalá manželka je zamestnankyňa s.r.o., ktorej majiteľom a konateľom je náš starší syn. V roku 2014 sme boli rozvedení. Súd mi stanovil platiť výživné 80 eur na mladšieho syna a 100 eur na staršieho, pričom vychádzal z môjho aktuálneho dôchodku cca 490 eur s ohľadom na to, že som invalidný dôchodok dostal vyplatený tri roky spätne od jeho priznania. Zároveň vzal do úvahy aj konštatovanie bývalej manželky, "že nič mi nebráni si zvýšiť svoj príjem prácou", čo je pre človeka so 70 % priznaným zdravotným postihnutím takmer nemožné. Po odrátaní výživného zostáva okolo 340 eur, čo je suma pod hranicou životného minima, a k tomu ešte mám platiť polovicu nájomného za spoločný byt cca 70 eur a úver vo výške 125 eur. Minulý rok som podal návrh na zrušenie vyplácania výživného na plnoleté dieťa (20 rokov) z dôvodu, že odkúpil od bývalej manželky spoločnosť a že je tým pádom schopný sa sám uživiť. Vo svojom vyjadrení k môjmu návrhu však uviedol, že je študentom vysokej školy a žiaden príjem zo spoločnosti nemá. Jeho matka, ktorá je teraz zamestnankyňou a spravuje jeho s.r.o., si vykazuje príjem 370 eur, pričom ešte pracuje ako samostatná účtovníčka v externej firme s 15-ročnou praxou. Sudca navrhol pojednávanie v danej veci na máj 2017. Nakoľko neviem z uvedených faktov, či môj návrh je primeraný a bude vôbec akceptovaný, aj keď len vo forme zníženia výživného na syna, chcel by som sa Vás opýtať k môjmu návrhu:
1. Uplatňuje sa aj v danom prípade odstavec zákona o rodine, že "vyživovacia povinnosť platí, až kým sa deti nie sú schopné samy živiť", aj keď je syn majiteľom s.r.o., ale študuje a poberá štipendium? Podľa akých kritérií vlastne postupuje súd pri stanovovaní výšky výživného, ktoré by som mu mal platiť?
2. Je súd povinný preverovať príjmy a majetkové pomery matky, ak je zamestnankyňou s.r.o., kde je v podstate v jej rukách, akú výšku príjmu si stanoví? Zatiaľ doložila len daňové priznanie s.r.o. a daňové priznanie syna. Príjem z externej firmy, kde pracuje, však nepreukázala, lebo si ho faktúruje cez s.r.o. do nákladov.
3. Je bývalá manželka povinná mi aj naďalej platiť manželské výživné, ako som spomenul na začiatku, ktoré bolo stanovené súdom ešte v roku 2009 z dôvodu priznania mi sociálnych dávok, keďže toto uznesenie zrušené
Odpoveď: Rozvod a výživné na deti
(odpoveď odoslaná: 13.04.2017)
Dobrý deň, vyživovacia povinnosť rodiča k svojmu dieťaťu trvá do času, kým dieťa nie je schopné sa živiť samo. Spravidla dieťa túto schopnosť nemá v priebehu štúdia na vysokej škole, keďže sa ešte len na výkon povolania pripravuje, avšak nie je vylúčené, že túto schopnosť nadobudne už počas štúdia (napr. rôzne práce popri štúdiu ale aj podnikanie). Ak Váš syn dosahuje príjem z podnikania prostredníctvom obchodnej spoločnosti, ktorej je spoločníkom a konateľom, z ktorých si dokáže uhrádzať svoje životné potreby, nie je dôvod na ďalšom platení výživného z Vašej strany. Skutočnosť, či Váš syn daný príjem dosahuje, možno zistiť z účtovných dokumentov obchodnej spoločnosti, a to napr. na základe vášho návrhu na vykonanie tohto dôkazu. Podľa § 71 zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká zo zákona a existuje v priebehu trvania manželstva. Nevzniká teda na základe rozhodnutia súdu, súd len určuje jej rozsah, ak jeden z manželov túto povinnosť neplní. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi teda zaniká právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva, teda bez tohto, aby bolo potrebné zrušiť súdne rozhodnutie o povinnosti plniť manželské výživné v určitej výške.
Projekt podporili:
