Zrážky zo mzdy vykonávané na základe dohody

Dobrý deň, ďakujeme za prejavenú dôvweru.

Z otázky vyplýva, že von veci dlhu Vášho zamestnanca voči banke prípadne voči vymáhačskej spoločnosti neexistuje žiadne súdne rozhodnutie /platobný rozkaz alebo rozsudok/. Predpokladáme súčasne, že banka ako veriteľ a ani vymáhačská spoločnosť ani nepodali návrh na súd, keďže uplynula premlčacia doba v zmysle ust. §  101 Obč. zákonníka, ktorá je tri roky a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Naviac teraz vyhlásená splatnosť dlhu nie je podstatná, lebo uplynula premlčacia doba.

Samotná dohoda o zrážkach zo mzdy bola podmienkou poskytnutia úveru bankou a teda banka by úver resp. pôžičku neposkytla ak by dlžník nepodpísal dohodu o zrážkach zo mzdy. Naviac v čase poskytnutia úveru - pôžičky žiadny dlh neexistoval a dlžník nebol v omeškaní. Ak by došlo teoreticky k súdnemu konaniu, súd by predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy by vyhlásil za neplatnú.

Vy ako zamestnávateľ na základe teraz predloženej dohody od vymáhačskej spoločnosti /...a.s./ nevykonávajte žiadne zrážky zo mzdy, lebo zamestnanec by mohol podať žalobu na súd na Vás ako zamestnávateľa.  Naviac nevykonávaním zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy neporušíte Vy ako zamestnávateľ žiadny zákon, lebo neexistuje súdne rozhodnutie, na základe ktorého by ste mali zrážky zo mzdy vykonávať. Vymáhačská spoločnosť Vás za nevykonávanie zrážok zo mzdy nemôže žalovať na súde, lebo uplynula premlčacia doba voči dlžníkovi.

Poznámka : mená spoločností a bánk nezverejňujeme, ale berieme na uvedené informácie ohľad pri zodpovedaní otázky.

V prípade problémov kontaktujte našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň,
z otázky predpokladáme, že vo veci nebolo vydané žiadne súdne rozhodnutie /platobný rozkaz alebo rozsudok/ a že veriteľ nepodal žiadnu žalobu na súd o zaplatenie dlžnej sumy. Ak je to tak a od splatnosti neuhradenej splátky, kedy nastala splatnosť celého dlhu, uplynuli viac ako 3 roky, potom je nárok veriteľa /banka, nebanková spoločnosť/ premlčaný. Platí všeobecná premlčacia doba 3 roky podľa ust. § 101 Obč. zákonníka.

Ak zamestnávateľ teraz vykonáva zrážky zo mzdy a to na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú ste podpísali súčasne s pôžičkou, na toto nie je oprávnený. Ide o to, že ak by ste predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy nepodpísali, banka/nebanková spoločnosť by Vám neposkytla pôžičku.

Odporúčam písomne kontaktovať zamestnávateľa a požiadať ho písomne doporučeným listom, aby zrážky zo mzdy nevykonával, inak sa obrátite na súd so žalobou o zdržanie sa vykonávania zrážok zo mzdy. Súčasne ho požiadajte o výplatu zrazených súm, keďže protiprávne nevyplatenie mzdy zakladá trestný čin. Ak k náprave ohľadom nevyplatenie mzdy nedôjde k náprave, kontaktujte prísl. inšpektorát práce podľa sídla zamestnávateľa.

Súčasne odporúčam kontaktovať advokáta.

Dobrý deň,
informujte o tom dotknutú spoločnosť. Zároveň však o tom upovedomte Vášho zamestnanca a odporučte mu, aby si našiel advokáta, ktorý by mohol prevziať jeho vec voči tejto spoločnosti. Takéto zrážky zo mzdy totiž nie sú zákonné a súd vie voči nim zakročiť.

Dobrý deň, na vami položenú otázku uvádzame, že predpokladáme, že banka ani vymáhačská spoločnosť nepodali žalobu na súd v premlčacej dobe, ktorá v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka je tri roky a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Uvádzate, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere z roku 2007. Nepíšete v otázke od kedy ste boli v omeškaní so splatnou splátkou, keďže súčasne predpokladáme, že zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že neuhradením niektorej zo splátok sa stáva splatný celý dlh naraz.
Uvádzame, že ak banka alebo nebanková spoločnosť nepodali žalobu na súd v premlčacej dobe podľa vyššie uvedneého zákonného ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, potom je pohľadávka banky resp. vymáhačskej spoločnosti premlčaná.  Aj na základe tohto právneho stavu zamestnávateľ teraz po skoro 14 rokoch nemôže vykonávať zrážky zo mzdy a to bez ohľadu na to, že ste podpísali dohodu o zrážkach zo mzdy. Uvádzame, že ak by ste predmetnpú dohodu o zrážkach zo mzdy nepodpísali, nedostali by ste spotrebiteľský úver. Poznámenávame tiež, že ak zamestnávateľ nebude vykonávať zrážky zo mzdy, neporuší žiadny zákon, lebo nie je vydané žiadne súdne rozhodnutie.

Odporúčam zamestnávateľovi uviesť a žiadať ho súčasne, aby nevykonával zrážky zo mzdy, inak sa obrátite na súd so žalobou o zákaz vykonávania zrážok zo mzdy a zamestnávateľ bude musieť znášať všetky trovy konania, vrátane trov právneho zastupovania.

Môžete zamestnávateľovi uviesť aj toto naše stanovisko.

V prípade problémov kontaktujte našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň, k Vami položenej otázke je potrebné najprv uviesť, že v zmysle ust. Zákonníka práce sa pracovný pomer obyčajne končí výpoveďou jednej zo zmluvných strán. Platí, že výpovedná doba plynie od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a končí uplynutím príslušnej výpovednej doby, teda vždy ku koncu mesiaca.

Ak by mal pracovný pomer skončiť okamžitým skončením prac. pomeru, skončením prac. pomeru v skúšobnej dobe, prípadne dohodou zamestnanca a zamestnávateľa, dochádza ku skončeniu prac. pomeru aj v priebehu mesiaca.

Riešenie ponúka Zákonník práce a to v tom, že v prípade dohody o skončení prac. pomeru napr. v priebehu mesiaca pracovný pomer skončí, potom riešením je v samotnej dohode o skončení prac. pomeru uviesť, že pri výplate mzdy za prísl. mesiac, kedy PP končí, budú vyporiadané aj ostatné záväzky zamestnanca voči zamestnávateľovi /vrátenie stravného/, s čím súhlasí zamestnanec aj zamestnávateľ v súlade s ust. § 131 ods. 3  Zákonníka práce. Teda pri uzatvorení dohody o skončení PP je potrebné túto otázky /zrážku zo mzdy/ vopred prešetriť zo strany zamestnávateľa a uviesť konkrétnu sumu zrážky.

Dobrý deň, z otázky vyplýva, že Váš zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy zrejme na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú ste podpísali vymáhačskej spoločnosti resp. nebankovej spoločnosti, teda vo veci nie je vedená exekúcia. Nepíšete v otázke kedy ste podpísali dohodu o zrážkach zo mzdy a od kedy ste boli v omeškaní s platením splátok. Podstatné je aj to, koľko ste si požičali v € a koľko ste uhradili doteraz bez ohľadu na to či išlo o istinu alebo úroky z omeškania a rôzne poplatky.

Je pravdepodobné, že vymáhačská spoločnosť Vás kontaktovala a vyhrážala sa, že ak nepodpíšete dohodu o zrážkach zo mzdy, vec postúpia exekútorovi atď., pričom v čase podpísania dohody Vami bol nárok veriteľa /neban. spoločnosti/ už premlčaný. Všeobecná premlčacia doba je pritom tri roky v zmysle ust. § 101 Obč. zákonníka a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Odporúčame Vám, aby ste písomne požiadali zamestnávateľa, aby prestal vykonávať zrážky zo mzdy, lebo nemá žiadny exekučný titul /rozsudok, platobný rozkaz/. Súčasne odporúčame, aby ste kontaktovali najbližšie Centrum právnej pomoci, aby posúdili Vaše doklady. Možnosťou je obrátiť sa aj na našu advokátsku kanceláriu, aby sme doklady posúdili a vykonali potrebné právne kroky.

Nebankovej spoločnosti alebo vymáhačskej spoločnosti nepodpisujte žiadne uznanie dlhu, dohodu o splátkach alebo dohodu o zrážkach zo mzdy, lebo najskôr uznáte premlčaný dlh.

Dobrý deň,
z otázky usudzujeme, že ste si zobrali pôžičku od nebank. spoločnosti (neuvádzate dátum a sumu), pričom ste sa dostali do omeškania so splátkami, teda prestali ste pôžičku splácať, neuvádzate dátum, kedy došlo k omeškaniu. Pri podpísaní zmluvy o pôžičke ste podpísali aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú ak by ste nepodpísali, nebola by Vám poskytnutá pôžička. Dohoda o zrážkach zo mzdy v prípade súdneho sporu by bola posúdená ako neplatná, lebo v čase jej podpísania neexistoval žiaden dlh.

Uvádzame, že ak od nezaplatenia splatnej splátky uplynuli tri roky, potom v zmysle ust. § 101 a nasl. Obč. zákonníka je nárok veriteľa premlčaný a nemôže vymáhanie dlžnej sumy riešiť tak, že Vášmu zamestnávateľovi pošle dohodu o zrážkach zo mzdy.

Požiadajte písomne zamestnávateľa, aby na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy zrážky z Vašej mzdy nevykonával, lebo sa budete musieť obrátiť na súd o zdržanie sa vykonávania zrážok zo mzdy.

Dobrý deň, 
podľa ust. § 182 ZP platí :
"(1) Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
(2) Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
(3) Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia."

Následne podľa ust. § 184 ZP platí :
"(1) Inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru.
(2) Na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami
a) pri skončení všetkých týchto dohôd,
b) pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov,
c) pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu,
d) na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve,
e) pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.
(3) Ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku."

Z uvedených zák. ustanovení vyplýva, že pokiaľ Váš manžel mal podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti, musí schodok uhradiť resp. on musí preukázať, že za vzniknutý schodok nezodpovedá. Úhrada schodku sa riadi ust. § 189 ZP, ("Pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. Podiel náhrady určený podľa predch. vety nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.")

Z otázky vyplýva, že PP bol ukončený 31.7.2019, pričom manžel je od 28.7.2019 PN. V otázke neuvádzate za aké obdobie je schodok vo výške 42 €, ktorý už aj uhradil.
Otázka úhrady ďalšieho schodku resp. podielu na schodku, ku ktorej zamestnávateľ vyzval Vášho manžela bude závisieť od toho, ktorého obdobia sa týka. Pokiaľ inventarizácia bola vykonaná ku dňu skončenia prac. pomeru a nevznikol schodok, manžel za následne vzniknutý schodok po skončení jeho PP nezodpovedá.
T.j. : Rozhodujúce pre záver o tom, či podiel na schodku má uhradiť je to, či ku dňu skončenia prac. pomeru bola vykonaná inventarizácia resp. za ktoré obdobie zamestnávateľ požaduje uhradiť podiel na schodku. Odporúčame manželovi osobne sa zoznámiť s protokolmi z inventarizácie, ktoré mu musí zamestnávateľ poskytnúť a bez zoznámenia sa s dokladmi z inventarizácie nepodpisovať žiadne uznanie záväzku ani dohodu o zrážkach zo mzdy.
 

Dobrý deň, 

poznamenávame, že došlo k zlúčeniu spoločností, ktoré ste uviedli /mená neuvádzame/. 

Z Vami uvedenej otázky usudzujeme, že sa jedná o nezaplatený dlh zo spotreb. zmluvy Vašim zamestnancom a tento zamestnanec v súvislosti so zmluvou o pôžičke alebo spotreb. úvere podpísal aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Uvedená spoločnosť často kontaktuje zamestnávateľov a zasiela im dohody o zrážkach zo mzdy aj keď vo veci uvedená spoločnosť nemá žiadne súdne rozhodnutie prípadne dlžník /zamestnanec/ istinu uhradil a uvedená spoločnosť na základe predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy sa dožaduje zaplatenia nezákonných úrokov, neprijateľných zmluvných podmienok, a často aj premlčaných nárokov.

Z ust. zákona o spotrebiteľských úveroch a ust. Obč. zákonníka vyplýva, že zabezpečenie plnenia záväzku spotrebiteľa zo spotreb. zmluvy a to formou dohody o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, o čom existuje aj mnoho súdnych rozhodnutí. 

Podľa ust. § 52  Občianskeho zákonníka dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorou sa zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, je tiež spotrebiteľskou zmluvou, o ktorej platí vyvrátiteľná zákonná domnienka podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, že nie je individuálne dojednaná, a spotrebiteľ ako dlžník nemohol ovplyvniť jej obsah, resp. bez podpísania predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy by spotrebiteľovi, Vášmu zamestnancovi, nebol poskytnutý spotrebiteľský úver.

Je mnoho súdnych rozhodnutí a vydaných neodkladných opatrení, ktorými sa zakazuje využiť dohodu o zrážkach zo mzdy a zamestnávateľovi sa zakazuje, aby zrážky zo mzdy vykonával. 

Citujeme z rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. : 5Co/150/2017 z 10. 5. 2017 :

" Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je relatívne bežný spôsob zabezpečenia pohľadávok zo spotrebiteľských úverov, čo vyplýva zo zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, (táto dohoda musí mať osobitnú listinu, osobitné poučenie na tejto listine pre spotrebiteľa)."

Podľa ust. § 551 Obč. zákonníka platí : 

"Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov

(1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

(2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou."

Predpokladáme, že veriteľ Vám predložil aj samotnú dohodu o zrážkach zo mzdy, táto musí mať osobitnú listinu, osobitné poučenie na tejto listine pre spotrebiteľa, a zrážky zo mzdy by ste mohli vykonávať len vo výške podľa dohody, nie v maximálnej výške podľa exekučného poriadku.

Ak predložená dohoda nespĺňa uvedené kritéria vystavili by ste sa riziku žaloby zo strany zamestnanca o nevyplatenie mzdy.

Odporúčame Vám tiež, aby ste kontaktovali Vášho zamestnanca, aby tento vykonal potrebné právne kroky voči uvedenej spoločnosti (napr. vznesenie námietky premlčania, podanie na súd o určenie neplatnosti zmluvy, o vydanie bezdôvodného obohatenia, žalobu o nevykonávanie zrážok zo mzdy). 

Dobrý deň, 
je trochu rozporné v uvedenej otázke, že pracujete ako SZČO a od 1.4.2019  ste spôsobili zamestnávateľovi  škodu. 

Je potrebné vychádzať z textu Vašej zmluvy, buď pracujete ako SZČO, potom sa Váš právny vzťah riadi ust. Obchod. zákonníka, alebo ste riadny zamestnanec a potom sa na Váš vzťah uplatňujú ustanovenia Zákonníka práce.

Agentúra, ktorá Vám prácu sprostredkovala, Vám nemôže vykonávať zrážky zo mzdy prípadne z dohodnutej odmeny v prípade SZČO. 
Nepíšete v čom spočíva spôsobená škoda a na základe čoho usudzujete, že ste túto škodu aj zodpovedný, lebo v otázke uvádzate, že ste "zamestnávateľovi spravili škodu",  to isté sa týka aj pokuty.
Odporúčame jednoducho vyzvať agentúru, ktorá Vám sprostredkovala prácu prípadne zamestnanie, alebo zamestnávateľa, k vráteniu zrazených súm.

Nepodpisujte žiaden doklad, z ktorého by aj teoreticky mohla vyplynúť Vaša zodpovednosť za škodu, resp. uznanie tejto škody, ako ani dohodu o zrážke z Vašej odmeny /mzdy.

Odporúčame vyzvať doporučeným listom agentúru resp. zamestnávateľa, aby Vám vrátil vykonané zrážky a zrazenú pokutu na Váš bankový účet v primeranej lehote /napr. 7 kalendárnych dní/.
V prípade, že k vráteniu už strhnutej pokuty a zrážky nedôjde, odporúčame kontaktovať advokáta a konanie zamestnávateľa a agentúry  oznámiť príslušnému inšpektorátu práce podľa sídla zamestnávateľa a agentúry, ako aj Ústrediu práce, soc. vecí a rodiny v Bratislave.