Odpoveď: Pracovné právo
Dobrý deň, ďakujeme za Vašu otázku, ku ktorej si dovoľujem zaujať nasledovný právny názor.
V § 43 Zákonníka práce sú uvedené podstatné náležitosti pracovnej zmluvy. Podľa tohto ustanovenia:
V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:
a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),
c) deň nástupu do práce,
d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Stručná charakteristika práce je povinnou náležitosťou pracovnej zmluvy. Zastávam právny názor, že pokiaľ v zmluve absentuje stručná charakteristika práce, dochádza k porušeniu Zákonníka práce, nakoľko zamestnanec nevie, čo bude jeho práca obnášať. Stručná charakteristika práce slúži práve na to, aby bolo jasné, čo má zamestnanec od konkrétnej pracovnej pozície očakávať. Národný inšpektorát sa vyjadril, že ide o časté pochybenie zamestnávateľov pri uzatváraní pracovných pomerov.
Pokiaľ ide o druh práce, ten nemusí byť vymedzený len konkrétnou pracovnou pozíciou, ale môže byť vymedzený aj uvedeným pracovných činností. Zamestnávatelia často robia chybu v tom, že druh práce vymedzia veľmi neurčito a široko. Ich cieľom je, aby mohli zamestnancovi prideľovať čo najväčší možný okruh práce, avšak neuvedomujú si, že ak vymedzia druh práce veľmi široko, môže byť právny úkon neplatný z dôvodu neurčitosti.
Ak máte v pracovnej zmluve, ktorú ste podpísali uvedené, že pracujete na pracovnej pozícii POMOCNÁ PRACOVNÍČKA VO VÝROBE ste povinná vykonávať činnosti, ktoré spadajú pod tento druh práce. Podľa môjho názoru môžete odmietnuť vykonávať práce spadajúce pod pracovnú pozíciu recepčnej, pretože prvoradou je pracovná zmluva a nie to, čo je uvedené v zázname o lekárskej prehliadke.
Odporúčam Vám požiadať zamestnávateľa, aby Vám poskytol náplň Vašej práce na druh práce, na ktorom ste sa dohodli v pracovnej zmluve. Ak v tejto náplni budú aj činnosti, ktoré by nespadali pod druh práce dohodnutý v pracovnej zmluve, opäť zastávam názor, že ich nemusíte vykonať.
Ak by Vás za takéto konanie zamestnávateľ chcel postihnúť, napr. za porušenie pracovnej disciplíny, či závažné porušenie pracovnej disciplíny a dal by Vám výpoveď, alebo okamžité skončenie pracovného pomeru, mohli by ste sa brániť.
Nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru ustanovuje § 79 Zákonníka práce:
§ 79
(1) Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
(2) Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.
(3) Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na oznamovateľa kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, ak došlo k skončeniu pracovného pomeru počas poskytovania ochrany podľa osobitného predpisu.
(4) Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak
a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,
b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
(5) V prípadoch ustanovených v odseku 4 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Okrem toho samozrejme môžete dať na zamestnávateľa podnet na inšpektorát práce, ktorý preverí jeho konanie a či jeho konanie je v súlade s pracovnoprávnymi predpismi. Ak by inšpektorát zistil, že konanie nie je v súlade s pracovnoprávnymi predpismi, mohol by mu uložiť za porušenie zákone, ktoré zistil, primeranú sankciu.