Dobrý deň,
pokiaľ ide o dedičské právo, podľa slovenského práva má dieťa – teda aj Vaša dcéra – zo zákona vždy postavenie neopomenuteľného dediča po svojom rodičovi, bez ohľadu na to, či s ním udržiava kontakt alebo nie. To znamená, že ak by otec Vašej dcéry zomrel, Vaša dcéra by mala nárok na dedičstvo po ňom, a to aj v prípade, že s ňou otec nechce byť v kontakte alebo sa o ňu nezaujíma. Tento nárok jej patrí automaticky zo zákona, pokiaľ by nebola výslovne vydedená v zmysle § 469a Občianskeho zákonníka. Dôvody na vydedenie sú však zákonom presne vymedzené a nemožno dieťa vydediť len preto, že s ním rodič nechce byť v kontakte. Vo veci súčasne uvádzame, že otec dieťaťa môže so svojim majetkom za svojho života nakladať podľa svojho uváženia, teda majetok predať, darovať, minúť a následne predmetom dedenia už nebude žiadny majetok. K týmto krokom otec dieťaťa nepotrebuje súhlas nikoho a teda ani Vašej dcéry.
Ak by otec žil v Maďarsku, je potrebné zohľadniť aj medzinárodné právo – konkrétne nariadenie EÚ o dedičstve (č. 650/2012), ktoré určuje, že dedičské konanie sa spravidla vedie podľa práva krajiny, kde mal zosnulý obvyklý pobyt. Ak by mal otec obvyklý pobyt v Maďarsku, dedičské konanie by prebiehalo podľa maďarského práva, avšak aj podľa maďarského práva má dieťa nárok na povinný podiel z dedičstva. V praxi by ste museli kontaktovať notára v Maďarsku, prípadne sa obrátiť na slovenského advokáta so skúsenosťami s cezhraničnými dedičskými konaniami, ktorý by Vás mohol zastupovať v dedičskom konaní.
Čo sa týka kontaktu s otcom, ak otec odmieta kontakt, zákon ho k nemu nemôže donútiť, pokiaľ nejde o povinnosť stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktorú môže určiť súd. Ak je už plnoletá, rozhoduje o kontakte sama a súd otca Vašej dcéry nemôže donútiť, aby s ňou otec udržiaval kontakt, lebo to nemá oporu v zákone.