Trestný čin alebo priestupok?

Dobrý deň,

vo Vašom prípade ide o situáciu, keď Vám bol uložený trest povinnej práce (tzv. trest povinnej práce podľa § 47 Trestného zákona), ktorý ste nesplnili, pretože ste sa nenahlásili na výkon tejto práce na obecnom úrade. Takýto trest sa často ukladá ako alternatíva k nepodmienečnému trestu odňatia slobody, najmä pri menej závažných trestných činoch alebo v prípade spolupáchateľstva.

Ak ste si nesplnili povinnosť a nenastúpili na výkon trestu povinnej práce, súd môže rozhodnúť o premene zvyšku nevykonaného trestu povinnej práce na trest odňatia slobody. Podľa § 47 ods. 4 Trestného zákona, ak odsúdený bez vážnych dôvodov nevykonáva povinnú prácu, súd nariadi výkon zvyšku trestu vo forme odňatia slobody, pričom za každé dve neodpracované hodiny sa započíta jeden deň odňatia slobody. To znamená, že ak ste neodpracovali žiadnu z uložených 200 hodín, hrozí Vám premena tohto trestu na 100 dní odňatia slobody.

Praktický postup je nasledovný: Súd Vás najskôr vyzve, aby ste sa vyjadrili k dôvodom, prečo ste trest nevykonali. Ak preukážete vážne dôvody (napr. zdravotné problémy, ktoré viete doložiť), súd môže rozhodnúť inak. Ak však dôvody nepreukážete alebo nebudú uznané za vážne, súd rozhodne o premene trestu.

Odporúčam Vám čo najskôr kontaktovať obec, príslušný súd alebo probačného a mediačného úradníka a vysvetliť svoju situáciu. Ak máte akékoľvek dôkazy o prekážkach, ktoré Vám bránili v nástupe na výkon trestu, predložte ich. V prípade, že už bolo začaté konanie o premene trestu, odporúčam využiť možnosť právneho zastúpenia advokátom, ktorý Vám môže pomôcť s obhajobou a prípadne navrhnúť alternatívne riešenia. Vo veci môžete kontaktovať aj našu advokátsku kanceláriu.

Rizikom je, že ak sa nebudete aktívne brániť alebo komunikovať so súdom, rozhodne sa vo Vašej neprítomnosti a trest povinnej práce sa Vám premení na trest odňatia slobody.

Dobrý deň,
najskôr je potrebné objasniť, že § 2 ods. 8 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov bol v minulosti súčasťou tohto zákona, avšak v súčasnosti už tento konkrétny odsek v zákone nenájdete, pretože bol zrušený novelou zákona.
Uvádzame, že pôvodné znenie § 2 ods. 8 zákona o priestupkoch bolo nasledovné:
„Za ten istý skutok nemožno uložiť sankciu podľa tohto zákona a podľa iného právneho predpisu.“

Toto ustanovenie vyjadrovalo zásadu „ne bis in idem“, teda zákaz dvojitého postihu za ten istý skutok, alebo inak povedané : nie dva krát o tom istom, tena nie dva krát trestanie, súdenie.

V súčasnosti je táto zásada naďalej rešpektovaná v právnom poriadku Slovenskej republiky, avšak už nie je explicitne uvedená v § 2 ods. 8 zákona o priestupkoch, keďže tento odsek bol zrušený.

Ak potrebujete odkazovať na túto zásadu v odôvodnení, odporúčam odvolať sa priamo na zásadu „ne bis in idem“ a uviesť, že jej obsah bol v minulosti vyjadrený v § 2 ods. 8 zákona o priestupkoch, ktorý však bol zrušený, pričom táto zásada je naďalej rešpektovaná v právnom poriadku SR a vyplýva aj z ústavných princípov a judikatúry. 

Dobrý deň,
v prípade, ak Vám daná osoba dlhuje 500 EUR, tak potom sa o trestný čin nebude jednať, nakoľko táto suma nedosahuje výšku malej škody podľa trestného zákona. Situácia sa však dá riešiť formou žaloby o zaplatenie danej sumy. Úspech sa však bude odvíjať najmä od dôkazov, ktoré vo veci máte. 

Pokúste sa dlžníkovi najprv adresovať výzvu na zaplatenie sumy 500 EUR s tým, že ak Vám nevyhovie, tak potom podáte žalobu na súd, pričom budete požadovať úroky z omeškania, ako aj trovy konania, teda dlžná suma sa ešte zvýši. V prípade, ak dobrovoľne neuhradí, tak potom bude potrebné podať žalobu na súd. Predtým Vám však odporúčam navštíviť advokáta, aby vyhodnotil aj dôkaznú situáciu. 

Dobrý deň,

ak bola hodnota telefónu vyššia ako 700,- eur, orgány činné v trestnom konaní môžu Vaše konanie posúdiť ako podozrenie z trestného činu krádeže podľa § 212 Trestného zákona, s trestnou sadzbou až do dvoch rokov odňatia slobody. Ak bola hodnota nižšia, môže sa jednať o priestupok, no aj ten sa rieši na polícii. Za priestupok tohto charakteru (§ 50 zákona o priestupkoch) možno uložiť pokutu do 1.400 eur, v blokovom konaní do 500 eur a v rozkaznom konaní do 1.000 eur. Súčasne vám bude uložná povinnosť nahradiť škodu, ktorá vašim konaním poškodenému vznikla. V praxi je dôležité komunikovať s políciou a vysvetliť, ako k činu došlo.

Dobrý deň,

v  prípade, že vám majiteľ firmy dlhuje peniaze a vyhýba sa ich vráteniu, potom vám odporúčam riešiť vec súdnou cestou, podaním žaloby o zaplatenie. Skôr než ju pošlete, odporúčam vám na adresu dlžníka zaslať mimosúdnu výzvu na zaplatenie, ak táto zostane bezvýsledná, podajte žalobu. V žalobe je nutné opísať ako dlh vznikol a preukázať to dôkazmi. Napr. ak ste majiteľovi peniaze požičali, potom by bolo nutné, aby ste súdu preukázali vznik pôžičky a tiež, že ste mu peniaze reálne odovzdali. Súdne konanie je totiž dôkazné konanie a úspech v spore môže mať len ten žalobca, ktorý svoj nárok preukáže. 

Prostriedky trestného práva sú krajnými prostriedkami nápravy protiprávneho stavu, takto sa na to pozerajú aj orgány činné v trestnom konaní. Preto, ak by ste podali trestné oznámenie na dlžníka, s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote by ho OČTK odmietli s poukazom na zásadu ultima ratio a odkázali by Vás na riešenie veci civilnoprávnou cestou - začatie občianskoprávneho konania, a to podaním žaloby o zaplatenie. 

Ak by ste potrebovali s vypracovaním žaloby pomôcť, neváhajte sa obrátiť na advokáta. 

Dobrý deň,

za súčasného právneho stavu musí byť spôsobená škoda minimálne vo výške 700 eur a 1 cent, preto v uvedenom prípade by sa mohlo jednať skôr o priestupok a nie trestný čin, avšak musel by sa preukázať úmysel dotyčnej osoby, že od počiatku Vás chcela podviesť a peniaze nezaplatiť. 

Okrem vyššie uvedeného sa však dajú použiť prostriedky civilného práva, a na dotyčnú osobu podať žaloba na súd. Pred podaním žaloby Vám však odporúčam podrobne oboznámiť s prípadom advokáta, aby vyhodnotil dôkladne Váš prípad a ustálil, či by malo podanie žaloby zmysel, najmä vyhodnotil dôkazy, ktoré k veci máte, nakoľko pred súdom je potrebné svoje tvrdenia aj preukázať. 

Dobrý deň,
ak ste ešte nebol odsúdený za trestný čin a dopustili ste sa trestného činu krádeže, tak potom Vám hrozí trest odňatia slobody v zmysle ust. § 212 Trestného zákona s hornou hranicou trestu v dĺžke 2 roky. Toto je trest podľa základnej skutkovej podstaty. V prípade, ak by bola napríklad spôsobená väčšia škoda alebo by k spáchaniu pristúpila iná priťažujúca okolnosť, tak by hrozil vyšší trest. V prípade však, ak ste doposiaľ neboli trestaný a hrozí Vám nižšia trestná sadzba do 4 rokov, tak zvyknú súdy využívať aj podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody, bez alebo s probačným dohľadom. 

Dobrý deň,
áno, v prípade, ak je poškodených osôb viac, tak bude vhodné podať spoločné trestné oznámenie. Minimálna výška spôsobenej škody je v súčasnosti 700 eur a 1 cent. V takomto prípade by sa tiež mohlo jednať o pokračovací trestný čin, pri ktorom sa škoda sčítava. Trestné oznámenie môžete podať spoločne ústne do zápisnice alebo písomne poštou na polícií alebo prokuratúre. 

Dobrý deň,
vzhľadom na možnú výšku škody sa v tomto prípade bude jednať o priestupok. Zaplatenú sumu peňazí však môžete žiadať aj prostredníctvom civilného konania. Môžete adresovať predávajúcemu výzvu, aby Vám v lehote 7 dní tovar dodal, inak nech výzvu považuje za odstúpenie od zmluvy. Následne môžete požadovať vrátenie zaplatenej sumy, pričom, ak Vám túto predávajúci nevráti, tak môžete podať žalobu na súd. V súdnom konaní však bude potrebné preukázať, že kúpnu cenu ste riadne predávajúcemu zaplatili. Na tieto účely môže poslúžiť výpis z účtu, prípadne SMS komunikácia.

Dobrý deň, píšeme náš názor :

Keďže lístky, za ktoré ste zaplatili 160 € Vám neboli zaslané, predpokladáme, že ide o podvod.

Odporčúam menovaného vyzvať k vráteniu sumy 160 € /zrejme je už aj po zápase/ a v prípade, že dlžnú sumu nevráti, upozornite ho na to, že vec oznámite polícii. AK k vráteniu sumy 160 € nedôjde, odporúčam kontaktovať banku, aby vyzvala príjemcu peňazí, aby ich vrátil. Ak k vráteniu peňazí na základe výzvy banky nedôjde, banka Vám poskytne meno majitela účtu a peniaze budete musieť vymáhať cestou súdu.

Je možné, že došlo k zneužitiu občianskeho perukazu osoby, ktorá o tom ani nevie. Osoba na občianskom preukaze nemusí byť totožná s osobou, ktorej ste poslali peniaze na bankový účet a preto odporúčam vec oznámiť polícii.