Dobrý deň,
v prvom rade je potrebné konštatovať, že slovenský právny poriadok rozlišuje medzi viacerými stupňami ublíženia na zdraví. Drobné ublíženie na zdraví (bližšie v zákone o priesupkoch nevymedzené) je priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu.
Ak ide hoci aj o úmyselné ublíženie na zdraví iného, ale toto ublíženie nedosiahne stupeň potrebný na to, aby bolo považované za trestný čin ublíženia na zdraví, pôjde spravidla o priestupok. V priestupkovom konaní je možné uplatniť len majetkovú škodu s tým, že ak bude v priestupkovom konaní zistený páchateľ priestupku a spoľahlivo zistená výška majetkovej škody poškodeného, bude vinnému v prípade, že dobrovoľne majetkovú škodu nenahradí, uložená povinnosť nahradiť túto škodu. Majetkovou škodou sa pritom rozumejú aj majetkové hodnoty (majetok - napr. finančné prostriedky), ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby bola vec uvedená do predchádzajúceho stavu.
V prípade, ak intenzita poškodenia zdravia bude vyššia ako "drobné ublíženie na zdraví", pôjde o poškodenie zdravia, ktoré je už chránené prostriedkami trestného práva. Konkrétne zdravie je proti vyššej miere poškodenia ako je len drobné poškodenie chránené primárne prostredníctvom trestného činu ublíženia na zdraví. Ublížením na zdraví sa v trestnom práve rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
V zmysle judikatúry sa za ublíženie na zdraví považuje porucha zdravia poškodeného, ktorá mu sťažuje obvyklý spôsob života alebo výkon obvyklej činnosti po dobu okolo siedmich dní, avšak neplatí to absolútne. Súdy sa pri posudzovaní konkrétneho poškodenia zdravia ako ublíženia na zdraví z hľadiska trestného práva neriadia mechanicky len kritériom dĺžky pracovnej neschopnosti alebo doby trvania poruchy zdravia, ale hodnotia všetky okolnosti, predovšetkým povahu poruchy, akými príznakmi sa porucha prejavovala, ktorý orgán alebo ktorá funkcia bola narušená, aká bola bolestivosť poranenia a jej intenzita, aké lekárske ošetrenie si poranenie vyžiadalo a do akej miery porucha zdravia narušila obvyklý spôsob života poškodeného, vrátane toho, či a na akú dobu ho vyradila z pracovného procesu (napr. judikát R 16/1986, B 52/5/1972 či NR 2 Tz 32/1973). Či bude v danom prípade možno udretie päsťou do tváre, v ktorého dôsledku dôjde k vybitiu zubov poškodeného, považovať za ublíženie na zdraví ktoré je trestným činom, alebo len drobné ublíženie na zdraví, ktoré je priestupkom, bude teda závisieť od súhrnného posúdenia všetkých uvedených kritérií. Z judikatúry súdov však vyplýva, že súdy spravidla vybitie viacerých zubov kvalifikovali ako trestný čin ublíženia na zdraví (napr. judikát R 21/1984, R 6/1967-II, rozhodnutie Okresného súdu Martin 3T/115/2012).
Podľa trestného poriadku je poškodeným každý, komu bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda, alebo boli porušené alebo ohrozené jeho iné zákonom chránené práva alebo slobody. Z hľadiska tejto defínice je aj každý, na kom bol spáchaný trestný čin ublíženia na zdraví, v trestnom konaní v postavení poškodeného. Jedným z práv poškodeného v trestnom konaní je právo uplatniť si nárok na náhradu škody, a to v tzv. adhéznom konaní, ktoré splýva s trestným konaním, najmä pokiaľ ide o dokazovanie výšky, resp. rozsahu škody. V prípade spôsobenia škody na zdraví sa v adhéznom konaní odškodňujú okrem iného nároky vyplývajúce z bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, prípadne aj preukázaná strata na zárobku.
Na základe uvedeného - keďže Vám bolo ublížené na zdraví udretím do tváre päsťou, v dôsledku čoho Vám boli vybité dva predné zuby - je nutné podľa judikatúry prikloniť sa skôr k záveru, že bol na Vás spáchaný trestný čin ublíženia na zdraví. Súčasne je ale potrebné upozorniť na skutočnosť, že táto právna kvalifikácia (teda posúdenie či ide o trestný čin alebo priestupok) bude závisieť aj od ostatných kritérií, ktoré sme uviedli vyššie a ktoré nie sú vo Vašom opise uvedené. V závislosti od týchto ostatných kritérií je možné, že orgány činné v trestnom konaní by mohli dospieť aj k inému právnemu záveru (napr. že nejde o tresný čin ale o priestupok a pod.).
V prvom rade Vám teda možno odporúčiť, aby ste podali trestné oznámenie na neznámeho páchateľa na polícii alebo na prokuratúre. Tento krok je vo Vašom prípade dôležitý pretože nepoznáte páchateľa. Orgány činné v trestnom konaní by boli na základe Vami podaného trestného oznámenia povinné vo veci konať - okrem iného vykonávať úkony smerujúce k zisteniu podozrivých osôb, resp. páchateľa. Súčasne by bolo vhodné, aby ste mali lekárske potvrdenie, príp. iné dokumenty, či svedkov, ktorý by vedeli jednak potvrdiť Vašu výpoveď a jednak prispieť k odhaleniu páchateľov. Tieto informácie je rovnako vhodné uviesť pri podávaní trestného oznámenia. Súčasne s podaním trestného oznámenia by ste boli oprávnený uplatniť si nárok na náhradu škody - jednak za spôsobené poškodenia zdravia a jednak aj náklady spojené s opravou zubov, ktoré Vám boli vybité.
Mimo priestupkového a trestného práva, teda z hľadiska občianskeho práva, máte rovnako právo na náhradu spôsobenej škody ako aj na náhradu nárokov, ktoré Vám vznikli ublížením na zdraví (podľa § 444 Občianskeho zákonníka - tieto nároky sú rovnaké, ako tie, o ktorých sa rozhoduje v adhéznom konaní - teda nároky vyplývajúce z bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, prípadne aj preukázaná strata na zárobku). Pre uplatnenie týchto nárokov voči osobe, ktorá Vám ublížila na zdraví, resp. spôsobila škodu mimo trestného alebo priestupkového konania by ste ale museli poznať škodcu - útočníka. Ak ho nepoznáte, neviete Voči komu máte Vaše nároky uplatňovať (a to ani v prípadnom súdnom konaní, keďže rovnako by ste nevedeli koho žalovať - pričom nie je možné podať žalobu a domáhať sa náhrady škody v civilnom súdnom konaní na neznámu osobu s tým, že by ju zisťoval súd). Práve z tohto dôvodu Vám možno jednoznačne odporučiť možnosť podať trestné oznámenie a uplatniť si náhradu škody v trestnom konaní, keďže orgány činné v trestnom konaní budú povinné zisťovať páchateľa prípadného trestného činu. Tieto orgány pritom pri zisťovaní trestných činov a odhaľovaní ich páchateľov na rozdieľ od Vás ako súkromnej osoby disponujú účinnejšími - aj donucovacími prostriedkami, vďaka ktorým je možné páchateľa odhaliť a následne by ste sa voči nemu mohli domáhať náhrady spôsobenej škody a ujmy.
Projekt podporili:
