Odpoveď: Rozvod v zahraničí
Dobrý deň,
pri každom rozvode s cudzincom je ako prvé potrebné posúdiť, súdy ktorého členského štátu budú mať právomoc rozhodovať vo veci. Podľa práva tohto štátu sa bude totiž následne riadiť aj celé rozvodové konanie. Z toho dôvodu Vám priblížime na základe akých kritérií sa určuje právomoc súdov členských štátov, ale aj kritériá podľa ktorých rozhodujú slovenské súdy o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti rodičov na čas po rozvode.
Právomoc súdov členských štátov pre rozvod manželstva
Právomoc súdov členských štátov je upravená nariadením Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000.
Podľa článku 3 nariadenia Brusel II
1. Vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu
a) na ktorého území:
— majú manželia obvyklý pobyt, alebo
— manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
— má odporca obvyklý pobyt, alebo
— v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
— má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo
— má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má „domicil“;
b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia „domicil“.
Podľa vyššie uvedených kritérií viete určiť vzhľadom na skutkové okolnosti Vášho prípadu, ktorý štát bude mať právomoc rozhodovať o rozvode Vášho manželstva. Najdôležitejšou skutočnosťou majúcou vplyv na určenie právomoci má obvyklý pobyt oboch manželov. V prípade, že obaja žijete v Taliansku a chceli by ste návrh na rozvod podať čo najskôr, budete tak musieť spraviť v Taliansku v súlade s talianskymi právnymi predpismi.
Nie je možné však v tomto smere nechať bez povšimnutia aj Vaše maloleté dieťa. Súdy v otázkach rozhodovania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností majú určenú osobitne právomoc konať vo veci. Tú určuje čl. 8 nariadenia.
Podľa článku 8 nariadenia Brusel II
Súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
Niekedy sa totiž môže stať, že vzhľadom na skutkové okolnosti jednotlivých prípadov budú mať právomoc rozhodovať o rozvode manželstva založené súdy jedného členského štátu a právomoc rozhodovať o úprave výkonu rodičovských práv a povinností súdy iného členského štátu.
Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné vždy vopred posúdiť, či je daná právomoc slovenských súdov, aby sa nestalo, že po podaní návrhu na rozvod manželstva súd vyhlási, že nemá právomoc konať. Tým je totiž možné stratiť aj niekoľko mesiacov času, kým sa právomoc súdov členských štátov EÚ ustáli.
Rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
Súd musí zo zákona pri rozhodovaní o výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom zisťovať tzv. skutočný stav veci a prihliadnuť najmä na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Pri zisťovaní skutočného stavu veci môže súd vykonať aj také dôkazy, ktoré účastníci konania sami nenavrhli.
Pri zisťovaní najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa súd vychádza najmä z článku 5 Zákona o rodine, kde sú demonštratívne uvedené skutočnosti, na ktoré má súd prihliadnuť pri zisťovaní najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa.
Ďalšie kritériá rozhodovania má súd upravené v ustanovení § 24 ods. 4 Zákona o rodine
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Súd po zistení skutočného stavu veci rozhodne v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Všeobecne sa má za to, že pri tak malých deťoch ako je Vaša dcéra dieťa potrebuje najmä matku, a to nielen z dôvodu, že je kojené. Samozrejme nie je možné opomenúť ani potrebu otca a najmä v ďalších rokoch potrebu mužského vzoru pre maloleté dieťa. Ak však nie sú prítomné vo Vašom prípade faktory, ktoré by mohli ovplyvniť Vaše schopnosti vykonávať osobnú starostlivosť o Vašu dcéru, máme za to, že by súd mal podľa slovenského práva rozhodnúť o tom, že sa dieťa zverí do Vašej osobnej starostlivosti.
Zhrnutie
Ako je uvedené vyššie, vo Vašom prípade bude prvoradé určiť, súdy ktorého členského štátu majú právomoc vo veci konať. Ak totiž podáte návrh na nesprávne súdy (napríklad krátko po presťahovaní na Slovensko podáte návrh na slovenské súdy), súd konanie zastaví z dôvodu, že nemá právomoc vo veci konať. Po ustálení právomoci a podaní návrhu na príslušné súdy budú vo veci konať konať podľa práva členského štátu, ktorého súdy budú rozhodovať o veci.